World Wrestling Entertainment

House šou organizovaná spoločnosťou World Wrestling Entertainment.

Roderick James "Jess" McMahon, zakladateľ rodu McMahonovcov, organizoval viac ako desať rokov boxerské zápasy, vrátane zápasu medzi Jessem Willardom a Jackom Johnsonom v roku 1915. V ďalších rokoch pokračoval v tejto činnosti spoločne s Texom Rickardom. V roku 1935 zorganizovali zápas medzi Jackom Delaneyom a Paulom Berlenbachom. Okrem toho mal McMahon na starosti aj organizovanie hudobných koncertov.

Pár rokov predtým, okolo roku 1920 vytvoril profesionálny wrestler Joseph Raymond "Toots" Mondt nový štýl wrestlingu "Slam Bang Western-Style Wrestling", ktorý bol kombináciou tradičného zápasenia, boxu a divadelných prvkov, ktoré mali vyvolať zvýšený záujem u publika. Neskôr vytvoril združenie pod názvom Gold Dust Trio a získal do svojich služieb viacero významných zápasníkov toho obdobia. Aj napriek veľkému úspechu, ktoré priniesli spomínané inovácie, sa federácia rozpadala kvôli nezhodám v jej vedení. Mondt musel vyhľadať pomoc u iných organizácii pôsobiacich v New Yorku a jedným z nich bol Jess McMahon.

Spojenie Jessa McMahona a Tootsa Mondta za začalo v roku 1952, keď spoločne založili Capitol Wrestling Corporation Ltd. (CWC). O rok neskôr sa CWC stala členom National Wrestling Alliance. V tomto období pracoval v spoločnosti aj významný wrestler tých časov Antonio Rocca. Po smrti Jessa prevzal jeho miesto jeho syn Vincent J. McMahon. Duo Mondt-McMahon čoskoro získalo 70%-ný podiel akcií v National Wrestling Alliance. V roku 1956 podpísala CWC zmluvu s televíznou spoločnosťou WTTG Channel 5 s cieľom vysielať svoje podujatia naživo na obrazovkách televízie.[6]

Bruno Sammartino, šampión WWWF 60. rokov a Mario Trevi.

V roku 1963 získal „Nature Boy“ Buddy Rogers svetový titul NWA v ťažkej váhe. Zvyšok NWA bol nešťastný, pretože Mondt dovolil Rogersovi len zriedka kedy zápasiť inde, ako na severovýchode. Mondt a McMahon chceli od Rogersa odkúpiť jeho titul za 25 000 dolárov. Ten napokon o titul prišiel 24. januára 1963 v kanadskom Toronte, keď prehral s Lou Theszom. Mondt a McMahon následne opustili NWA a založili vlastnú spoločnosť s názvom World Wide Wrestling Federation (WWWF).

V polovici apríla porazil Buddy Rogers v Rio de Janeire Antonia Roccu a stal sa prvým šampiónom organizácie WWWF. O titul prišiel o mesiac neskôr, 17. mája v zápase proti Brunovi Sammartinovi. Koncom 60. rokov opustil federáciu Toots Mondt. V roku 1971 sa WWWF stala znovu súčasťou NWA ako regionálna federácia a jej titul stratil štatút národného titulu.[7] V marci 1979 prišla ďalšia zmena názvu, tento raz na World Wrestling Federation (WWF). Išlo však len o zmenu kozmetickú, keďže na riadení spoločnosti sa nič nezmenilo.

Vince McMahon sa stal v 80. rokoch novým majiteľom WWF.

V roku 1980 založil Vincent Kennedy McMahon, syn Vincenta J., spoločnosť s názvom Titan Sports, Inc. a v roku 1982 odkúpil Capital Sports od svojho otca.[8] Vince sa pohyboval v tomto biznise od svojich dvanástich rokov. Hoci jeho otec vždy kritizoval myšlienku územného rozširovania spoločnosti, Vince začal s procesom expanzie, ktorý zásadne zmenil vývoj profesionálneho wrestlingu. Dostal programy WWF do televízie a napriek nesúhlasu mnohých promotérov, rozšíril oblasť pôsobenia svojej organizácie do celých Spojených štátov. McMahon začal predávať videozáznamy z akcií WWF po celej krajine prostredníctvom svojej distribučnej spoločnosti Coliseum Video. Výsledkom toho boli nemalé príjmy z reklamy, od televíznych spoločností a z predaja videokaziet. WWF sa definitívne stala organizáciou s pôsobnosťou po celej krajine.

Hulk Hogan bol jednou z príčin rozmachu wrestlingu v 80. rokoch.

Dôležitým ťahom bolo angažovanie Hulka Hogana, ktorý bol v tom období veľmi populárny vďaka účinkovaniu vo filme Rocky III. Spolu s Hoganom prišli do WWF Roddy Piper, Jimmy Snuka, Don Muraco, Paul Orndorff, Greg Valentine, Ricky Steamboat, Iron Sheik a Jesse Ventura (Ventura zápasil len veľmi zriedkavo, kvôli zápalu pľúc). Neskôr vytvoril populárnu komentátorskú dvojicu s Gorillom Monsoonom). Jedným z najpopulárnejších wrestlerov tej doby bol André the Giant, no práve Hulk Hogan je dodnes považovaný za hlavnú hviezdu federácie a dôvod rapídneho rozmachu WWF.

Wrestlingová revolúcia sa začala vďaka myšlienke Vinca McMahona zorganizovať WrestleManiu. Bola to prvá pay-per-view šou v histórii WWF a v ďalších rokoch sa z nej mal stať akýsi wrestlingový Super Bowl. S niečím podobným prišiel pred rokmi aj Vincov otec Vince Sr., ktorý v rámci NWA zorganizoval akciu pod názvom Starrcade. Jeho syn však chcel rozšíriť wrestling aj do iných sfér zábavného priemyslu. Pred prvým ročníkom WrestleManie uzavrel dohodu s MTV a vznikol koncept zvaný Rock 'n' Wrestling Connection. McMahon pozval na WrestleManiu osobnosti ako Muhammad Ali, Mr. T a Cyndi Lauper, čo viedlo k zvýšeniu záujmu o wrestling a pritiahnutie pozornosti médií po celých Spojených štátoch.[9]

Prvý ročník WrestleManie sa konal 31. marca 1985 v Madison Square Garden a zaznamenal veľký ekonomický úspech. Zároveň bol začiatkom tzv. Sports Entertainment – konceptu, ktorý znamenal zásadnú zmenu vo vývoji wrestlingu. McMahon už neprezentoval zápasníkov ako stereotypných športovcov, z každého sa snažil urobiť výnimočnú, ľahko zapamätateľnú osobnosť (Ted DiBiase vystupoval ako Million Dollar Man, Big Boss Man zase v úlohe policajta a pod.). Každý wrestler tak disponoval svojim vlastným gimmickom.[10]

André the Giant nastupuje do ringu s manažérom Bobbym Heenanom.

Tvárou spoločnosti bol v tomto období Hulk Hogan, ktorý bol obdarený atletickým talentom a charizmou. Z WrestleManie sa stalo pravidelné podujatie, ktoré sa koná dodnes vždy na prelome marca a apríla. Na scéne sa objavili ďalšie významné osobnosti, ktorými boli Randy Savage a Ultimate Warrior. Na vysokej úrovni sa ocitla tag tímová divízia. K najúspešnejším tag tímom patrili The Rockers, Demolition, The Hart Foundation, The British Bulldogs a The Fabulous Rougeaus.

V roku 1987 popularita WWF ešte vzrástla a toto obdobie je považované za vrchol rozmachu profesionálneho wrestlingu v 80. rokoch. WrestleMania III bola ohlasovaná ako „najväčšia udalosť v histórii športovej zábavy“. Na štadióne Pontiac Silved Dome bolo prítomných 93,173 divákov, čo je dodnes rekord na wrestlingovom podujatí. V hlavnom zápase o titul WWE sa stretli proti sebe Hulk Hogan a André the Giant. Zo zápasu pochádza aj legendárny moment, keď Hulk Hogan zodvihol André the Gianta a zvíťazil vďaka použitiu bodyslamu.[11] Po úspechu WrestleManie sa rozhodol Vince McMahon zorganizovať ďalšie tri platené akcie, ktorý sa konajú dodnes v ročnej periodicite: na jeseň Survivor Series (prvý raz v roku 1987), v lete SummerSlam (prvý raz v roku 1988) a v zime Royal Rumble (taktiež od roku 1988). Na Survivor Series sa pravidelne konajú eliminačné tag tímové zápasy, na Royal Rumble je to zase rovnomenný zápas s tridsiatimi wrestlermi. SummerSlam je považovaný za najväčšiu letnú akciu.

S rastúcou popularitou športovej zábavy začala WWF s predajom rôznych propagačných predmetov. Išlo najmä o figúrky wrestlerov, tričká, plagáty a rôzne iné produkty. WrestleMania VI je považovaná za koniec éry wrestlingového boomu v 80. rokoch a to z niekoľkých dôvodov. Jedným z nich je posledné vystúpenie André the Gianta na WrestleManii v zápase proti Nikolaiovi Volkoffovi. Ďalej to bol spor Hulka Hogana s Ultimate Warriorom a následná Hulkova prehra. Hogan odovzdal pomyselnú štafetu najväčšej hviezdy spoločnosti svojmu súperovi.[12] Aj keď sa zdalo, že by to mohol byť jeho koniec v spoločnosti, nestalo sa tak. V ďalších rokoch získal ešte trikrát titul WWF.

The Undertaker, predstaviteľ novej generácie.

V roku 1993 sa WWF ocitla vo veľkej kríze, keď Vince McMahon čelil obvineniam, že mnohí z jeho zamestnancov užívajú steroidy, dokonca šlo aj o obvinenie zo znásilnenia.[13] Následkom týchto udalostí zaznamenala spoločnosť výrazné finančné straty, príjmy sa ocitli na rekordnom minime. McMahon bol nútený znížiť platy svojich zamestnancov o takmer 50%. Nie všetci sa s touto situáciou dokázali zmieriť a tak niektorí wrestleri z WWF odišli. V rokoch 1994 – 1996 čelila McMahona spoločnosť konkurencii v podobe World Championship Wrestling, ktorú riadil Ted Turner.

WWF bola nútená dať priestor tým zápasníkom, ktorý do tej doby nedostávali príliš veľa šancí. Odchod starších wrestlerov a tých, ktorý sa zaplietli do dopingového škandálu znamenal možnosť dostať sa na vrchol pre novú generáciu. Išlo o wrestlerov, ktorí neboli fyzicky tak zdatní ako ich predchodcovia, no disponovali skvelou technikou zápasenia. Boli to mená ako Shawn Michaels, Bret Hart, Diesel, Razor Ramon a The Undertaker, z ktorých sa v ďalších rokoch stali hlavné hviezdy spoločnosti. Tak sa zrodila „nová generácia WWF“.[14] Spoločnosť ale čakalo obdobie stagnácie. Na príčine bol najmä slabý dej a charaktery až príliš vzdialené realite. Fanúšikovia z toho boli unavení a popularitu strácali aj také hviezdy ako Hulk Hogan, ktorý čiastočne doplatil na dopingové škandály. Wrestlingový svet čakal proces transformácie.

Medzitým sa uskutočnil debut pravidelnej televíznej relácie s názvom Monday Night RAW, ktorá sa vysielala na káblovej televízií. Na úspech tohto programu zareagovala WCW programom Monday Nitro, ktorý sa vysielal v rovnakom čase ako RAW. Táto skutočnosť znamenala pre WWF mnoho negatívnych následkov.[15]

Eric Bischoff, tvorca WCW Monday Nitro.

So spustením vysielania WCW Monday Nitro sa začali tzv. Monday Night Wars. V rovnakom čase bojovali dve konkurenčné spoločnosti WWF a WCW o wrestlingového diváka. Oba programy boli vlajkovými loďami svojich organizácií. Dôležitým momentom bolo obsadenie Erica Bischoffa do pozície generálneho manažéra WCW.[16] Zlom prišiel v roku 1996. WCW začala dávať priestor wrestlerom z Japonska a Mexika, z WWF prišli Scott Hall a Kevin Nash. Vznikla veľmi populárna frakcia s názvom New World Order (NWO). Vďaka týmto aspektom predbehla WCW svoju konkurenciu v popularite medzi divákmi a napokon aj v sledovanosti. Ak sa chcela WWF vrátiť na strené pozície musela pristúpiť k radikálnemu kroku, ktorým bol zrod tzv. Attitude éry.

Stone Cold Steve Austin, symbol Attitude éry.

V druhej polovici 90. rokov prišiel nastal nový wrestlingový boom. Konkurencia na trhu spôsobila skvalitneniu produktu a tým pádom aj zvýšený záujem fanúšikov. WWF začala dávať viac priestoru wrestlerom, ktorí stvárňovali záporné charaktery. V samotných televíznych programoch sa objavovalo viac násilia, brutality a krvi. Z rodinných programov sa stali programy pre dospelých. Zo začiatku ale priniesli revolučné zmeny veľké problémy pre WWF. Spoločnosť sa ocitla pred finančným kolapsom a hrozila jej likvidácia.

WWF sa podarilo napriek záujmu WCW udržať vo svojich radoch jednu z najväčších hviezd tej doby, Breta Harta.[17] Vzhľadom na to, že kanadský wrestler sa rozhodol po WrestleManii XII dať si osem mesačnú prestávku, WWF začala vo veľkom presadzovať kontroverzného Stone Cold Steva Austina. Ten si získal popularitu po známom incidente v Madison Square Garden a po víťazstve na King of the Ring nad Jakeom Robertsom.

Na WrestleManii 13 sa uskutočnil zápas medzi Hartom a Austinom (jedinou možnosťou ako zvíťaziť, bolo donútiť súpera vzdať sa).[18] Po tomto zápase sa stala z Harta, ktorý bol dovtedy obľúbencom publika, záporná postava. Naopak, napriek snahe vykresliť Austina ako „zlého“ muža, stal sa z neho miláčik fanúšikov. Austin sa tak stal jedným z prvých tweenerov – čiže wrestlerom, ktorý nebol zlým ani dobrým.

Rocky Maivia sa stal členom frakcie Nation of Domination a Shawn Michaels založil s Triple H-om a Chynou D-Generation X. Podobne ako v prípade Austina, ani členovia tejto skupiny sa nezaujímali o to, ako ich vnímajú fanúšikovia. Dôležitým momentom bol historicky prvý zápas Hell in a Cell na platenej akcii Bad Blood medzi Michaelsom a The Undertakerom, ktorý sa vyznačoval značnou brutalitou.

Dôležitú úlohu v súperení medzi WWF a WCW zohral Bret Hart. WCW mu ponúkla lukratívny trojročný kontrakt na tri milióny dolárov ročne. Napriek veľkej lojalite, ktorú Hart prejavoval voči WWF, ponuku od WCW prijal. V tom čase bol však držiteľom titulu WWF a tak bolo potrebné vymyslieť príbeh, ako titul stratí. Harta čakal zápas na Survivor Series v kanadskom Montreale proti Shawnovi Michaelsovi. Kanadský wrestler bol ochotný dobrovoľne odovzdať svoj titul, no mal dve podmienky: nesmie to byť pred kanadským publikom ani na Survivor Series v Montreale. McMahon prijal jeho požiadavky, no svoj sľub nedodržal a Hart o titul prišiel v Montreale. Táto udalosť je známa ako Montreal Screwjob a predchádzala odchodu Breta Harta do WCW.[19]

Bret Hart, hlavný protagonista Montreal Screwjob.

Vince McMahon použil nenávisť, ktorá v ňom rástla voči fanúšikom, kritikov aj vlastným zamestnancom na vytvorenie postavy Mr. McMahona. Šlo o diktátorského šéfa, ktorý presadzoval záporné charaktery, akým bol aj Steve Austin. Do sportu s McMahon sa dostali D-Generation X, ktorých podporoval aj známy boxer Mike Tyson. Tieto udalosti viedli k vzniku tzv. Attitude éry – éry postoja. Za presný dátum jej vzniku sa považuje 29. marec 1998, keď Stone Cold Steve Austin porazil na WrestleManii XIV Shawna Michaelsa a stal sa novým symbolom spoločnosti.

Napriek týmto zmenám, ktoré fanúšikovia vrelo vítali, malo WCW Monday Nitro vyššiu sledovanosť ako WWF Monday Night RAW. Nová generácia ale začala fanúšikov fascinovať čoraz viac. Steve Austin, The Rock, Mick Foley a D-Generation X si získali dobré meno a stali sa ústrednými postavami „novej“ WWF symbolmi revolúcie v profesionálnom wrestlingu.[20]

13. apríla 1998 dosiahlo RAW po 84 týždňoch vyššiu sledovanosť ako Nitro. Bolo to najmä vďaka segmentu, v ktorom sa objavili Steve Austin a Vince McMahon. Zápasy v WWF boli čoraz brutálnejšie, častejšie sa konali zápasy v oceľovej klietke, vrcholil spor medzi The Undertakerom a Mankindom, po prvý raz sa objavil tzv. Inferno match, v ktorom proti sebe nastúpili The Undertaker a Mankind. Naopak, veci v WCW nabrali nesprávny smer. Vedenie spoločnosti urobilo niekoľko rozhodnutí, ktoré ubrali na atraktívnosti produktu z dielne WCW (napr. víťazstvo herca Davida Arquetta v zápase o WCW titul).

WWF bola opäť najpopulárnejšou wrestlingovou organizáciou v Spojených štátoch, ale proces obnovy sa nezaobišiel bez kritiky. Mnoho rodín bolo šokovaných násilím a brutalitou v programoch WWF. Búrili sa aj feministické skupiny, ktoré bojovali proti sporo odetým ženám, ktoré sa v WWF objavovali. Napriek týmto kontroverziám bola WWF v tom období pre divákom zaujímavá, čo viedlo k získaniu si ďalších priaznivcov po celom svete.

Owen Hart.

23. mája 1999 na pay-per-view šou Over the Edge zomrel pri páde zo 16-metrovej výšky wrestler Owen Hart. Mladší brat Breta Harta stvárňoval postavu, ktorá sa volala Blue Blazer a v ten večer mal zápasiť o Interkontinentálny titul proti Godfatherovi. Nešťastie sa stalo pri nástupe do ringu. Owen sa spustil po lane, ktoré bolo zavesené na vrchole arény. Následný pád mal preňho smrtiace následky, zomrel ešte predtým, ako ho stihli prepraviť do nemocnice. Táto scéna nebola odvysielaná, pretože v tom čase sledovali televízni diváci vopred nahratý rozhovor s Owenom. Komentátor Jim Ross povedal, že čo sa stalo v aréne bolo reálne. Šou pokračovala, keďže Vince McMahon povedal, že Owen by si to tak želal.

Verejnosť bola o smrti Owena Harta informovaná na konci programu. Vince McMahon vyjadril na tlačovej konferencii úprimnú sústrasť celej rodine. Ďalší deň, 24. mája bola tradičná pondelková šou, ktorá sa odohrala v St. Louis pomenovaná RAW is Owen. Viacero zápasníkov počas nej spomínalo na Harta. K tomuto tragickému incidentu existuje len málo dokumentácií. Sú to fotografie zachytené divákmi ako Owen padá a následné poskytnutie prvej pomoci. Na internete sa objavilo viacero falošných videí o tejto udalosti. Tento moment síce zachytili kamery WWE, ale zábery neboli nikdy zverejnené.

Scéna pre šou SmackDown pri jej premiérovom vydaní.

29. apríla 1999 začala WWE znovu vysielať na káblovej televízii. Na televíznej stanici UPN bola zároveň odvysielaná premiérová časť šou s názvom SmackDown. Na UPN sa vysielal pravidelne každý týždeň až do 26. augusta 1999 a dodes patrí k najúspešnejším programom v histórii tohto televízneho kanálu. 29. septembra toho istého roku dosiahol SmackDown najmä vďaka segmentu medzi The Rockom a Mickom Foleym mimoriadne vysoký rating 8.4..[22]

19. októbra 1999 sa spoločnosť Titan Sports (neskôr premenovaná na World Wrestling Entertainment, Inc.), ktorá vlastnila WWF, stala akciovou spoločnosťou. Zároveň rozšírila svoje portfólio o produkciu celovečerných filmov, vydávanie kníh či otvorenie klubu na Times Square.

Big Show prišiel do WWF z WCW.

Napriek dlhodobým absenciám zranených hviezd Steve Austina a The Undertakera, WWF naďalej dominovala v televíznej sledovanosti pred svojou konkurenciou. Wrestleri ako The Rock a Triple H dokázali udržať kvalitu produktu WWF na vysokej úrovni. V tvorivom tíme nastali zmeny, keď Vincea Russa nahradil Chris Kreski. Ten navrhol viacero hlavných príbehov z tej doby, ako bol spor o titul WWE medzi Triple H-om a Cactus Jackom, milostný trojuholník medzi Stephanie McMahon, Kurtom Anglem a Triple H-om či tag tímové zápasy medzi Dudley Boyz, Hardy Boyz a Edgem a Christianom. Do spoločnosti prišli viacerí zápasníci z WCW a ECW ako Big Show, Chris Jericho, Chris Benoit a Eddie Guerrero, priestor dostali wrestleri „made in WWF“ ako Kurt Angle, Dudley Boyz, Hardy Boyz a Rikishi.

25. septembra sa presunula šou RAW z USA Network na TNN.[23] Po takmer ročnej prestávke zapríčinenej zranením sa vrátil Steve Austin, rovnako aj The Undertaker. Napriek tomu začali ratingy WWF pomaly klesať. Chris Kreski spoločnosť opustil a jeho miesto zaujala Stephanie McMahon, Vinceova dcéra.

V tomto období sa uskutočnila WrestleMania X-Seven, ktorá je dodnes považovaná za jednu z najvydarenejších v histórii. Hlavnou udalosťou večera bol zápas o titul WWE medzi The Rockom a Stevem Austinom. Vďaka zásahu Vincea McMahona vyhral Austin a s Triple H-om vytvorili alianciu zvanú Two-Man Power Trip. Sledovanosť programov však naďalej klesala. V roku 2001 otvorila WWF v spolupráci s televíznou stanicou NBC prvý ročník ligy amerického futbalu s názvom XFL. Zo začiatku mala prekvapivo vysokú sledovanosť, no po odohratí jedného ročníka bola jej činnosť ukončená.

Tajiri a Rhyno prišli do WWF z ECW.

5. februára 2001 zverejnil Jim Ross správu, že do WWF prichádzajú zápasníci Justin Credible, Jerry Lynn a Rhyno z ECW. Lynn a Rhyno uzavreli ústny kontrakt, Lynn podpísal zmluvu na tri roky. Na mieste komentátora nahradil Jerryho Lawlera Paul Heyman. V apríli toho istého roku ohlásila ECW bankrot.[24]

Shane McMahon (podľa príbehu) odkúpil WCW.

Kvôli úspechu Attitude éry nedokázala WCW držať krok s WWF, ktorá začala dominovať na všetkých frontoch. Finančná situácia Turnerovej organizácie sa značne zhoršila a to sa ukázalo ako veľký problém. Výsledkom bola fúzia America Online (najväčší poskytovateľ internetových služieb v USA) a Time Warner (spoločnosť Teda Turnera, ktorá vlastnila WCW). Ďalším krokom bol predaj WCW. Ihneď sa objavilo niekoľko záujemcov, jedným z nich bol Eric Bischoff, ktorý zastupoval skupinu s názvom „Fusient Media Ventures“. Bischoff sa začal správať ako prezident spoločnosti a hoci na to nemal kompetencie začal prepúšťať zamestnancov, čo sa považovalo za zbytočné. V marci 2001 uzavreli AOL Time Warner a Fusient Media Ventures dohodu a nastala nová fáza konkurencie pre WWF. Napokon však WWF odkúpila aj WCW za pomerne nízku čiastku 7 miliónov dolárov.[25]

Počas poslednej epizódy WCW Monday Nitro oznámil v rámci Monday Night RAW Vince McMahon, že odkúpil spoločnosť WCW. Fanúšikovia po celom svete ostali šokovaní po tom, čo Shane McMahon prišiel s oznámením, že je to on, kto kúpil WCW a nie jeho otec Vince. Diváci tak mohli súbežne sledovať obe relácie na televíznej obrazovke, ktorá bola rozdelené na dve polovice. Na WrestleManii X-Seven sa Vince a Shane stretli vo vzájomnom zápase. Tento zápas je považovaný za začiatok neúspešného príbehu s názvom „invázia“. O niekoľko mesiacov podpísal Eric Bischoff zmluvu s WWF a stal sa generálnym manažérom RAW.

Koniec Attitude éry sa začal po WrestleManii X-Seven. Zapríčinené to bolo najmä skutočnosťou, že tvorivý tím okolo Stephanie McMahon začala strácať svoju tvorivú originalitu. Hlavné hviezdy spoločnosti, medzi nimi aj Steve Austin, začali strácať popularitu medzi divákmi. Triple H a Chris Benoit utrpeli vážne zranenia, ktoré ich na dlhú dobu vyradili z činnosti. Spoločnosť opustila Chyna, ktorá sa nedokázala dohodnúť na novej zmluve.[26] Vrcholom bol dočasný odchod The Rocka do Hollywoodu, kde začal s natáčaním filmu Kráľ Škorpión.

Kurt Angle, jedna z hlavných postáv Invázie.

V období „invázie“ sa začal spor medzi Shaneom McMahonom, ktorý odkúpil WCW a jeho otcom, ktorý vlastnil WWF. Spor medzi dvoma spoločnosťami bol snom mnohých fanúšikov, ktorý snívali o zápasoch medzi najväčšími hviezdami oboch spoločností. Celý príbeh sa však skončil nečakaným neúspechom. Hlavné hviezdy WCW ako Goldberg, Scott Steiner a Rey Mysterio neboli na základe zmluvy s AOL Time Warner zahrnuté do „balíka“ wrestlerov, ktorých WWF odkúpila od WCW a tak sa rozhodli tohto sporu nezúčastniť. Navyše celý príbeh mal jasný priebeh, keďže WWF mala takmer neustále navrch a to nebolo pre divákom príliš vzrušujúce.

9. júla 2001 spojili zápasníci WCW a ECW svoje sily a vytvorili Alianciu. Vedení boli Shaneom McMahom a bývalým majiteľom ECW Paulom Heymanom. Zápas medzi oboma tímami sa uskutočnila na špeciálnej šou s názvom Invázia. K tímu sa pridali aj Steve Austin a Kurt Angle. Tím WWF sa posilnil o The Rocka, ktorý sa vrátil po niekoľkých mesiacoch do spoločnosti.

Finále tohto sporu prišlo na Survivor Series, kde sa uskutočnil eliminačný tag tímový zápas v ktorom platilo „víťaz berie všetko“. Tím WWF na čele s The Rockom zporazil oskupenie s lídrami Kurtom Anglem a Stevem Austinom. Invázia znamenala pre WWF pokles sledovanosti a zároveň začala strácať divákov po celom svete. Avšak viacero bývalých hviezd WCW a ECW podpísalo zmluvy s WWF, konkrétne Gregory Helms, Torrie Wilson, Booker T, Lance Storm a Rob Van Dam.

Hoci je Invázia považovaná za nevydarený počin, priniesla aj pozitívne veci. Jednou z nich bol spor medzi Ausinom a Anglem, ktorý bol označený za najlepší spor roku 2001 a za jeden z najlepších vôbec.

Po období invázie prišlo v WWF k niekoľkým zmenám. Do spoločnosti sa vrátil „Nature Boy“ Ric Flair, ktorý sa dostal do sporu s Vincom McMahom. Vrátil sa aj komentátor Jerry „The King“ Lawler. Steve Austin sa stal znovu miláčikom fanúšikov tak, ako tomu bolo pred WrestleManiou X-Seven. Ako už bolo spomínané, niektoré hviezdy Aliancie podpísali zmluvu s WWF.

WWF mala v tom čase dvoch majstrov sveta. Steve Austin držal titul WWF a The rock zase titul WCW. Všetky ostatné tituly sa zjednotili na Survivor Series. Vince McMahon oznámil, že na šou Vengeance sa uskutočnia zápasy o zjednoteného šampióna WWF. V prvom semifinále sa mal stretnúť The Rock s Chrisom Jerichom a v druhom Steve Austin a Kurt Angle. Víťazom turnaja sa stal prekvapivo Chris Jericho, ktorý sa tak stal prvým zjednoteným šampiónom od čias Lou Thesza.

"Hollywood" Hulk Hogan, člen nWo.

Po tom, čo Vince McMahon odkúpil WCW, získal do svojich radov aj trojicu Hulk Hogan, Kevin Nash a Scott Hall. Pri príležitosti platene akcie No Way Out vo februári 2002 vytvoril alianciu nWo, ktorá preňho mala byť nástrojom na zvrhnutie WWF. Vince sa totiž nechcel deliť o moc s novým spolumajiteľom spoločnosti Ricom Flairom. Po porážke na WrestleManii X-8 v zápase proti The Rockovi, bol Hulk Hogan napadnutý Nashom a Hallom, čo znamenalo jeho koniec v tejto skupine. Hall a Nash potom prijali k sebe dvoch nových členov: X-Paca a Big Showa.

Pôsobenie nWo v WWF netrvalo dlho. Hall bol prepustený zo spoločnosti z osobných dôvodov, pravdepodobne išlo o užívanie drog alebo alkoholu. 13. mája sa uskutočnil lumberjack match medzi Stevem Austinom a novým členom nWo Bookerom T. Neskôr bol do skupiny prijatý aj Shawn Michaels. 15. júla, po tom čo získal Vince McMahon úplnú kontrolu na WWF, bola skupina rozpustená.

V roku 2000 zažaloval Svetový fond na ochranu prírody (používajúci rovnakú skratku WWF) spoločnosť World Wrestling Federation za porušenie dohody z roku 1994, ktorá obmedzila používanie skratky WWF len na územie Spojených štátov. Prípad bol vyriešený v prospech Svetového fondu, ktorý prinútil McMahonovu spoločnosť zmeniť svoje meno. 6. mája 2002 oznámil Vince McMahon na tlačovej konferencie, že jeho organizácia mení názov na World Wrestling Entertainment, Inc. (WWE). Poslednou udalosťou, ktorá s vysielal pod značkou WWF bola platená akcia Insurrextion 2002.

Eddie Guerrero a Chris Benoit na WrestleManii XX.

Výber termínu entertainment nebol náhodný. Keď sa pred niekoľkými rokmi viedli diskusie o dopingu v športe, Vince McMahon bol nútený vyhlásiť, že produktom jeho spoločnosti nie je šport, ale zábava (po anglicky entertainment). WWE bola prinútená predávať všetko svoj tovar (videohry, DVD a pod.) s novým logom. Na jej produktoch sa nemohlo objaviť logo z Attitude éry, ale využívanie loga z rokov 1979-1994, resp. 1994-1998 zakázané nebolo.

So zmenou názvu prišlo aj ohlasovanie novej éry – „éry nemilosrdnej agresie“ (Ruthless Aggression Era), ktorá sa začala po WrestleManii X8. Do popredia sa dostali wrestleri nového typu, ktorí sa vyznačovali skvelou technickou vybavenosťou ako Eddie Guerrero a Chris Benoit. Po WrestleManii XX vlastnili práve oni dva najvyššie tituly v spoločnosti. Zároveň prišla nová generácia wrestlerov, ktorú reprezentovali Brock Lesnar, John Cena, Randy Orton a Batista. Oživila sa činnosť ECW, zaviedli sa ceremoniály Hall of Fame a na WrestleManii sa začal objavovať nový typ zápasu, tzv. Money in the bank ladder match.

Triple H, prvý World Heavyweight Champion.

V nadväznosti na príbeh Invázia, požiadal Vince McMahon televíznu spoločnosť TNN o priestor pre ďalší program, v ktorom by dostali priestor wrestleri z bývalej WCW. Tento návrh bol ale zamietnutý z dôvodu zlyhania ďalších projektov, ako napr. XFL. V WWE bol vznikol pretlak zápasníkov, ktorý McMahon nechcel riešiť ich prepúšťaním. A tak zaviedla WWE tzv. Brand Extension. Šlo o rozdelenie wrestlerov na dve skupiny, pričom jedna časť pôsobila v RAW a druhá v SmackDown-e.

Existovali dve výnimky, ktoré pôsobili v oboch programoch. Jednou bol zjednotený šampión WWE a druhou držiteľka ženského titulu. Pri tejto príležitosti vytvoril generálny manažér RAW Eric Bischoff nový titul s názvom World Heavyweight Championship, ktorého prvým držiteľom sa stal Triple H.

Eddie Guerrero.

Od roku 2004 je neodmysliteľnou súčasťou WrestleManie uvádzanie nových členov do Siene slávy WWE. Tento slávnostný ceremoniál sa uskutočňuje vždy večer pred samotnou WrestleManiou. Pre legendy spoločnosti prináša táto udalosť každoročne pocit zadosťučinenia a pre fanúšikov zase nostalgické spomienky na wrestlingovú históriu.

13. novembra 2005 sa v jednom z hotelov v Minneapolise uskutočnila kontrola ubytovaných wrestlerov. Eddie Guerrero neodpovedal na výzvu na otvorenie dverí svojej izby. Pracovníci hotela boli nútený otvoriť izbu násilím. Chavo Guerrero, Eddieho synovec, vystúpil do izby ako prvý a zistil, že jeho strýko je v bezvedomí. Snažil sa ho oživiť umelým dýchaním. O pár minút bol však Eddie vyhlásený za mŕtveho. Eddie Guerrero bol prvým wrestlerom, ktorý zomrel v čase, keď pôsobil v WWE, po tragickej smrti Owena Harta. Vickie Guerrero, Eddieho manželka, oznámila, že pitva odhalila príčinu smrti, ktorou bol srdcový infarkt. Zároveň poprela, že smrť bola spôsobená užívaním drog alebo alkoholu.

Eddie zomrel v deň, keď mal bojovať o World Heavyweight Championship s Randym Ortonom a Batistom. WWE venovala najbližšie vydania programov RAW a SmackDown Eddieho pamiatke. 1. apríla 2006 bol Eddie Guerrero posmrtne uvedený do Siene slávy WWE, kde ho uviedli Rey Mysterio, Chris Benoit a jeho synovec Chavo Guerrero.

Vince McMahon oznámil nový plán boja proti dopingu a užívanou zakázaných látok, začali sa vykonávať častejšie zdravotné prehliadky a dopingové kontroly u wrestlerov (tzv. wellness program). Prvým zápasníkom, ktorý bol pozitívne testovaný na zakázané látky v WWE bol Eugene. Vedenie spoločnosti ho na určitú dobu suspendovalo.

V roku 2003 získala WWE práva na používanie názvu Extreme Championship Wrestling a zároveň na kompletnú videotéku tejto zaniknutej spoločnosti. V roku 2005 bolo vydané DVD s názvom The Rise and Falls of ECW, kniha a dokumentárny film. Tieto produkty zaznamenali veľký úspech u fanúšikov, čo viedlo WWE k zorganizovaniu výstavy nazvanej ECW One Night Stand. Tá sa stretla s ešte väčším úspechom a rok bol zorganizovaný jej 2. ročník.

Scéna pre šou ECW.

5. mája 2006 WWE oficiálne oznámila, že chystá obnovu šou ECW na kanáli NBC Universal. Vysielanie sa začalo 13. júna. Zároveň začala s organizovaním platenej akcie s názvom One Night Stand, na ktorej sa zúčastňovali iba wrestleri z ECW. Po Raw a SmackDown-e tak mala WWE tretiu reláciu vysielanú s týždennou periodicitou.

Na čele vedenie stál Paul Heyman, ktorý mal pred niekoľkými rokmi veľký podiel na úspechoch ECW. Po jeho boku stále jeho „obľúbený študent“ Tommy Dreamer. V novej ECW pôsobili wrestleri ako Balls Mahoney, Sabu, Terry Funk, Sandman, Tazz, Rob Van Dam, Kurt Angle, Big Show, či wrestleri, ktorí prišli z nezávislých organizácií ako CM Punk. Počas prvého vydania novej šou ECW vyhlásil Paul Heyman zápas o ECW World Heavyweight Championship, ktorý získal Rob Van Dam.

Vplyv Paula Heymana bol čoraz nižší a lídrom ECW sa stal Vince McMahon. Pod jeho vedením nastali v ECW radikálne zmeny. Pôvodný štýl zápasenia, ktorý sa približoval nezávislým organizáciám, začal ustupovať štýlu, ktorý bol charakteristický pre WWE. Vytratili sa zápasy s „extrémnymi pravidlami“ a ECW tak stratila svoj pôvodný zmysel.

3. decembra 2005 sa v Atlante, Georgia konala prvá platená akcia „novej“ ECW s názvom Dicember to Dismember, ktorá sa ukázala ako totálne zlyhane a pre WWE znamenala rekordne nízke tržby. 2. februára 2010 počas pravidelnej šou oznámil Vince McMahon koniec ECW. Od 23. februára ju nahradil nový program pod názvom WWE NXT.

Chris Benoit

V pondelok 25. júna 2007 oznámila WWE prostredníctvom svojej internetovej stránky smrť kanadského wrestlera Chrisa Benoit. Jeho telo bolo nájdené v dome vo Fayetteville, Georgia, spoločne s telom jeho ženy a Nancy a sedemročného syna Daniela. O deň neskôr polícia vyhlásila, že ide o prípad samovraždy a dvojnásobnej vraždy. Benoit zabil svoju manželku v piatok 22. júna, syna Daniela uškrtil a napokon sám spáchal samovraždu obesením. WWE požiadala 25. júna políciu, aby vnikla do domu a uistila sa, že sú všetci v poriadku. Viacerí wrestlerovi kolegovia od neho totiž dostali znepokojujúce SMS-správy. Tí, čo s ním boli v telefonickom kontakte tvrdili, že mal zvláštny tón hlasu a pôsobil unavene. Pitva preukázal, že Benoit užíval steroidy a jeho mozog bol značne poškodený vplyvom ťažkých úderov, ktoré utrpel počas zápasníckej kariéry.

Po tom, čo sa WWE dozvedela o Chrisovej smrti, rozhodla sa venovať pondelkové vydanie RAW jeho pamiatke. Vince McMahon prelomil kayfabe (podľa príbehu totiž jeho postava zahynula pri explózii) a oznámil, že večer bude venovaný spomienke na wrestlera. Počas šou boli odvysielané viaceré Benoitove pamätné zápasy, jeho kolegovia naňho spomínali.

Hneď ako polícia zistila, čo sa v dome Benoitovcov skutočne stalo, spoločnosť radikálne zmenila svoje správanie. Z webovej stránky WWE boli odstránené všetky produkty, týkajúce sa Benoita (tričká, DVD a pod.), takisto všetky videá a fotografie. K drastickým opatreniam sa vyjadril samotný Vince McMahon, ktorý povedal, že spomienkové RAW bolo odvysielané v dôsledku nedostatku informácií. 26. júna WWE oficiálne oznámila zrušenie turné, ktoré bolo plánované v polovici júla v Kanade.

V roku 2008 začala WWE začala meniť svoje produkty s cieľom prilákať mladšie publikum. Všetky programy WWE sa prestali označovať ako "TV-14" (vhodné pre divákov starších ako 14 rokov) a začalo sa s označovaním "PG", t.j. programy, ktoré môžu sledovať aj osoby mladšie ako 13 rokov v sprievode svojich rodičov. Vince McMahon bol motivovaný k tomuto kroku kvôli tomu, že populácia, ktorá sledovala programy WWE sa začala meniť. Publikum tvorilo až 40% žien a 25% detí.

V praxi znamenalo toto rozhodnutie zníženie násilia v programoch WWE, čo vyvolalo mnoho diskusií medzi fanúšikmi spoločnosti. Pre WWE za začala nová éra, éra PG.

Od 28. januára 2008 sa vysiela RAW v HD.

V januári 2008 začala WWE vysielať svoje programy vo vysokom rozlíšení, čo súvisí so vznikom značky WWE HD. Nové DVD z dielne WWE boli dostupné už aj na Blu-Ray (WrestleMania 24). 21. januára sa vysielalo po prvý raz vo vysokom rozlíšení RAW, o deň neskôr ECW a v piatok aj SmackDown. Prvou platenou akciou vysielanou v HD Royal Rumble 2008.

19. novembra 2008 začala WWE na svojej oficiálnej webovej stránke s prevádzkou sociálnej siete pod názvom WWE Universe. Pôvodne sa objavila pod názvom WWE Fan Nation, po niekoľkých mesiacoch ale zmenila názov. WWE Universe vznikol na platforme, ktorá bola podobná MySpace. Každý užívateľ si mohol zadarmo vytvoriť svoj účet, zverejňovať fotografie a vyjadrovať sa k rôznym témam. V rovnaký deň spustila WWE.com video prehrávač novej generácie, vďaka čomu vzrástla sledovanosť videí o 77%.

WWE SuperStars.

19. decembra 2008 oznámila spoločnosť vytvorenie nového týždenného programu s názvom WWE Superstars. Prvý vydanie bolo odvysielané 16. apríla na televíznej stanici WGN America. V Superstars sa začali objavovať hviezdy z hlavného rosteru WWE a program bol vytvorené na podobnej báze ako v minulosti WWE Heat a WWE Velocity. Priestor tak dostali najmä wrestleri, ktorí neboli dostatočne využívaný v RAW a SmackDown-e.

Od decembra 2008 do marca 2009 znížila WWE počet zamestnancov o 10%, vďaka čomu ročne ušetrí cca 20 miliónov dolárov. Táto séria prepúšťaní dostala názov "Titan Tower Massacre". Prepúšťanie prebehlo vo všetkých sférach spoločnosti – medzi zápasníkmi, rozhodcami, trénermi, agentami.

27. októbra 2009 na tlačovej konferencii oznámili Hulk Hogan a Eric Bischoff, že podpísali kontrakt s Total Nonstop Action Wrestling (TNA). Tlačová konferencia sa konala v Madison Square Garden, čiže na mieste, ktoré je späté s WWE. Následne oznámil Hulk Hogan, že pravidelný program TNA Impact Wrestling, ktorá sa vysielal každý štvrtok, bude presunutý na pondelok. V tom čase vysielala WWE Raw. Po prvý raz od marca 2001 tak nastala situácia, že dve wrestlingové organizácie bojovali o diváka v rovnakom čase. WWE reagovala oznámením o návrate Breta Harta, ktorý sa neobjavil v WWE od Montreal Screwjob v roku 1997.

Ric Flair počas šou TNA Impact Wrestling v roku 2010.

Impact debutoval v pondelok večer a objavili sa v ňom mená ako Scott Hall, Sean Waltman, Sting, Jeff Jarrett, Ric Flair, Jeff Hardy, Sean Morley, Orlando Jordan a Shannon Moore. WWE ponúkla stretnutie medzi účastníkmi Montreal Screwjob Bretom Hartom, Shawnom Michaelsom a Vincom McMahonom. Spoločne sa stretli po prvý raz po dvanástich rokoch. RAW v ten večer dominovalo. Sledovalo ho 5,6 milióna divákov, zatiaľ čo Impact len 2,2 milióna. Napriek tomu prekonal Impact svoj prechádzajúci rekord sledovanosti (1,97 milióna divákov).

8. marca 2010 dosiahlo RAW rating 3.4, čo predstavuje asi 5,1 milióna divákov, zatiaľ čo Impact mal rating 0.98 s približne 1,4 miliónmi divákov. Sledovanosť programu TNA začala klesať. Pondelkové súboje trvali len do 13. mája, keď sa Impact znovu presunul na štvrtok.

Nexus v pôvodnom zložení.

23. februára 2010 spustila WWE na televíznej stanici SyFy nový program pod názvom NXT, ktorý nahradil ECW. Tento program spájal prvky reality šou a tradičného wrestlingového predstavenia. V NXT sa objavili nové talenty, každý z nich mal svojho trénera v podobe skúsených wrestlerov z WWE. Bojovalo sa o zmluvu s WWE. Víťazom prvej série sa stal Wade Barrett.

Šesť dní po skončení NXT zasiahli počas RAW wrestleri z tejto šou do zápasu Johna Cenu a CM Punka. Zaútočili na komentátorov, zamestnancov a napokon zničili ring. Daniel Bryan napadol hlásateľa Justina Robertsa a snažil sa ho uškrtiť vlastnou kravatou. WWE bola obvinená z prílišného násilia, ktoré nespadá pod PG. Bryan bol následne prepustený (reálne). Počas ďalších týždňov pokračovali útoky členov NXT, čo vyústilo do vzniku frakcie s názvom Nexus.

16. augusta 2010 sa rozhodla WWE spojiť Tag Team Titles a World Tag Team Titles. Zjednotenými tag tímovými šampiónmi sa stali David Hart Smith a Tyson Kidd z Hart Dynasty. Zároveň im boli odovzdané nové opasky pre víťazov.

Na platenej akcii Night of Champions 2010 sa uskutočnil zápas, ktorý mal zjednotiť Women's Championship a Divas Championship. Zjednotenou šampiónkou sa stala Michelle McCool, ktorá porazila Melinu.

7. apríla 2011 oznámila WWE na svojej webovej stránke, že mení názov spoločnosti z „World Wrestling Entertainment, Inc.“ na „WWE, Inc.“. Zmena názvu symbolizuje zmenu v podnikaní spoločnosti, ktorá sa už neprezentuje len ako wrestlingová federácia, ale spoločnosť zaoberajúca sa zábavným priemyslom. Medzi nové projekty WWE sa zaradila šou Tough Enough s prvkami reality šou.

John Laurinaitis.

V júni 2011 v rámci RAW porazil CM Punk Alberta Del Ria, čím získal právo bojovať o titul WWE, ktorý držal John Cena, na platenej akcii Money in the Bank. Zároveň oznámil, že v deň konania tejto akcie vyprší jeho zmluva s WWE. Sľúbil, že zo spoločnosti odíde, ale aj s titulom WWE. Punk sa v nasledujúcich týždňoch dostal do pozície anti-hrdinu. Po tom, čo kritizoval Vinca McMahona a jeho rodinu bol suspendovaný. Na žiadosť Johna Cena bol prijatý naspäť. Cena zároveň oznámil, že ak prehrá zápas s Punkom, odíde zo spoločnosti. O dva týždne neskôr Punk Cenu porazil a získal titul WWE, s ktorým ušiel z arény.

Na konci RAW, 18. júla 2011 oznámil Triple H, že Vince McMahon bol na základe rozhodnuta predstavenstva odvolaný z funkcie prezidenta WWE za svoje činy z posledných týždňov. Triple H bol zároveň menovaný za nového výkonného riaditeľa WWE. Išlo však len o dejovú líniu. V skutočnosti má Paul Levesque (Triple H) jednu z riadiacich funkcií v WWE. Následne prijal Johna Cenu späť do spoločnosti. Uskutočnil sa nový turnaj o titul WWE, ktorý vyhral Rey Mysterio. V ten istý večer ale titul stratil v zápase proti Cenovi. O týždeň neskôr sa do spoločnosti vrátil aj CM Punk a Triple H oznámil, že na platenej akcii SummerSlam sa bude konať zápas o titul WWE medzi Johnom Cenom a CM Punkom, pričom on sám bude špeciálnym rozhodcom. Zápas vyhral CM Punk, no vzápätí ho napadol Kevin Nash. Do ringu prišiel Alberto Del Rio vlastniaci kufrík, ktorý mu dal právo na zápas o titul WWE kdekoľvek a kedykoľvek. Punka porazil a získal titul WWE.

3. októbra 2011 na RAW oznámili viacerí wrestleri, komentátori a rozhodcovia, že Triple H nemá ich dôveru. O týždeň neskôr sa vrátil Vince McMahon, odvolal Triple H-a z funkcie a na jeho miesto vymenoval Johna Laurinaitisa, ktorý sa stal generálnym manažérom RAW.

Sídlo WWE, Stamford, Connecticut.

• Vince McMahon (predseda predstavenstva a generálny riaditeľ)
• George Barrios (finančný riaditeľ)
• Jim Connelly ( výkonný viceprezident spotrebného tovaru)
• Paul „Triple H“ Levesque (výkonný viceprezident talentového úseku)
• Michael Luisi (prezident WWE Studios)
• John Laurinaitis (výkonný viceprezident talentového úseku)
• Michelle Wilson (marketingový riaditeľ)
• Stephanie McMahon-Levesque (výkonný viceprezident kreatívneho úseku)

• Vince McMahon
• Basil DeVito
• David Kenin
• Frank Riddick III
• Jeffrey Speed
• Joseph Perkins
• Kevin Dunn
• Patricia A. Gottesman
• Stuart Goldfarb

Matt Hardy ako WWE Cruiserweight Champion.

• WWWF United States Tag Team Championship (1958/1967)
• WWWF United States Championship (1963/1976)
• WWF North American Championship (1979/1981) (Začal sa používať ako WWE North America Championship súčasný šampión je Adam Cole)
• WWF International Heavyweight Championship (1959/1984)
• WWF World Martial Arts Heavyweight Championship (1978/1989)
• WWF Junior Heavyweight Championship (1967/1985)
• WWF International Tag Team Championship (1969/1985)
• WWF Canadian Championship (1985/1986)
• WWF Women's Tag Team Championship (1970/1989)
• WWF Intercontinental Tag Team Championship (1991)
• WCW World Tag Team Championship (1975/2001)
• WWF Light Heavyweight Championship (1997/2001)
• WCW World Heavyweight Championship (1991/2001)
• WWE European Championship (1997/2002)
• WWE Hardcore Championship (1998/2002)
• WCW/WWE Cruiserweight Championship (1991/2008)
• ECW Championship (1971/2001 – 2006/2010)
• World Tag Team Championship (1971/2010)
• WWE Women's Championship (1956/2010)
• Million Dollar Championship (1989/2010)

Sunday Night Heat 2008.

• Saturday Night's Main Event (1985 – 1992, 2006 – 2008)
• The Main Event (1988 – 1991)
• Shotgun (1997 – 1999)
• Jakked/Meta (1999 – 2002)
• Sunday Night Heat (1998 – 2008)
• Velocity (2002 – 2006)
• ECW (2006 – 2010)
• Tough Enough (2001 – 2005; 2011)
• WWE Superstars

• First WWF UK Event (1989)
• WWF at Royal Albert Hall (1991)
• UK Rampage (1991 – 1993)
• Mayhem in Manchester (1998)
• Global Warning Tour (2002)