Nangá parbat
Nangá parbat (iné názvy: Nángá parbat, nepresne Nanga parbat, nesprávne Nangáparvat; po urdsky نانگا پربت - transliterácia nángá parbat/transkripcia nangá parbat; po hindsky नंगा परबत - nangá parbat; etymológia: zo sanskritského nanga parvata = nahý vrch, v hindčine by doslovný preklad tohto sanskritského názvu znel nangá parvat = nahý vrch) alebo Diámir (nepresne: Diamir) je deviaty najvyšší vrch Zeme, vysoký 8 125 m n. m. Leží v Pakistane, v Kašmírskych Himalájach, v horskej skupine Nanga Parbat, 125 km severne od Šrínagaru. Je to najzápadnejšia Osemtisícovka.
| Nangá parbat | |||
| vrch | |||
 | |||
| Štát |  | ||
|---|---|---|---|
| Pohorie | Himaláje | ||
| Horská skupina | Nanga Parbat | ||
| Nadmorská výška | 8 125 m n. m. | ||
| Súradnice | 35°14′15″S 74°35′21″V | ||
| Najľahší výstup | Kinshoferova cesta zo severozápadu | ||
| Prvovýstup | Hermann Buhl (Rakúsko) | ||
| - dátum | 1953 | ||
| Slov. prvovýstup | Ivan Fiala, Michal Orolin | ||
| - dátum | 1971 | ||
 Poloha v rámci Pakistanu  Poloha v rámci Pakistanu
| |||
| Wikimedia Commons: Nanga Parbat | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Nangá parbat tvorí šesťvrcholový masív:
- hlavný vrchol - 8 125 m n. m.
- južný vrchol - 8 042 m n. m.
- predvrchol - 7 910 m n. m.
- severný vrchol - 7 861 m n. m.
- „strieborné zuby“ - 7 597 m n. m.
- juhovýchodný vrchol - 7 530 m n. m.
Jeho juhovýchodná (rupálska) stena je najväčšou stenou na svete. Je vysoká 4 700 (4 500) m. Ďalšie vysoké steny sú severná (rakiotská) - 3 300 m a západná (diamirská) - 3 000 m. Z doliny rieky Indus na hlavný vrchol je vzdialenosť 25 km pri prevýšení 7 000 m, čo je najväčšie prevýšenie na Zemi.
Nangá parbat patrí v Himalájach k najnebezpečnejším vrchom. Okrem technicky náročného terénu je známy aj veľmi nepriaznivým počasím. Okolité vrchy prevyšuje o viac, ako 1 000 metrov, takže nie je nijako chránený pred vetrom, ani monzúnovými zrážkami. Sú tu časté lavíny a silné búrky.
Prvý pokus o výstup na Nangá parbat urobili v roku 1895 britskí horolezci. Traja z nich zahynuli.
V roku 1934 sa pokúsila o výstup nemecká výprava, počas niekoľkodňovej búrky zahynulo 10 ľudí. V roku 1937 zahynulo po páde lavíny 16 členov nemeckej výpravy.
Prvovýstup na vrchol sa podaril v roku 1953. Na vrchole stál rakúsky horolezec Hermann Buhl, ktorý v záverečnom úseku liezol sám a bez pomoci kyslíkového prístroja.
Slovenskí horolezci I. Fiala a M. Orolin vystúpili na Nangá parbat v roku 1971, keď urobili aj prvovýstup na predvrchol. V roku 1978 urobili slovenskí horolezci prvovýstup na severný vrchol.
