Montserrat Caballéová

Montserrat Caballéová (špa. Montserrat Caballé; * 12. apríl 1933, Barcelona, Španielsko – † 6. október 2018, Barcelona[1]) bola španielska sopranistka. Naspievala široké spektrum operných postáv, no bola významná hlavne ako interpretka bel cantového repertoáru. Sú to najmä diela Rossiniho, Belliniho, Donizettiho a Giuseppe Verdiho.[2]

Montserrat Caballéová

Montserrat Caballé (1982)
Základné informácie
Popis umelca operná speváčka
Rodné meno María de Montserrat Bibiana Concepción Caballé i Folch
Narodenie 12. apríl, 1933
Barcelona, Španielsko
Úmrtie 6. október 2018 (85 rokov)
Barcelona, Španielsko
Žáner opera
Hrá na nástroje spev
Typ hlasu soprán
Roky pôsob. 1956 – 2018
Súvisiace
články
Luciano Pavarotti
Plácido Domingo
José Carreras
Freddie Mercury
Bruce Dickinson
Webstránka montserratcaballe

Veľkú pozornosť na seba táto operná diva upútala v roku 1988, potom ako naspievala s rockovou hviezdou a spevákom kapely Queen, Freddiem Mercurym pieseň Barcelona, ktorá bola poctou jej rodnému mestu. Skladba sa stala hymnou Letných olympijských hier roku 1992, ktoré sa uskutočnili v tomto meste.

Kariéra

Začiatky

María de Montserrat Bibiana Concepción Caballé i Folch sa narodila v Barcelone. Študovala hudbu na konzervatóriu Conservatori Superior de Música del Liceu, t.j. na strednej škole, na ktorej sa učil spev napríklad aj José Carreras. Techniku interpretácie študovala u Napoleone Annovazzi, Eugenii Kemény a Conchity Badíiy. Školu skončila v roku 1954 s vyznamenaním.

Následne sa Caballéová presťahovala do švajčiarskeho mesta Bazilej, kde v roku 1956 debutovala v postave Mimì, v Pucciniho opere Bohéma. Následne v rokoch 1957 až 1959 získala angažmán v opere mestského divadla v Bazileji. V jej repertoári tam boli postavy ako napríklad z Mozartovej Čarovnej flauty, či v Straussovej opere Salome. Straussovu kompozíciu kompletne naspievala v nemeckom jazyku, čo nebýva na španielsky hovoriaceho umelca obvyklé. Táto skutočnosť sa pre Maríu stala užitočnou, lebo aj vďaka nej dostala ponuku na účinkovanie v opere v Brémach (1959–1962).

V roku 1962 sa Caballéová vrátila do Barcelony, kde debutovala na Gran Teatre del Liceu. Naspievala tu titulnú postavu v Straussovej Arabelle. Od jesene roku 1962 do jari roku 1963 mala Montserrat Caballéová turné po Mexiku, kde dostala šancu spievať v Palacio de Bellas Artes titulnú úlohu opery Manon od Julesa Masseneta. V roku 1963 nasledovalo viacero ešte viacej úspešných vystúpení na barcelonskom Liceu.[2]

Medzinárodný úspech

Medzinárodný úspech pre Caballéová nastal v roku 1965, kedy v newyorskej Carnegie Hall nahradila vtedy indisponovanú Marilyn Horne v Donizettiho opere Lucrezia Borgia. Za tento zástup si vtedy vyslúžila 25-minútovú „standing ovation“.[3] Napriek tomu, že to bol jej prvý angažmán v opere bel canto a ona sa úlohu učila sotva mesiac, jej výkon ju vtedy preslávil v celom opernom svete. Neskôr v tom istom roku, Caballéová debutovala na Glyndebourne spievajúc svoju prvú Marschallin v Straussovom Gavalierovi s ružou a stvárnením postavy La contessy di Almaviva v Mozartovej Figarovej svadbe.[2]

V decembri roku 1965 sa vrátila do Carnegie Hall, kde predviedla svoje druhé operné bel canto spevom partu kráľovnej Alžbety I. z vtedy práve znovuobjavenej Donizettiho opernej tragédie Roberto Devereux. Dňa 22. decembra 1965 Caballéová uzavrela svoj veľmi úspešný rok debutom v Metropolitnej opere stvárnením Marguerite v Gounodovom Faustovi. Na pódiu jej sekundovali John Alexander v úlohe Fausta a Justino Díaz ako Mefistofeles.[4]

V roku 1966 Caballéová prvýkrát účinkovala v Philadelphia Lyric Opera Company. Naspievala postavu Maddaleny di Coigny v opere Andrea Chénier[5] a jej taliansky debut v Maggio Musicale Fiorentino vo Verdiho Trubadúrovi. Neskôr v roku 1967 účinkovala v Belliniho Il pirate.

V roku 1967 sa Caballéová vrátila do Philadelphie, aby naspievala postavy v Pucciniho operách Tosca a Madame Butterfly[5], a zaspievala v Metropolitnej opere tri hrdinky od Verdiho: Leonoru v Trubadúrovi proti Richardovi Tuckerovi v postave Manrica, Desdemonu v Otellovi proti Jamesovi McCrackenovi v titulnej úlohe, a Violettu v La traviate s Tuckerom a Georgeom Shirleyom alterujúcimi Alfreda.[4] Posledná z úloh najviac pridávala ďalšiu pozitívnu reakciu a uznanie zo strany amerického publika a hlavne kritiky.[2] Nasledujúci rok sa Montserrat Caballéová vrátila do Metropolitnej opery, aby stvárnila postavu vo Verdiho Luise Miller a v roku 1969, aby naspievala rolu Liù v Pucciniho Turandot. V titulnej postave s ňou účinkovala Birgit Nilssonová a v postave Calàfa sa predstavil James King.[4] Vrátila sa aj do Philadelphie, aby stvárnila Imogene v opere Il pirata (1968) a Lucreziu Borgiu (1969).[5]

V roku 1969 Caballéová spievala Alžbetu Valónsku v hviezdnom obsadení v produkcii Jeana Vilara v starorímskom amfiteátri Arena di Verona spolu s Plácidom Domingom a Pierom Cappuccillim v predstavení Verdiho opery Don Carlos. Jej vysoké „B“ v závere opery až do finálneho orchestrálneho akordu trvalo viac než 20 taktov. Toto predstavenie absolvovala vzhľadom na úraz v New Yorku na barlách. V tomto istom čase sa objavila v recitáli vo veronskej Teatro Corallo. V roku 1970 Montserrat Caballéová mala svoj oficiálny debut v milánskej La Scale. Spievala titulnú postavu opery Lucrezia Borgia, potom vo Philadelphii zaspievala postavu Leonory,[5] a vrátila sa do Metropolitnej opery ako Amelia v kritikmi ospevovanej produkcii Verdiho Maškarného bálu, v ktorej jej sekundovali Plácido Domingo ako Riccardo a Reri Grist ako Oscar.[4]

V roku 1972 sa Caballéová prvýkrát predstavila v Kráľovskej opere na Covent Garden a v chicagskej Lyric Opera of Chicago. V obidvoch prípadoch to bolo s postavou Violetty.[2] V tom istom roku sa znovu ako Alžbeta Valónska z Verdiho opery Don Carlo vrátila do Metropolitnej opery, aby si v titulnej úlohe zaspievala s Francom Corellim. Potom odcestovala do Philadelphie zaspievať postavu Normy.[5] V roku 1973 sa vrátila do Chicaga spievať titulnú postavu Donizettiho Márii Stuartovej, vo Philadelphii vystúpila s postavou Violetty,[5] a v Metropolitnej opere spievala Normu v Belliniho rovnomennej opere.[4] V roku 1974 mala Caballéová viacero vystúpení: v januári v barcelonskom Gran Teatre del Liceu s operou Aida, v marci v Metropolitnej opere s Verdiho I Vespri Siciliani,[4], v marci aj v Carnegie Hall s operou Parisina d'Este, tri vystúpenia v jednom týždni absolvovala v apríli s operou Norma v moskovskom Boľšom teatre, milánskej La Scale v tom istom mesiaci vystúpila v opere Adriana Lecouvreur...

V septembri roku 1974 absolvovala operačný zákrok, pri ktorom jej z brušnej dutiny odstránili veľký benígny útvar. Z operácie sa rýchlo zotavila a začiatkom roku 1975 bola znovu na javiskách. V roku 1976 sa Caballéová znovu predstavila v Metropolitnej opere. V roku 1977 mala svoj debut v opere v San Franciscu v titulnej postave Pucciniho Turandot. V nasledujúcej dekáde sa tam vrátila viac ako desaťkrát v rôznych postavách, ako bola napríklad Elvira vo Verdiho opere Ernani a v titulných partoch Ponchielliho opery La Gioconda, v Rossiniho Semiramide, ako aj v Pucciniho opere Tosca.[6]

Potom ako Caballéová postupne strácala lesk a čistotu hlasu, začala dávať silnejší dôraz na vyjadrenie dramatična a expresivitu v speve svojich postáv. Tak to bolo v roku 1978, keď spievala Toscu v San Franciscu spolu s Pavarottim, Normu v Madride a operu Adriana Lecouvreur v Metropolitnej opere spolu s José Carrerasom. Aj v ďalších rokoch sa občas zúčastňovala na koncertoch v Metropolitnej opere, kde si zaspievala v Tosce (1980, 1985), či Alžbetu Valónsku (1985) a v špeciálnych performanciách v rokoch 1981 a 1983. Jej posledným vystúpením v Metropolitnej opere bolo dňa 10. októbra 1985 v postave Toscy v Pucciniho Tosce, kde s ňou vystúpil Pavarotti ako Cavaradossi a Cornell MacNeil v postave Scarpia.[4]

Po ukončení oficiálnej kariéry

Caballéová absolvovala výnimočnú exkurziu do sveta pop music, potom ako naspievala duet s rockovým spevákom Freddie Mercurym (z kapely Queen). Ich spoločná pieseň s názvom „Barcelona“ sa stala hitovým singlom roku 1988. Nachádzala sa aj na albume s rovnakým názvom. Táto nahrávka bola neskôr počas Letných olympijských hier roku 1992 v Barcelone hymnou podujatia. Po štyroch rokoch od svojho vzniku sa takto skladba znovu dostala na vrcholy predajných rebríčkov celej Európy. Pieseň sa stala hymnou podujatia aj v roku 1999 pred finálovým stretnutím UEFA Champions League na barcelonskom štadióne Camp Nou.

V roku 1995 pracovala Montserrat Caballéová spolu s Vangelisom na nahrávaní albumu El Greco, ktorý je venovaný slávnemu maliarovi gréckeho pôvodu. V roku 1997 Mike Moran produkoval jej album Friends For Life, na ktorom sú nahrávky duetov so spevákmi ako Bruce Dickinson, Johnny Hallyday, Johnny Logan, Gino Vannelli a Helmut Lotti.

Caballéová sa venovala aj rôznym charitatívnym akciám. Patrila medzi veľvyslancov dobrej vôle UNESCO a založila nadáciu pre barcelonské deti v núdzi. V roku 2003 hrala v svojom dokumentárnom filme Caballé Beyond Music, v ktorom účinkujú aj ďalší známi operní umelci ako Plácido Domingo, Luciano Pavarotti, José Carreras a Renée Fleming.

V roku 2003 Caballéová dostala titul Große Bundesverdienstkreuz (Kríž za zásluhy Spolkovej republiky Nemecko)..[7][8]

Dňa 2. júla 2008 bol univerzitou Universidad Internacional Menéndez Pelayo v Santanderi Montserrat Caballéovej udelený doktorát Honoris Causa.[9]

Referencie

  1. Zomrela španielska operná diva Montserrat Caballéová [online]. TASR, 2018-10-06, rev. 2018-10-06, [cit. 2018-10-06].
  2. Biography of Montserrat Caballé at operissimo.com (in German)
  3. Official website (in Spanish)
  4. Metropolitan Opera archives site
  5. Free Library of Philadelphia: Box: Phila. Lyric Opera Company: 782.1 P5326p Bal Two [1968 – 1975]
  6. San Francisco Opera archives site
  7. Opernstar Montserrat Caballé bekommt Bundesverdienstkreuz [online]. ShortNews, 10 October 2003, [cit. 2011-03-19]. Dostupné online.
  8. Montserrat Caballé – Biography [online]. [Cit. 2011-03-19]. Dostupné online.
  9. Caballé is conferred Honoris Causa doctorate (in Spanish)

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Montserrat Caballé na anglickej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.