José Carreras
Josep Carreras i Coll (* 5. december 1946, Barcelona, Španielsko), známejší ako José Carreras, je španielsky operný spevák-tenorista, preslávený svojimi interpretáciami diel Giuseppe Verdiho a Giacoma Pucciniho. Slávu získal vďaka svojej účasti medzi „Los Tres Tenores“ (Traja tenoristi) spoločne s Plácidom Domingom a Lucianom Pavarottim.
| José Carreras | |||
 španielsky operný spevák | |||
| Narodenie | 5. december 1946 (73 rokov) Barcelona, Španielsko | ||
|---|---|---|---|
| Odkazy | |||
| Commons |  | ||
| |||
Životopis
Hudobné nadanie prejavoval od detstva. V ôsmich rokoch mal prvé verejné vystúpenie s áriou La donna è mobile v španielskom rozhlase. V jedenástich rokoch sa objavil prvýkrát v barcelonskom Liceu ako mladý soprán v úlohe rozprávača v opere Manuela de Fally El retablo de Maesa Pedro a v malej úlohe v druhom dejstve opery Bohéma.
Počas dospievania študoval na barcelonskom konzervatóriu Conservatorio Superior de Música del Liceo. Debutoval v roku 1970 v Barcelone ako Ismael vo Verdiho opere Nabucco a v opere Norma; tu upútal pozornosť protagonistky, slávnej sopranistky Montserrat Caballé, ktorá mu ponúkla účinkovať v opere Lucrezia Borgia – to bol prvý veľký Carrerasov úspech. S Caballé znovu spieval v roku 1971 v opere Mária Stuartová v Londýne. Obaja speváci sa v budúcnosti stretli v predstaveniach mnohých ďalších opier.
V roku 1972 vystúpil v USA v úlohe Pinkertona v opere Madame Butterfly. V roku 1973 potom v Londýne a v roku 1974 vo Viedni v opere La traviata. V 28 rokoch už Carreras spieval v 24 operách. V roku 1978 spieval Dona Carlosa v rovnomennej opere na festivale v Salzburgu s dirigentom Herbertom von Karajan.
V roku 1984 prijal Medalla d'Or de la Generalitat de Catalunya (Zlatá medaila katalánskej vlády).
V roku 1986 vystúpil ako herec v úlohe tenora Juliána Gayarra vo filme Romanza final (Gayarre), ktorý režíroval José María Forqué.
V roku 1987, na vrchole kariéry, mu diagnostikovali leukémiu; lekári mu dávali len malú šancu na vyliečenie a prežitie. Po tvrdej liečbe (vrátane rádioterapie, chemoterapie a autotransplantácie kostnej drene) sa mohol opäť vrátiť na svoju profesionálnu umeleckú dráhu. V roku 1988 založil Fundación Josep Carreras contra la leucemia (Nadácia José Carrerasa proti leukémii), ktorá ekonomicky podporuje výskum leukémie a ktorá udržiava banku darcov kostnej drene.
V roku 1990 v Caracallových kúpeľoch prvý raz vystupoval spoločne s Plácidom Domingom a Lucianom Pavarottim.
V roku 1991 bol vyznamenaný cenou Premio Príncipe de Asturias de las Artes.
13. septembra 2002 slávnostne otvoril v meste San Juan de Alicante námestie na počesť aktivít realizovaných v boji proti leukémii.
22. septembra 2006 slávnostne otvoril v meste Fuenlabrada divadlo, ktoré nesie jeho meno.
17. júna 2008 oslávil vystúpením v Teatre del Liceu v Barcelone päťdesiat rokov od svojho debutu na tomto javisku.
Diskografia
José Carreras nahral predovšetkým pre Philips Classics niekoľko opier: Nápoj lásky, Lucie z Lammermooru, La Juive, Tosca, La Boheme, Samson a Dalila, Maškarný ples, Bitka pri Legnane, Korzár, Jeden deň kráľom, Stiffelio a Trubadúr.
Celkovo existuje viac ako 120 oficiálnych nahrávok vrátane kompletných opier, okrem toho ľudové piesne, vianočné koledy, populárne piesne, sakrálne piesne, muzikály Lloyda Webbera, tangá, omše, oratória; tieto nahrávky sú nielen v španielčine, ale aj v katalánčine, angličtine, taliančine, nemčine, francúzštine, portugalčine a dokonca aj v čínštine, kórejčine atď.
The Three Tenors
- 1994 Three Tenors in Concert 1994 – Atlantic EAN 075678261428, CD
- 2000 The Three Tenors Christmas – Sony EAN 696998913127, CD
- 2002 The Best of the Three Tenors – Greatest Trojosovo – Decca EAN 028946699928, CD
- 2007 Original Three Tenors Concert – Decca, EAN 00044007431894 DVD,
- 2008 The Three Tenors At Christmas – Decca EAN 00028947803362, CD [1]
Pozri aj
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku José Carreras na českej Wikipédii.