Miroslav Dudok

V rokoch 1967 až 1971 navštevoval slovenské gymnázium v srbskom meste Petrovec, vo vtedajšej Juhoslovanskej socialistickej federatívnej republike. Na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave vyštudoval v rokoch 1971 až 1976 odbor slovenský jazyk a literatúra. V roku 1979 získal titul doktor filozofie (PhDr.) prácou v oblasti slovenského jazyka na Univerzite Komenského v Bratislave. V roku 1987 obhájil na Univerzite v Novom Sade 320-stranovú dizertačnú prácu s názvom Glutinácia textu v slovenčine a srbochorvátčine (po srbochorv. Glutinacija teksta u slovačkom i srpskom i hrvatskom jeziku)[7] a získal tak titul doktor vied (DrSc.).[8] Od roku 1988 pôsobil ako mimoriadny profesor a od roku 1993 ako riadny profesor.[8]

Počas študenských rokov, v rozmedzí rokoch 1970 až 1972 prispieval do časopisu Vzlet. V rokoch 1976 až 1977 pracoval ako redaktor v slovenskej redakcii Rádiotelevízie Nový Sad. V rokoch 1986 až 1989 prispieval do časopisu Rays. V rokoch 1990 až 1993 bol šéfredaktorom literárneho časopisu Nový život.[2] V roku 1977 získal ocenenie Cena časopisu Nový život a v roku 1988 Cenu Vydavateľstva Obzor, ktorú mu udelili za knihu Glutinácia textu v slovenčine a v srbčine a chorvátčine.[2]

Filologická fakulta Univerzity v Belehrade, na ktorej Miroslav Dudok pôsobil v rokoch 1988 až 2001. Snímka pochádza z roku 2005.

V rokoch 1977 až 1987 pôsobil spočiatku ako asistent a potom aj ako vedecký pracovník na Katedre slovenského jazyka a literatúry na Filozofickej Fakulte Univerzity v Novom Sade. Neskôr v rokoch 1987 až 1993 aj ako docent a taktiež v 1993 až 1998 aj ako mimoriadny profesor v srbskej hierarchií vedecko-pedagogických hodností.[3] Od roku 1985 do roku 1988 pôsobil ako prednášajúci na škole Viša pedagoška škola v Novom Sade.[8] Od roku 1998 aj ako riadny profesor. V akademickom roku 1996/1997 pôsobil ako profesor na Vysokej škole pedagogickej v maďarskom Segedíne. Od roku 1988 do roku 2001 bol profesorom na Katedre slavistiky na Filologickej fakulte Univerzity v Belehrade, kde do akademického roka 1997/1998 prednášal jazykové kurzy.[9] Po pôsobení na univerzitách v Novom Sade, Belehrade a Segedíne je od roku 2001 je profesorom na Katedre slovanských filológií Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, kde v súčasnosti vyučuje kroatistiku.

Od roku 1976 je členom Spolku vojvodinských slovakistov a v rokoch 1991 až 1995 bol jeho predsedom.[2][10] V roku 1997 stal vedeckým pracovníkom Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied.

Vo vedeckej práci sa zameriava na slavistiku, slovakistiku, textovú lingvistiku, sociolingvistiku, ekolingvistiku, kontrastívnu lingvistiku, aplikačnú lingvistiku so zameraním na prekladateľstvo a slovensko-južnoslovanský bilingvizmus. V súčasnosti pracuje na domácom grante Slovenčina v kontexte viacjazyčných spoločenstiev na Slovensku, pričom zodpovedným riešiteľom je Juraj Dolník.

V roku 2012 získala jeho básnická zbierka Celebes, Celebes dotáciu z rezortu Úradu vlády Slovenskej republiky v hodnote 500 eur. Objednávateľom bol Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý knihu aj vydal.[11] Autorské výtlačky mu odovzdali pri príležitosti osláv jeho šesťdesiatych narodením v septembri 2012.[2]

• Glutinácia textu v slovenčine a v srbčine a chorvátčine (Novi Sad: Obzor 1987, 143 s.)[12]
• Slovenský jazyk a kultúra vyjadrovania: pre 5. ročník základnej školy (Nový Sad: Zavod za izdavanje udžbenika 1988, 121 s., 2. vyd. 1991, 3. vyd. Belehrad 1994, 4. vyd. 1996, 5. vyd. 1998, 6. vyd. 2000, 7. vyd. 2002, 8. vyd. 2004)[8][13]
• Vývin slovakistiky. Štúdie z dejín jazykovednej slovakistiky v Juhoslávii. - 18. a 19. storočie (Novi Sad: Spolok vojvodinských slovakistov 1997, 100 s.)[10]
• Úvod do textiky (Novi Sad[10]: Kultura 1998, 124 s.)[14]
• Náveje: Prolegomena do liter(m)árnosti textu (Nadlak: Vydavateľstvo Ivan Krasko 2001, 168 s.)[15]
• Slovenský jazyk a kultúra vyjadrovania pre 8. ročník základnej školy (Belehrad: Zavod za udžbenike i nastavna sredstva 2007)[16]
• Zachránený jazyk. State o enklávnej a diasporálnej slovenčine (Nadlak: Vydavateľstvo Ivan Krasko 2008, 205 s.)[8]

• Nemački jezik. Lektira. Deutches lesenbuch (Nový Sad 1981)
• Govorne i jezičke karakteristike nekih emisija Radio Novog Sada i televizije Novi Sad na slovačkom jeziku (Nový Sad 1982)
• Bibliografia jazykoznawstwa slawisticznego za rok 1996 (Varšava: PAN 2001)[8]
• Encyklopédia Beliana 3 (Bratislava: VEDA 2003; niekoľko hesiel)[8]
• Encyklopédia Beliana 6 (Bratislava: VEDA 2010; niekoľko hesiel a konzultant)[8]

Do slovenčiny:

• Dušan Vasiljević: Jar sa vracia. Divadelná hra (Nový Sad 1982)
• Borisav Atanasković: Záhrada dobrej nádeje (Nový Sad 1983)
• Daniil Ivanovič Charms: Prípady. (Dotyky, Bratislava 1990)
• Rade Mihaljčić - Ljubo Sparavalo - Sima Ćirković: Dejepisná čítanka pre 6. ročník základnej výchovy a vzdelávania (Nový Sad 1986)

Do srbčiny:

• Jaroslav Seifert: Pesme (Letopis Matice srpske 1984)

• Schody do básne (Kulpín: 1975)
• Svetelný korbáč (Nový Sad: Obzor 1977, 79 s.)[12]
• Pečať (Nový Sad: Obzor 1980, 57 s.)[17]
• Multo plus (Nový Sad 1982)
• Ruberoid (Nový Sad: Obzor 1984, 64 s.)[18]
• Posuvná hranica (Petrovec: Účastinná spoločnosť tlačiareň Kultúra 1995, 55 s.)[19]
• Krátky dych (Bratislava: ESA 1995, 61 s.)[20]
• Tiché putovanie v príbehu (2002)
• Celebes, Celebes (Petrovec: Slovenské vydavateľské centrum 2012, 103 s.)[21]

• Lásky bez ohlasu (Nový Sad: Obzor 1983,[10] antológia ľúbostnej poézie vojvodinských Slovákov)
• Pavel Mučaji: Vzdušnou čiarou (Nový Sad 1989; výber básní a doslov)