Sardínske kráľovstvo

Sardínske kráľovstvo (do roku 1479 známe ako Sardínsko-korzické kráľovstvo; od roku 1848 známe ako Kráľovstvo Sardínia-Piemont) bolo v rokoch 1297/1479/1720 – 1861 kráľovstvo v dnešnom Taliansku, z ktorého vzniklo Talianske kráľovstvo, a tým aj dnešný taliansky štát.

Sardínske kráľovstvo Regno di Sardegna ↓ 1720 – 1861  →  → vlajka znak
Hymna: Inno Sardo
Geografia Sardínske kráľovstvo je na mape označené tmavo-zelenou farbou
Hlavné mesto	Cagliari (oficiálne hl. mesto) Turín (skutočné hl. mesto)
Rozloha	70 000 km² (rok 1838) km²
Obyvateľstvo
Počet obyvateľov	4 650 368 (rok 1838)
Jazyky	Taliančina, Francúzština, Piedmončina, Okcitánčina
Náboženstvo	Rímskokatolícka cirkev
Štátny útvar
Štátne zriadenie	Monarchia
Mena	Sardínske scudo Piemontské scudo Sardínska líra
Predchádzajúce štáty: Savojské vojvodstvo Sardínia Piemont Spojené stredotalianske provincie Nástupnícke štáty: Talianske kráľovstvo (1861 – 1946) Savoie (departement)

V roku 1297 pápež Bonifác VIII. založil Sardínsko-korzické kráľovstvo (Regnum Sardiniae et Corsicae), ktoré pridelil Jánovi II. Spravodlivému z Aragónska ako náhradu za stratu Sicílie v konflikte medzi Anjouovcami a Aragónskom, ktorý vyvolali sicílske nešpory. Územie Sardínsko-korzického kráľovstva však fakticky ostalo pod vplyvom Pisy a Janova. Do roku 1336 sa Aragónsku podarilo eliminovať vplyv Pisy a do začiatku 15. storočia aj Janova na Sardínii, Korziku však nezískalo a nárokov na ňu sa vzdalo v roku 1479, kedy bola aj z názvu kráľovstva vyškrtnutá časť „korzické“. V 16. storočí sa teda Sardínske kráľovstvo spolu s Aragónskom, ktoré ho ovládala, stalo súčasťou vznikajúceho Španielska.

V roku 1714 Španieli Sardínske kráľovstvo stratili v prospech rakúskej monarchie, ktorá zas v roku 1720 územie dala vojvodovi savojskému výmenou za Sicíliu. Územie dostalo (znova) názov Sardínske kráľovstvo, hoci mu vládla savojská dynastia a hoci jeho centrom bol Piemont a hlavné mesto Turín. Hlavné územie teda odvtedy tvorili Savojsko, Piemont, Sardínia a Monteferrat.

V roku 1792 kráľovstvo stratilo Savojsko v prospech Francúzska a v roku 1802 Piemont. V roku 1815 bolo obnovené pôvodné územie a pribudla aj bývalá Janovská republika. V polovici 19. storočia sa kráľovstvo pokúšalo zjednotiť celé Taliansko pod svojou vládou, ale v rokoch 1848 – 1849 ho porazila rakúska armáda. V roku 1859 Kráľovstvo Sardínia-Piemont (nový názov) spolu s Francúzmi porazilo Rakúsko a do roku 1860 sa jeho územie rozšírilo o Lombardsko (1859) a územia Toskánsko, Parma, Modena a Romagna (marec 1860), ako aj o severnú časť pápežského štátu spolu s Kráľovstvom oboch Sicílií (november 1860). Savojsko a Nizzu (Nice) naopak odstúpilo v roku 1860 Francúzsku. Tým pádom Sardínske kráľovstvo pokrývalo celé dnešné Taliansko okrem Benátska a okolia Ríma. V roku 1861 bolo transformované na Talianske kráľovstvo, v ktorom vládol dovtedajší savojský kráľ Viktor Emanuel II.