Milá (prírodná rezervácia)

Prírodná rezervácia leží v poľnohospodársky využívanej oblasti. V okolitej krajine sú polia, kde sa pestujú najmä obilniny. Z fytogeografického hľadiska patrí České středohoří do teplej oblasti pannónskej kveteny. Teplomilné rastliny sem boli rozširované v poľadových dobách z juhovýchodnej Európy. Vhodné podmienky umožnili vznik stepných foriem, ktoré sa tvorili na suchých a teplých rovinách a na svahoch s plytkou pôdou.[2]

Súčasná vegetácia je výsledkom dlhodobého vývoja, kedy hlavným činiteľom bolo podnebie, ktoré sa druhotne podieľalo aj na geologických procesoch ako zvetrávanie, denudácia, vznik pôdneho typu. Na zloženie vegetácie mala vplyv aj činnosť človeka. Spoločenstvá, ktoré sa najviac blížia k pôvodnému zloženiu, sa dnes nachádzajú len na kultivácii odolných miestach - na kopcoch, skalách. Časť CHKO, v ktorej sa Milá nachádza, patrí do klimatickej oblasti mierne suchej až suchej, s miernou zimou a nízkym ročným úhrnom zrážok. Špecifické lokálne podmienky (geologické, zrážkove, mikroklimatické a iné) spôsobujú, že sa vegetácia na Milej líši od iných stredohorských lokalít.[2]

Rastlinné spoločenstvá možno na Milej rozčleniť takto: lada pod vrchom, ktorá sa využívala na pasenie; lesostep s porastom drevín na južnej strane vrchu; skalná step na exponovaných skalách; spoločenstvá sutín; stepné spoločenstvá vo vrcholových partiách; lesné formácie na severnej polovici kopca. Jednotlivé biotopy sa vzhľadom k veľkosti územia a geomorfologickej pestrosti, navzájom prelínajú a ovplyvňujú. Zabudnúť nemožno ani na ochranné pásmo rezervácie, kam prenikajú rastliny z polí. Zloženie vegetácie bolo silne ovplyvnené pastvou dobytka. K pomalému upúšťaniu od pastvy a prechod na intenzívnejšiu poľnohospodársku činnosť došlo zhruba v polovici 19. storočia.[2]

Pastvu znášajú najmä druhy tŕnisté ako: krasovlas bezbyľový (Carlina acaulis), bodliaky a pichliače, kotúč poľný (Eryngium campestre), hadinec obyčajný (Echium vulgare), psojazyk lekársky (Cynoglossum officinale), ostreň počerný (Nonea pulla), mliečnik chvojkový (Euphorbia cyparissias). Ďalšou nápadnou rastlinou je ďatelina horská (Trifolium montanum), nátržník biely (Potentilla alba), lipkavec syridlový (Galium verum), čermeľ roľný (Melampyrum arvense), horčinka chochlatá (Polygala comosa), krivec lúčny (Gagea pratensis).[2]

Rána z Milej

Na severozápadnom úpätí, na vápencových slieňoch rastie ihlica tŕnitá (Ononis spinosa), kozinec cícerovitý (Astragalus cicer). Na najsuchších južne exponovaných miestach okolo úpätia sa nachádza ľan rakúsky (Linum austriacum), hlaváčik jarný (Adonis vernalis), žltuška menšia (Thalictrum minus), na severnom úpätí pahorec brvitý (Gentianopsis ciliata). Zaujímavosťou je, že tieto výrazne teplomilné rastliny prenikajú aj do menej priaznivejších biotopov v severných častiach kopca. Na južnej strane vo vlhších miestach a v úžľabinách medzi skalami rastú dreviny - jasene (Fraxinus), hloh (Crataegus), liesky (Corylus) a niektoré druhy ruží. Ojedinele tu nájdeme i bršleny (Euonymus) a zemolez (Lonicera). Na týchto mierne vlhkých a svetlých hájových miestach rastú ľalia zlatohlavá (Lilium martagon), fialka voňavá (Viola odorata), cesnačka lekárska (Alliaria petiolata), bažanka trváca (Mercurialis perennis) a zriedkavo tiež jagavka konáristá (Anthericum ramosum).[2]

Mezofilné háje s výškou prechádzajú do xerofilných s porastov slivky trnkovej (Prunus spinosa), kaliny (Viburnum), vtáčieho zobu (Ligustrum vulgare). Z bylín tu nájdeme napr. kokorík voňavý (Polygonatum odoratum), luskáč lekársky (Vincetoxicum hirundinaria), fialka srstnatá (Viola hirta) , bôľhoj lekársky (Anthyllis vulneraria), asparágus lekársky (Asparagus officinalis), ojedinele divozel tmavočervený (Verbascum phoeniceum) a hrachor panónsky (Lathyrus pannonicus).[2]

Hlaváčik jarný na svahoch kopca

V jemnejších sutinách s pôdou rastú druhy ako pakost krvavý (Geranium sanguineum), leopoldia chochlatá (Muscari comosum), lipkavec sivý (Galium glaucum), čistec rovný (Stachys recta), nátržník piesočný (Potentilla arenaria). Hrubé sute sú na vegetáciu chudobné, okrem machov tu nájdeme rozchodníkovec najväčší (Hylotelephium maximum), rozchodník biely (Sedum album), rozchodník prudký (Sedum acre), druhy tráv ako kostrava žliabkatá (Festuca rupicola), ometlina štíhla (Koeleria macrantha), mednička sedmohradská (Melica transsilvanica), stoklas vzpriamený (Bromus erectus), mrvica peristá (Brachypodium pinnatum).[2]

Skalné biotopy sú veľmi rozmanité, čo sa týka podmienok stanovísk. Nachádzajú sa tu miesta extrémne suché aj miesta s dostatkom vody v skalných štrbinách. Skalné rastliny na Milej nerastú len na väčších skalách, ale aj na malých skalkách, ktoré vystupujú po celom južnom svahu. Najnápadnejšou rastlinou, ktorá sa nikdy nevyskytuje mimo skaly a ktorá svojimi žiarivo žltými kvetmi kontrastuje na tmavom skalnom povrchu je taričník skalný (Aurinia saxatilis). Ďalšími nápadnými druhmi sú poniklec lúčny (Pulsatilla pratensis), jagavka ľaliovitá (Anthericum liliago), horčičník škardolistý (Erysimum crepidifolium). V skalných štrbinách rastú paprade ako slezinník červený (Asplenium trichomanes), slezinník severný (Asplenium septentrionale). Bežne v blízkosti skál sezel feniklový (Seseli hippomarathrum), ľanolistník prostredný (Thesium linophyllon), cesnak sivkastý horský (Allium senecens subsp. montanum). Na suchších miestach v úžľabinách môžeme nájsť viku vtáčiu (Vicia cracca), smolničku obyčajnú (Viscaria vulgaris), z tráv je významná kostrava tvrdá (Festuca pallens). Najvýznamnejším petrofytom na Milej je fialka premenlivá (Viola ambigua), ktorá rastie okolo skaliek južného svahu a cesnak tuhý (Allium strictum) v štrbinách skál. Oba druhy tu majú najzápadnejšie stanovište areálu rozšírenia v Európe. Z drevín v blízkosti skál rastie jarabina mukyňová (Sorbus aria).[2]

Najzaujímavejšou časťou je svah pod temenom kopca na južnej a juhozápadnej strane, kde sa vyskytujú najteplomilnejšie xerotermné a stepné spoločenstvá s typický porastom kavyľ (Stipa). Najlepšie tieto miesta vystihuje označenie kvetnatá kavyľová step. Najvýznamnejšími druhy sú kavyľ, kavyľ vláskovitý (Stipa capillata), kavyľ Ivanov (Stipa joannis), kavyľ tenkolistý (Stipa tirsa), kavyľ pôvabný (Stipa pulcherrima). Ďalej kostrava valeská (Festuca valesiaca), kozinec bezbyľový (Astragalus exscapus), palina pontická (Artemisia pontica), rebríček vznešený (Achillea nobilis), ďatelina alpská (Trifolium alpestre). Na temene kopca sa vyskytujú opäť vlhkomilnejšie druhy, je tu pestrá lúčna step s bôľhojom lekárskym (Anthyllis vulneraria), šalviou lúčnou (Salvia pratensis), túžobníkom brestovým (Filipendula ulmaria) a trávami ostricou nízkou (Carex humilis), kostrava (Festuca). Tam, kde sa temeno začína skláňať k severu, sa v rozmedzí niekoľkých metrov objavujú vlhkomilné hájové porasty prechádzajúce do lesostepi. Tu rastú druhy ako prvosienka jarná (Primula veris), ľalia zlatohlavá (Lilium martagon), blyskáč cibuľkatý (Ficaria verna). Zaujímavou rastlinou sú tu nezelené cudzopasné zarázy (Orobanche) z ktorých kriticky ohrozená a veľmi vzácna je záraza modrastá (Orobanche coerulescens).[2]

Lesostep prechádza v les. Dominujúcimi drevinami sú lipy (Tilia), jasene (Fraxinus), brest hrabolistý (Ulmus minor), javor poľný (Acer campestre) , menej častým je topoľ osikový (Populus tremula), duby (Quercus) takmer úplne chýbajú. Nepôvodnou drevinou je tu agát biely (Robinia pseudoacacia), ktorý vylučuje jedovaté látky a nepriaznivo tak ovplyvňuje zloženie porastu. Agáty sa preto odstraňujú. Z bylín sa tu nachádzajú krkoška mámivá (Chaerophyllum temulentum), trebuľka lesná (Anthriscus sylvestris), tôňovka dvojlistá (Maianthemum bifolium), veternica iskerníkovitá (Anemone ranunculoides), fialka voňavá (Viola odorata), chochlačka dutá (Corydalis cava),pakost smradľavý (Geranium robertianum), bažanka trváca (Mercurialis perennis), silenka talianska (Silene nemoralis), iskerník klamný (Ranunculus auricomus agg.).[2]

Pre zachovanie vysokej rastlinnej diverzity plán starostlivosti odporúča návrat k pastve oviec a kôz.[6]

Z drobných cicavcov sa na Milej nachádza piskor lesný (Sorex araneus), ryšavka žltohrdlá (Apodemus flavicolis), hraboš poľný (Microtus arvalis), ryšavka krovinná (Apodemus sylvaticus), bielozúbka krpatá (Crocidura suaveolens). Na predtým hojného sysľa pasienkového (Spermophilus citellus) je dnes vypracovaný záchranný program. Z väčších cicavcov môžeme naraziť na stádo muflónov, ktorého výskyt tu nie je prirodzený. Ďalej diviak lesný (Sus scrofa).

Oblík, Srdov a Brnik z Milé

Medzi dominantných zástupcov vtákov patrí ľabtuška hôrna (Anthus trivialis), strnádka žltá (Emberiza citrinella). Menej častým je strakoš obyčajný (Lanius collurio), strnádka záhradná (Emberiza hortulana), strnádka lúčna (Emberiza Calandra). Zalieta sem tiež žltochvost hôrny (Phoenicurus phoenicurus), žltochvost domový (Phoenicurus ochrlos). V lesostepnom poraste hniezdia žlna zelená (Picus viridis). Dutiny v starých lípách osídľujú škorec obyčajný (Sturnus vulgaris), početné populácie muchárika čiernohlavého (Ficedula hypoleuca). Korunové poschodie lesa osídľuje vlha obyčajná (Oriolus Oriolus), kolibkárik spevavý (Phylloscopus trochilus). Ďalej napr. penica čiernohlavá (Sylvia atricapilla), hrdlička poľná (Streptopelia turtur), holub hrivnák (Columba palumbus). Nie príliš hojná je sojka obyčajná (Garrulus glandarius), glezg hrubozobý (Coccothraustes coccothraustes). Pri okraji lesa možno pozorovať pinku lesnú (Fringilla coelebs), červienku obyčajnú (Cuculus canorus). Z dravcov tu hniezdia myšiak hôrny (Buteo buteo) a sokol myšiar (Falco tinnunculus). Pozorovaný bol sokol lastovičiar (Falco subbuteo), jastrab krahulec (Accipiter nisus).

Na ladách pod vrchom bol pozorovaný škovránok poľný (Alauda arvensis), pŕhľaviar červenkastý (Saxicola rubetra), stehlík pestrý (Carduelis carduelis), sýkorka hôrna (Parus palustris), penica popolavá (Sylvia curruca). Hojné sú straky obyčajné (Pica pica). Za potravou sem zalietavájú lastovičky obyčajné (Hirundo rustica).[2]

Z herpetofauny sa tu nachádza jašterica krátkohlavá (Lacerta agilis) a užovka hladká (Coronella austriaca), slepúch lámavý (Anguis fragilis).

Babočka admirál (Vanessa Atalanta)

Veľkú diverzitu vykazujú bezstavovcové živočíchy. O charaktere jednotlivých biotopov a o prírodnej histórii lokality veľa napovie výskyt mäkkýšov. Tieto druhy sa veľmi pomaly šíria, majú špecifické ekologické nároky a ich schránky sa často zachovávajú v sedimentoch. V slede pestrých biotopov sa druhy vzájomne prelínajú. Pre južné úpätie je typickým druhom slimák stepný (Helicella candicans), slimák pásikavý (Cepaea vindobonensis). Na skalách so stepným spoločenstvom je dominantná zrnovka dvojzubá (pupilla bigranata), drobnička valcovitá (Truncatellina cylindrica), pimprlík maličký (Vertigo pygmee), valónia hladká (Vallonia pulchella). V sutinách boli zistené druhy orkula súdkovitá (Orcula dolium), ciha lesklá (Cochlodina laminata), bliktra hladká (Oxychilus glaber).[2]

Z hmyzu sa tu nachádzajú najmä chrobáky bystruškovité (Carabidae), drobčíkovité (Staphylinidae), nosáčikovité (Curculionidae), liskavkovité (Chrysomelidae), zdochlinárovité (Silphidae). Na najsuchších miestach môžeme nájsť potemníka pieskového (Opatrum sabulosum). Ďalšími pozorovanými rodmi sú hnojníci (Aphodius) a chrústi (Melolontha).[2]

Z motýľov sa tu nachádza napr. vidlochvost feniklový (Papilio machaon), vidlochvost ovocný (Iphiclides podalirius), očkáň metlicový (Hipparchia semele), očkáň skalný (Chazarov briseis) je kriticky ohrozený, babôčka admirálska (Vanessa atalanta).[2]