Hraboš poľný
Hraboš poľný[2][3] (Microtus arvalis) je druh z čeľade chrčkovité, Európsky endemit. Výskyt na Slovensku bol doložený na 90,5 % územia.[2] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov hraboš poľný patrí medzi najmenej ohrozené druhy, stav celkovej populácie je stabilný.[1]
| hraboš poľný | |||
 | |||
| Stupeň ohrozenia | |||
|---|---|---|---|
 | |||
| Vedecká klasifikácia | |||
| Vedecký názov | |||
| Microtus arvalis Pallas, 1778 | |||
 | |||
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |||
| |||
Opis
Váži (14) 17 až 50 g[3], zväčša okolo 20 g. Dosahuje dĺžku približne 8-12,7 cm[3]. Chvost je dlhý asi 23 – 48 mm, zadná labka meria 14 – 18 mm[3] a ucho 9 – 13 mm[3]. Srsť má hnedú až sivohnedú farbu.[3]
Rozšírenie na Slovensku
Zo 429 mapovacích kvadrátov DFS sa celkovo vyskytol v 390 (90,5 % rozlohy Slovenska, do roku 1964 len v 117, 27,2 %) v nadmorských výškach 100 (Tajba) – 2 100 m n. m. (hrebeň Belianskych Tatier).[2]
Spôsob života
Mimoriadna plodnosť mu zabezpečuje prežitie. Pri pravidelnom premnožení (cca každé 3 – 4 roky)[3] spôsobuje škody na úrode. Sprievodným znakom premnoženia (gradácie) je holožer tráv na poliach a popri cestách. Po dosiahnutí vrcholnej fázy hustota populácie rýchlo klesá. Dôvodom je vyčerpanie potravy a obsadenie priestoru.[3]
Vyskytuje sa na plochách bez drevín, na lúkach a poliach. Živí sa rastlinnou (tráva, hľuzy, korene, semená rastlín) a malou živočíšnou potravou.[3] Pod zemou si vytvára zásoby. Na obranu pred nepriateľmi používa zuby a ostré pazúry. V pôde si vytvára hustú sieť chodbičiek so starostlivo vystlaným brlohom na odchov mláďat.
Samička máva 3 – 12[3] (15) mláďat a to až 2 – 3[3] (7) krát ročne. Gravidita trvá 3 týždne. Po miernej zime dochádza často k ich premnoženiu, kedy na 1 ha plochy pripadá 1000[1] až 3 000 jedincov. Tieto za mesiac spotrebujú viac ako 2 tony rastlín a 400 kg obilia. Hraboš žije v rodinách, je to spoločenský druh[3].
Prenáša viac ako 20 druhov ochorení. Veľmi škodí aj v záhradách. Hraboš obýva celú Európu okrem Anglicka, Škandinávie a časti Stredomoria. Jeho prirodzenými nepriateľmi sú dravé vtáky (jastrabovité, sokolovité, sovy), ako aj krkavcovité, ďalej hranostaje, lasice, líška obyčajná, ako aj mačka domáca.
Referencie
- IUCN Red list 2019.2. Prístup 23. júla 2019.
- KRIŠTOFÍK, Ján; DANKO, Štefan, et al. Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana. Bratislava : Veda, 2012. Autori druhu Ján Krištofík, Peter Fenďa, Michal Stanko, Vladimíra Hanzelová & Marta Špakulová. ISBN 978-80-224-1264-3. Kapitola Hraboš poľný - Microtus arvalis, s. 107 - 115.
- BALÁŽ, Ivan; AMBROS, Michal; TULIS, Filip, et al. Hlodavce a hmyzožravce Slovenska. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, fakulta prírodných vied, 2013. ISBN 978-80-558-0437-8. Kapitola Hraboš poľný, s. 48 - 49.
Iné projekty
