Oblík (České středohoří)

Oblík (nem. Hoblik ) je čadičový solitérny masív, ktorý sa nachádza asi 6 km na sever od Loun, v západnej časti Českého středohoří medzi obcami Raná, Chraberce a Mnichov. Na severovýchode naň nadväzujú dva nižšie vrcholy Srdov (482 m) a Brník (471 m), oddelené sedlom. Oblík sa nachádza v západnej časti Českého středohoří, ktorá je geomorfologicky zaradená do podcelku Milešovské středohoří a okrsku Chožovské středohoří niekedy tiež nazývaného Lounské středohoří alebo Lounské vrchy (Ranské středohoří). Od roku 1967 je vrch a jeho okolie v rozsahu približne 20 ha vyhlásený ako štátna prírodná rezervácia. Na vrchole kopca je umiestnený už nefunkčný svetelný maják pre leteckú prevádzku.

Oblík
národná prírodná rezervácia
Pohľad na Oblík zo 4 km vzdialenej Milej
Štát Česko
Región Úsťanský kraj
Okres Okres Louny
Lokalita Raná, Chraberce a Mnichov
Nadmorská výška 355 – 509 m n. m.
Súradnice 50°24′41″S 13°48′31″V
Rozloha 20,5 ha
Vznik 18. november 1967[1]
 - Vyhlásilo Ministerstvo kultúry a informácií
Správa AOPK ČR
Kód AOPK ČR 282
Oblík
Poloha na mape Česka
Wikimedia Commons: Oblík
Webová stránka: Biolib.cz
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál
Európsky významná lokalita
CZ0424039
Oblík
vrch
Oblík s rovnomenným hospodárstvom od juhu
Štát Česko
Kraj Úsťanský
Okres Louny
Pohorie České středohoří
Milešovské středohoří
Ranské středohoří
Chožovská vrchovina
Oblická část
Najvyšší bod Oblík
 - výška 509 m n. m.
Geologické zloženie Čadič
Wikimedia Commons: Oblík
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál
Oblík zo severovýchodu, od Srdova
Najstaršie vyobrazenie Oblika (vpravo od kostola) z kalendára Jana Willenberga, vydaného v roku 1604 v Plzni

História

Dominantná poloha kopca priťahovala návštevníkov už v praveku, ako dokazuje nález laténskej (keltskej) spony na jeho vrchole.[2] Od polovice 15. do polovice 18. storočia sa na svahoch južne od Oblika pestovala vínna réva.[3] Roku 1506 bola na Obliku vysvätená kaplnka, ktorá zanikla za tridsaťročnej vojny.[4] Potom tu bol v roku 1667 postavený drevený kríž. V tom čase sa tu každoročne usporadúvali svätojurské púte. Ďalšia, drevená kaplnka, zasvätená sv. Jurajovi, bola na kopci postavená v roku 1675. Pražské konzistórium totiž podmienilo konanie ďalších pútí vybudovaním kaplnky. Podľa Jaroslava Schallera stála ešte v roku 1787,[5] pred polovicou 19. storočia kaplnka zanikla. Vrcholom kopca prechádzala hranica panstva Libčeves a mestského domínia Louny.

Pod kopcom sa rozkladala rovnomenná dedina, doložená v prameňoch prvýkrát v roku 1335, kedy bola majetkom kláštora magdalenitiek v Lounoch.[6] Ešte v polovici 15. storočia, kedy dedina patrila Lounom, tu platilo mestské dávky 10 hospodárov.[7] Zrejme počas tridsaťročnej vojny dedina zanikla. V 2. polovici 17. storočia tu bol vystavaný hospodársky dvor, ktorý zostal dodnes.

Prírodné pomery

Geológia

Oblík je pravidelne utváraný uzol z nefelinického bazanitu. Vznikol v závere treťohôr v dôsledku sopečnej činnosti. Charakteristickým rysom tejto kopy sú zosuvy, najmä na západnom a severnom svahu.

Flóra

Z botanického hľadiska je najzaujímavejší južný svah, kde je na suchej strmé stráni teplomilná vegetácia s chránenými druhmi rastlín. Rastie tu napríklad hlaváčik jarný (Adonis vernalis), poniklec lúčny český (Pulsatilla pratensis subsp. Bohemica), divozel tmavočervený (Verbascum phoeniceum), jagavka ľaliovitá (Anthericum liliago), kozinec bezbyľový, rakúsky a dánsky (Astragalus excapus, A. austriacus, A. danicus), leopoldia tenkokvetá (Muscari tenuiflora), ovsíkovec stepný (Helictotrichon desertorum subsp. basalticum), kavyľ Ivanov, pôvabný, chlpatý, tenkolistý, vláskovitý, Smirnovov a Wilensky (Stipa pennata, S. pulcherrima, S. dasyphylla, S. tirsa, S. capillata, S. smirnovii, S. zalesskii), nevädza Triumfettova (Cyanus triumfetii) , ľalia zlatohlavá (Lilium martagon), blyskáč záružľolistý (Ficaria calthifolia), krivec pomoranský (Gage transversalis), kostrava paovčia (Festuca valesiaca), nezábudka úzkolistá (Myosotis stenophylla), zlatovlások obyčajný (Aster linosyris) a fialka premenlivá (Viola ambigua).

Fauna

V rokoch 1982-1983 tu bolo pozorovaných 81 druhov stavovcov a 66 druhov vtákov. Zo zaujímavejších tu bol zaznamenaný výskyt dudka chocholatého (Upupa epops), sokola kobca (Falco columbarius), kaňa sivá (Circus cyaneus) , strnádky záhradnej (Emberiza hortulana) a skaliarika sivého (oenanthe oenanthe). Z ulitníkov tu boli pozorované zrnovka trojzubá (Pupilla triplicata), vrkoč horský (Vertigo alpestris) a ciha prevrátená (Balea Perversa). Najpreskúmanejšou skupinou fauny tu sú bystruškovité, ktorých tu bolo napočítaných vyše sto druhov.

Lesníctvo

Väčšina vrchu je holá, bez lesa. Dreviny na severných svahoch nie sú príliš vyrastené a majú často krovitý charakter. Najčastejšie sú svíb, drieň, hloh, z vyšších jaseň a lipa. Zastúpená je aj lieska, vysadená tu v 16. storočí v súvislosti s vinárstvom. Z liesky sa vyrábali viničné koly.

Ochrana prírody

Na Obliku je od roku 1967 vyhlásená rovnomenná Národná prírodná rezervácia o rozlohe 20,5 ha. Vrch leží v Europsky významnej lokalite Oblík - Srdov - Brník a Chránenej krajinnej oblasti České středohoří. Z vrcholu je za dobrej viditeľnosti výborný kruhový rozhľad. Trojica vrchov je v rovinatom teréne dolného Poohřia viditeľná z veľkej diaľky.

  • Hlaváčik jarný
  • Poniklec lúčny
  • Divozel tmavočervený
  • Jagavka ľaliovitá
  • Kozinec dánsky
  • Leopoldia tenkokvetá
  • Ovsíkovec stepný
  • Kavyľ Ivanov
  • Ľalia zlatohlávok
  • Zlatovlások obyčajný
  • Fialka premenlivá
  • Kostrava waliská
  • Kaňa sivá
  • Sokol kobec
  • Dudok chocholatý
  • Strnádka záhradná
  • Skaliarik sivý

Referencie
  1. Stránky AOPK ČR [online]. [Cit. 2016-08-12]. Dostupné online. (po česky)
  2. Waldhauser, Jiří, Laténská spona z hory Oblík v Poohří, Archeologické rozhľady 44, 1992, s. 467-468
  3. Roedl, Bohumír, Trh s vinicemi v Lounech a Žatci v 16. století in: Trpké býti zdá se? Víno a vinařství v českých zemích ve středověku a raném novověku. Zborník príspevkov z konferencie konanej v Mělníku 2.-4. apríla 2008, Mělník 2009, s. 101-102
  4. Štedrý, František, Dejiny mesta Loun, Louny 1930, s. 168
  5. Schaller, Jaroslaus, Topographie des Königreichs Böhmen VII, Saatzer Kreis, Prag und Wien 1787, s. 51
  6. Profous, Antonín, Miestne mená v Čechách, ich vznik, pôvodný význam a zmeny, sv. 1, Praha 1947, s. 576.
  7. Vaniš, Jaroslav, Kniha počtů královského města Loun z let 1450-1472 a 1490-1491, Praha 1979, s. 512.

Literatúra neuvedená v referenciách
  • Čechura, Martin, Zaniklé kostoly Čech, Nakladateľstvo Libri, Praha 2012, s. 234, ISBN 978-80-7277-507-1
  • Hluštík, Antonín, Prírodné pomery Lounska, in: Roedl, Bohumír a kol., Louny - história, kultúra, ľudia, Nakladatelství Lidové noviny, Praha 2005, s. 13-16, ISBN 80-7106 -662-1
  • Chránené územia ČR, sv. 1, Ústecko, vyd. Agentúra ochrany prírody a životného prostredia, Praha 1999, s. 255, ISBN 80-86064-37-9
  • Janda, Petr, Sprievodca chránenou prírodou Lounská, vyd. Mestský úrad Louny 2010, s. 16
  • Martinovský, J., Oblík - perla českej stepnej kveteny, Ochrana prírody 22, 1967, s. 37-41
  • Studničková, I. - Studnička, M., Vegetácia oblik v Českom stredohorí, Zborník Severočeského múzea v Liberci, sekcia prírodovedná, roč. 7, 1975, s. 3-27
  • Tichý, Herbert, Chránené druhy ornitofauny SPR Oblík, Fauna Bohemiae septentrionalis, Zborník odborných prác Zoologické zahrady a Krajského zoologického klubu pri ZOO v Ústí nad Labem 13, 1987, s. 33-36

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Oblík (České středohoří) na českej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.