Kolibiarik spevavý

Kolibiarik spevavý (iné názvy: kolibiarik väčší, kolibkárik spevavý[3]; lat. Phylloscopus trochilus) je spevavec a patrí do čeľadi penicovité. Vyskytuje sa v celej Palearktíde. Hniezdi na väčšine územia Slovenska v mladých lesoch a krovinách od nížin po hornú hranicu lesa. Je to sťahovavý druh, hniezdi jedenkrát za rok a živí sa hmyzom.[4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov kolibiarik spevavý patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia klesá, v rokoch 1980 – 2013 bol u európskej populácii zaznamenaný mierny pokles.[1]

kolibiarik spevavý
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Phylloscopus trochilus
Linnaeus, 1758
Synonymá
kolibiarik väčší,
kolibkárik spevavý

Mapa rozšírenia kolibiarika spevavého

██  Hniezdenie

██  Migrácia

██  Zimovisko

Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
 Biologický portál

Opis

Kolibiarik spevavý meria 11[5] – 11,5 cm [6] a váži 7,5 – 10 g.[7]

Výskyt a stav na Slovensku

Kolibiarik spevavý je sťahovavý druh, prilieta v polovici apríli a odlieta v auguste[4] a v septembri[7]. Vo vhodných biotopoch hniezdi od nížin po hornú hranicu lesa do 1 700 m n. m..[4]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 400 000 – 600 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v rokoch 1995, 1998[4] a 2001[8] žiadny. V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][9][10] Európsky ochranársky status nezaradený SPEC. Majú vyhovujúci ochranársky status (S).[4]

Biotop

Uprednostňuje slnkom zaliate kroviny a mladé lesy rôzneho druhu[7], obľubuje breziny a kosodrevinu[4].

Hniezdenie

Kolibiarik spevavý hniezdi jedenkrát za rok v mesiacoch máj a jún. Hniezdo stavia samička na zemi v listoch, pod trávou, pri spadnutom pni alebo v kríku.Hniezdo má aj striešku, postavené je z listov, machov, pavučín a vnútri z jemnej srsti a peria. Znáška sa skladá z 5 – 6 (7 – 8) svetložltých vajíčok so hnedastými škvrnkami. Na vajíčkach sedí iba samička 13 – 15 dní a o vyliahnuté mláďatá sa starajú obaja rodičia ďalších 18 – 19 dní.[7]

Potrava

Kolibiarik spevavý sa živý hmyzom v rôznych štádiách vývoja, zbiera ich na tenkých konárikoch a listoch, často podletiac zospodu.[7]

Ochrana

Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 230 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015).[11] Druh je zaradený do Bonnského dohovoru (Príloha II) a Bernského dohovoru (Príloha II).[12]

Hlas

Spev

19 s., Slovensko, okrem spevu kolibiarika spevavého a rovnako intenzívne aj kolibiarika čipčavého počujeme v pozadí strnádku obyčajnú, škovránka poľného a penicu čiernohlavú.

Spev

5,3 s., Fínsko

Spev

1 min. 8 s., Anglicko, v pozadí počuť spev nasledujúcich druhov: škovránok poľný, červienka obyčajná.

Vábenie

8,4 s., Fínsko

Vábenie

8,7 s., Nórsko

Ozýva sa dvojslabične znejúcim vábením "ü-it". Spev kolibiarika spevavého začína ticho, zosilnie a klesajúc vo výške tónu pomaly utícha.[5][6]

Galéria
  • Vajíčka
  • Hniezdo s mláďatami
  • Vylietané mláďatá
  • Kompozitná fotografia – pomôcka na ľahšie spoznanie druhu

Referencie
  1. IUCN Red list 2019.3. Prístup 15. februára 2020
  2. Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-12-12]. Dostupné online.
  4. DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Rudolf Kropil. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Kolibkárik spevavý, s. 522 – 523.
  5. PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  6. JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  7. FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  8. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  9. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  10. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava : Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
  11. Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z.) s účinnosťou od 01.01.2015 [online]. epi.sk, [cit. 2020-02-16]. Dostupné online.
  12. BirdLife International (2020) Species factsheet: Phylloscopus trochilus [online]. datazone.birdlife.org, [cit. 2020-02-15]. Dostupné online. (En)

Iné projekty

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.