Lastovička obyčajná

Lastovička obyčajná alebo lastovička domová[3] (lat. Hirundo rustica) je malý vták z čeľade lastovičkovité. Obýva Európu, Áziu, severnú Afriku a Severnú Ameriku. Je sťahovavá. Žije v ľudských sídliskách po celom území Slovenska.[4] Živí sa iba lietajúcim hmyzom.[5] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov lastovička obyčajná patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je klesajúci, stavy v Európe v rokoch 1980 – 2015 mierne poklesli, predpokladaná rýchlosť ďalšieho znižovania ja o 25% za obdobie troch generácií (11.7 roka). Pokles nastal aj v Severnej Amerike, za 50 rokov (1966 – 2015) o 44% a podľa výsledkov prieskumov v rokoch 1970 – 2014 o 38%. V súčasnosti sa pokles u severoamerickej populácie zrýchľuje, za obdobie troch generácií až o 10.5%.[1]

lastovička obyčajná
Stupeň ohrozenia
(globálne[1])(na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Hirundo rustica
Linnaeus, 1758
Synonymá
lastovička domová

Mapa rozšírenia lastovičky obyčajnej

██ Hniezdiaca

██ Stála

██ Zimujúca

Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
 Biologický portál

Opis

Lastovička obyčajná má dĺžku tela asi 180 – 220 mm[6][7] a váži 11 – 22 g.[5]

Samček aj samička majú čierny chrbát s modrým leskom. Čelo a hrdlo majú gaštanovej farby. Majú silno vidlicovito vykrojený chvost, na chvoste svetlé škvrnky. Spodná časť tela je bledá s hrdzavým odtieňom. Nohy a zobák sú čiernej farby. Samica má kratšie krajné chvostové perá ako samec. Mláďatá sú podobné, iba matnejšie a nevýraznejšie.[5]

Hlas

Spev

19 s., Anglicko

Spev lastovičky obyčajnej je jemné a jasné švitorenie tu a tam prerušené škrípavým zvukom pripomínajúcim nenaolejované pánty.[6] Poplašný hlas je vysoké "čvi-vit"[7] alebo "vit-vit"[6]

Výskyt a stav na Slovensku

Lastovička obyčajná hniezdi na celom území Slovenska od nížin do 1 350 m n. m. na Štrbskom plese vo Vysokých Tatrách. Hniezdi v tesnej blízkosti ľudí najmä v maštaliach ale aj v iných stavbách ako sú mosty alebo rekreačné lode. Vo vyšších polohách a v mestách dosahuje menšie hustoty ako belorítka obyčajná.[4] Zo zimovísk sa vracia koncom marca a v apríli. Na najnižšie položené hniezdiská prilieta najskôr, do najvyššie položených najneskôr (26. apríl 1 100 m n. m.), pri jesennom odlete je to naopak.[4] Najviac lastovičiek odlieta v polovici septembra, posledné až v novembri (13. november 1979, Sĺňava pri Piešťanoch)[4].

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 200 000 – 400 000. Populácia sa zmenšila o 20 – 50 %, veľkosť územia na ktorom sa vyskytuje je stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v rokoch 1995, 1998[4] a 2001 žiadny.[8] V roku 2014 VU A2bc - zraniteľný.[2][9][10] Podľa európskeho ochranárskeho statusu patrí do SPEC3, teda medzi druhy, ktorých globálne populácie nie sú hlavne v Európe a majú nevyhovujúci ochranársky status. Ochranársky status D – ustupujúci druh.[4]

Hniezdenie

Hniezdo z blata, sliny, slamy, trávy a srsti stavajú obaja rodičia. Materiál nosia v zobáku ako malé hrudky. Hniezdo používajú viac rokov. Samička znáša 4 – 5 škvrnitých vajec, sedí na nich len sama 13 – 15 dní. O mláďatá sa starajú obaja 20 – 22 dní. Od mája do júla (až augusta) zahniezdia 2 – 3-krát.[5]

Potrava

Lovia lietajúci hmyz, najmä muchy. Podľa poveternostných podmienok chytajú v rôznych výškach a na rôznych miestach. Niekedy vysoko, inokedy tesne nad vodou a zemou či pri zvieratách a stenách budov.[5]

Galéria
  • Hniezdo má tvar štvrťgule
  • Hniezdo
  • Vajíčka
  • Mláďatá v hniezde
  • Mláďatá kŕmené na hniezde
  • Kŕmenie vylietaných mláďat
  • Kompozitná fotografia – pomôcka na ľahšie spoznanie druhu

Referencie
  1. IUCN Red list 2019.3. Prístup 2. februára 2020
  2. Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-11-16]. Dostupné online.
  4. DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. (kap. Lastovička obyčajná, str. 426 – 428, Karaska, D.). ISBN 80-224-0714-3.
  5. FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  6. JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  7. PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  8. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  9. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  10. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava : Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.

Iné projekty

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.