Žltochvost domový

Žltochvost domový alebo žltochvost domáci[3] (lat. Phoenicurus ochruros) je druh z čeľade muchárovité. Obýva južnú časť Palearktídy a obsadzovanie ľudských sídiel mu umožnilo rozšíriť sa za posledných 150 rokov viac na sever. Hniezdi na celom Slovensku.[4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov žltochvost domový patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je stúpajúci, stavy v Európe v rokoch 1982 – 2013 stúpali.[1]

žltochvost domový

samec
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Phoenicurus ochruros
Linnaeus, 1758
Synonymá
žltochvost domáci

Mapa rozšírenia žltochvosta domového
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
 Biologický portál

Opis

Je veľký ako žltochvost hôrny, meria 14 cm.[5][6] a váži 14 - 21 g.[7]

Samec aj samica majú hrdzavý chvost aj kostrč. Samec má čiernu hlavu a hruď, chrbát tmavosivý. Vrch hlavy, krk aj lopatky má modrastosivé.[7] Na krídlach má svetlé škvrny. Na jeseň vybledne a svetlé škvrny na krídlach sa strácajú, ako aj modrastosivá farba.[7] Spodnú časť tela má sivú. Samica a mláďatá majú hnedý nádych.[5] Mláďatá majú na chrbte a na bruchu hrdzavé okraje pierok.[7]

Hlas

Spev

23 s, Rusko, okrem spevu žltochvosta počuť spev kolibiarika čipčavého.

Spev začína ostrým "svi-svi-svi-svi-svi", pauza a nasleduje praskavé šušťanie pripomínajúce sypanie sa štrku alebo drobných kovových guličiek.[6]. Spieva z vysokých miest ako sú komíny, strechy a antény.[6][5] Spievať začína veľmi skoro, ešte za ranného šera. Volá vysokým "cip - tak tak tak"[6] alebo "fid, čak-čak-čak", pričom potriasa chvostom a podrepuje.[5].

Výskyt a stav na Slovensku

Hniezdi na celom území Slovenska od nížin po vysoké hory, až v skalách nad hranicou lesa (napríklad Roháče 1 562 m n. m.). Je sťahovavý a zriedkavo prezimuje.[4] Zo zimovísk sa vracia v marci a odlieta od septembra do novembra.[6]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 100 000 - 200 000, zimujúcich jedincov 20 - 100. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v rokoch 1995, 1998[4] a 2001 žiadny.[8] V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][9][10] Európsky ochranársky status nezaradený SPEC. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[4]

Biotop

Súvislým lesom sa vyhýba, obýva skalnaté biotopy rôzneho druhu alebo ľudské rôzne stavby ako hrady, múry, domy, maštale i chaty.[4][7]

Hniezdenie

Hniezdo si stavia v dutinách a polodutinách skál[5] alebo ľudských stavieb,[6] niekedy pod koreňmi kosodreviny alebo v polodutinách stromov.[7] Hniezdo je z vonkajšej strany z rastlinného materiálu a vo vnútri vystlané srsťou a perím. Stavia ho iba samička a znesie 5 - 6 bielych vajíčok na ktorých sedí iba ona sama 13 dní. Kŕmenie a výchova mláďat trvá 14 - 16 dní. Hniezdia dva krát za rok, v apríli, máji a potom v júni, júli.[7]

Potrava

Živia sa hmyzom, jeho larvami a kuklami. Na jeseň aj plodmi bazy a malinami.[7]

Galéria
  • Hniezdo s vajíčkami
  • Samička s mláďatami na hniezde
  • Samička s potravou pre mláďatá
  • Samička kŕmi mláďatá.
  • Kompozitná fotografia - pomôcka na ľahšie spoznanie druhu

Referencie
  1. IUCN Red list 2020.1. Prístup 8. júla 2020.
  2. Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-11-16]. Dostupné online.
  4. DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. (kap. Žltochvost domový, str. 467 – 468, Demko, M.). ISBN 80-224-0714-3.
  5. PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  6. JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  7. FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  8. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  9. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  10. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava : Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.

Iné projekty

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.