Bitka pri Hradci Králové
Bitka pri Hradci Králové alebo bitka v Sadovej bola rozhodujúca bitka Rakúsko-pruskej vojny, armády sa stretli 3. júla 1866.
Bitka pri Hradci Králové | |||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|
Súčasť Rakúsko-pruskej vojny | |||||||
Bitka v Hradci Králové (Georg Bleibtreu) | |||||||
| |||||||
Protivníci | |||||||
Velitelia | |||||||
Ludvík Benedek | Viliam I. | ||||||
Sila | |||||||
200 000 vojakov | 225 000 vojakov | ||||||
Straty | |||||||
5 700 mŕtvych 7 500 nezvestných 7 500 zranených 22 000 zajatých |
2 000 mŕtvych 300 nezvestných 7 000 zranených |
Súvislosti a prípravy na vojnu
Po nástupe kancelára Otta van Bismarcka a v polovici 19. storočia získavalo v strednej Európe stále väčší vplyv Prusko. Rozhodujúcim momentom bolo obsadenie Holštýnského vojvodstva Pruskom a vylúčilo Rakúsko z Nemeckého spolku z podnetu Pruska. Odvetou vyhlásilo Rakúsko Prusku 17. júna 1866 vojnu.
Rakúske a saské jednotky sa začali formovať na pravom brehu rieky Labe 2. júla. Po polnoci sa rozmiestnili do približne polkruhovej línii vzdialenosti 10 kilometrov, zahrnujúci i vrchol Chlum. Časť síl bola ponechali v zálohe. Proti nim stáli tri pruské armády nazývané 1., 2. a Labská armáda, pričom 2. pruská armáda nebola v dobe začiatku bitky doposiaľ v dotyku s Rakúskom.
Priebeh bitky a následky
Bitka začala 3. júla. V priebehu dopoludnia malo Rakúsko miernu prevahu. Rakúske delostrelectvo, vybavené modernými bronzovými štvor a osem librovými delami s dostrelom niekoľkých kilometrov, odrážali nápor 1. pruskej armády paľbou od obce Lípa.
K obratu došlo v dôsledku zlej rakúskej taktiky potom, čo začala útočiť rakúska pechota. Vo výbave pešiakov malo výraznou prevahu Prusko, lebo pruskí vojaci boli vybavení novým tipom pušiek - zadovkami, zostrojenými podľa patentu N. Dreysa, ktorý používal patróny, a preto sa nabíjali ďaleko rýchlejšie ako spredu nabíjané rakúske pušky konštrukcie J. Lorenza. Klasický rakúsky bodákový útok v mohutných práporných zväzkoch sa pod presilou pruskej palebnej sily rozvracal. Dva rakúske armádne zbory (II. a IV.) sa navyše zaplietli z taktického hľadiska do zbytočného boja o les Svíb, o ktorý bojovali so 7. pruskou divíziou.
Bitku však rozhodol až príchod 2. pruskej armády korunného princa Fridricha Viliama na bojisko. Rakúsko v dvojhodinovom boji o vrch Chlum stratilo predtým nadobudnutú prevahu a okolo tretej hodiny bol Chlum obsadený Pruskom. Severnej armáde hrozilo obklúčenie a úplné zničenie, preto začala ústup na Moravu cez Třebechovice pod Orebem, Holíč a Českú Třebovú. Pruská armáda ju vzhľadom k vlastnému oslabeniu neprenasledovala.
Straty
Rakúska strana mala vysoké straty, okolo 42 500 vojakov a z toho 5 700 mŕtvych, 7 500 nezvestných, 7 500 ranených a až 22 000 zajatých. Pruská strana mala malé staty, okolo 9 300 vojakov a z toho 2 000 mŕtvych, 300 nezvestných a 7 000 zranených.