Pyrit

Pyrit je minerál kryštalizujúci v kubickej sústave, chemicky disulfid železnatý – FeS2.

Pyrit
FeS₂
Klasifikácia
Strunzova klasifikáciaII/D.17 (8.vyd.)
2.EB.05a (9.vyd.)
Nickelova-Strunzova klasifikácia2.EB.05a (10.vyd.)
Danaova klasifikácia2.12.1.1 (8.vyd.)
Kryštalografia
Kryšt. sústavaKubická sústava, pyritohedron
Zoznam minerálov
Pyrit na Commons
 Portál vedy o Zemi
 Chemický portál

Názov pyrit pochádza z gréčtiny a je odvodený od slova oheň, pretože po údere z neho často odlietajú iskry. V minulosti tiež označovaný ako kyz železný[1]. V klenotníctve sa minerál niekedy predáva pod označením markazit[2], čo je však označenie iného minerálu, ktorý má síce rovnaké chemické zloženie ale odlišnú symetriu.

Charakteristika

Tento minerál vytvára často kryštály tvaru kocky, iným často sa vyskytujúcim kryštalickým tvarom sú pentagonálne dodekaédre. Jeho kryštálová štruktúra je kubická, patril medzi prvé minerály preskúmané röntgénovými difrakčnými metódami[3]. V štruktúre je niekedy prítomný v malom množstve nikel a kobalt, v menšej miere aj meď a zlato. Kryštály mávajú pozdĺžne ryhované plochy. Pyrit môže byť aj celistvý, zrnitý, obličkovitý, nátekovitý aj hroznovitý. Má zelenočierny vryp. Je to nepriehľadný (opakný) minerál so žltým kovovým leskom[4]. (Pre podobnosť zlatu niekedy označovaný mačacie zlato.) Je pomerne tvrdý najmä v porovnaní s ostatnými sulfidmi. V oxidických podmienkach ľahko zvetráva na zmes oxidov železa – limonit[5]. Pre rozklad pyritu v povrchových partiách rudných žíl je typické uvoľňovanie tepla. Toto teplo môže v zimnom období nezriedka roztápať okolitý sneh[6]. Mikroskopické vlastnosti nábrusov pyritu možno študovať pomocou rudného mikroskopu.

Na rozdiel od väčšiny ostatných bežných sulfidických minerálov je pyrit stabilný až do teploty cez 400 °C. Má preto potenciál zachovať niektoré stopy o podmienkach svojho vzniku (a teda aj vzniku ložiska) ale aj ďalších zmenách teplotno-tlakových podmienok[7]. Za priaznivých podmienok môžu byť dokonca nárasty v jeho tlakových tieňoch použité na určenie charakteru deformácie[8].

Vznik

Je bežným akcesorickým minerálom rôznych druhov vyvretých, usadených aj premenených hornín. Vyskytuje sa aj v uhlí, čiernych bridliciach a iných sedimentoch bohatých na organické látky. Známy je aj ako konkrécia z kriedových sedimentov.

Častý je na nízko aj vysokoteplotných hydrotermálnych žilách spolu s chalkopyritom, kremeňom, kalcitom, galenitom a sfaleritom. Vzniká aj hydrotermálnych výveroch na dne oceánu známych ako čierni fajčiari. V granitoch nebýva vo väčšej miere prítomný, zvykne byť skôr v pegmatitoch a skarnoch, prípadne porfýroch, ktoré sú na ne viazané. Môže sa hromadiť magmatickou diferenciáciou z bázických hornín, kedy sa podieľa na stavbe stratiformných sulfidických ložísk niklu a medi spolu s pyrotitom, pentlanditom, chalkopyritom a magnetitom[9].

Poznávanie

Pyrit pri nárazoch s tvrdými kovovými predmetmi iskrí[4]. Na rozdiel od chalkopyritu má menej sýtu farbu. Typická je aj jeho vyššia tvrdosť a krehkosť, čím ho možno odlíšiť od zlata.

Výskyt

Je najbežnejším sulfidickým minerálom. Je bežný v rôznych geologických prostrediach, najčastejšie v žilných aj vyvretých horninách. V žilných telesách vychádzajúcich na povrch často tvoria produkty jeho zvetrávania zónu označovanú ako gossan[5]. Známy aj zo sedimentov bohatých na organickú hmotu.

Lokality

Vo svete

Ako súčasť veľkých ložísk je známy napr. zo Sudbury v Kanade alebo z Merensky reef z Juhoafrickej republiky. Pekné kryštály pyritu sú známe z Duckfordu a Chestru v USA, Rio Marina na talianskom ostrove Elba alebo Llallaguna v Bolívii[10]. V Španielsku sa nachádza na lokalitách Ambasaguasu a Navajanu.

Z Česka je známy zo Zlatých Hor v Zlatohorskej vrchovine, Hromnice pri Plznni, okolia Rychnova nad Kněžnou alebo z hnedého uhlia v severočeskej panvy ale aj z Kladna a Příbramu.

Na Slovensku

Bežný minerál mnohých hydrotermálnych ložísk viazaných na stredoslovenské neovulkanity, napr. z Banská Štiavnica. V Slovenskom rudohorí je známy z Rudnian, Smolníka, Gemerskej Polomy alebo Nižnej Slanej. Na ložisku v Hnúšti tvorí aj 20 cm veľké kryštály v mastencových bridliciach. Nachádza sa aj v Malých Karpatoch medzi Pernekom a Pezinkom, kde boli jeho výskyty intenzívne študované[11].

Ekonomický význam

Používa sa na výrobu kyseliny sírovej, síranu železnatého a niekedy sa používa aj na výrobu síry. Niekedy býva ťažený pre malú prímes medi alebo zlata. Ako ruda železa sa však používa iba zriedkavo, pre veľkú energetickú náročnosť takejto výroby. Väčšinou iba v prípadoch, keď nie sú dostupné iné typy vhodných železných rúd[5]. Veľké kryštály sú mineralogicky cenné. V minulosti sa mohol používať aj ako ozdobný kameň, napr. ako ozdoba inkských zrkadiel[2]. Používal sa tiež v kresadlách.

Ako nezaujímavý minerál býva často ponechávaný na haldách spolu s jalovinou. V takýchto prípadoch môže vplyvom vlhkosti dochádzať k jeho oxidácii a vzniku kyseliny sírovej, ktorá môže veľmi negatívne ovplyvniť okolité prostredie. Vznikajú kyslé banské vody, ktoré sú veľkou environmentálnou záťažou aj stovky rokov po skončení aktívnej ťažby nerastných surovín. Pyrit môže byť často nežiaducou prímesou v prípade napríklad nerudných surovín. Nezriedka môže byť nebezpečná jeho tendencia k oxidácii.

Referencie
  1. Jedickeová, L., 2003, Nerasty a horniny. Ottovo nakladatelství, Praha, 192 s.
  2. Manutchehr-Danai, M. (Editor), 2009, Dictionary of Gems and Gemology. Springer-Verlag, Berlin, 1034 s.
  3. Bragg, W. L., 1913, The structure of some crystals as indicated by their diffraction of X-rays. Proc. Roy. Soc. Lond., A 89, s. 248 – 277
  4. Minerály a horniny Slovenska – pyrit [online]. mineraly.sk, [cit. 2010-08-14]. Dostupné online.
  5. Klein, C., 2006, Mineralógia. Oikos-Lumon, Bratislava, 658 s.
  6. Hrečko, I. a kolektív, 1981, Z dejín geologických vied na Slovensku. Osveta, Martin, s. 13 – 14
  7. Barrie, C.G., 2010, Pyrite - fool’s gold or misunderstood mineral? Geology Today, 26, 1, s. 28 – 33
  8. Ramsay, J. G., Huber, M. I., 1983, The Techniques of Modern Structural Geology, Volume. 1. Strain Analysis. Academic Press, London, 397 s.
  9. Oružinský, V., 1993, Úvod do geológie ložísk rúd. Univerzita Komenského, Bratislava, 132 s.
  10. Korbel, P., Novák, M., 2001, The Complete encyclopedia of Minerals. Grange books, 295 s.
  11. Veľký, J. a kolektív, 1980, Encyklopédia Slovenska. IV. zväzok. N-Q. Veda, Bratislava, s. 593

Iné projekty
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému pyrit
  • Wikislovník ponúka heslo pyrit

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.