Malý Blaník (prírodná rezervácia)

Prírodná rezervácia Malý Blaník sa nachádza v Chránenej krajinnej oblasti Blaník a je súčasťou jej I. zóny. CHKO Blaník leží vo východnej časti okresu Benešov, približne 10 km južne od Vlašimi. Hoci sa hory Velký (638 m) a Malý (580 m) Blaník nachádzajú v pahorkatej krajine (Vlašimská pahorkatina), pôsobia tu dominantne.[5]

Malý Blaník je oddelený od Velkého Blaníka Žďárským sedlom, okolo hory sa rozprestierajú pramenné lúky miestnych potokov (Louňovický, Býkovický) a nachádzajú sa na nich chránené druhy rastlín a živočíchov (Žďárská louka).[3] Od úpätia je vrch zalesnený, okrem prírodnej rezervácie prevažuje smrekový porast s borovicou, vyššie nadväzuje zmiešaný les s dubmi a bukmi. V prírodnej rezervácii prevládajú buky v rámci pôvodných kyslých bučín, borovice a nepôvodné smreky.

PR Malý Blaník leží v nadmorskej výške medzi 536 až 580 m n. m. a patrí do 4. až 5. lesného vegetačného stupňa. Vyhlásená rozloha prírodnej rezervácie Malý Blaník je 12,71 ha, reálna rozloha podľa novšieho zamerania je však 17,71 ha.[2] Rezervácia náleží katastrálnemu územiu Louňovice pod Blaníkem.

Územie Velkého a Malého Blaníka je spojené s Keltským osídlením v halštatskej a laténskej dobe (5. až 4. stor. pred Kr.). Teda aj Malý Blaník mohol slúžiť ako miesto konania pohanských obradov. Nie je tu vylúčené ani umiestnenie dreveného hradu z husitských čias, vypáleného okolo roku 1420[2], hoci ani táto domnienka, vzniknutá na základe nálezov črepov, kachlí a pod., nie je jednoznačne archeologicky preukázaná.[6]

Na Malý Blaník podnikali ľudia púte venované spravidla Márii Magdaléne, ako dokladá písomný prameň z roku 1543 od vlašimského kňaza Václava Rosu, a táto tendencia viedla k postaveniu kaplnky zasvätenej Márii Magdaléne.[7] Pri vrchole hory doteraz stojí čiastočne dochovaná baroková kaplnka svätej Márie Magdalény, vnútri ktorej však rastie pamätný strom Velký Mnich, smrek obyčajný Picea abies, nazývaný tiež Farář.[3]

Kaplnka sv. Márie Magdalény

Zrúcanina kaplnky sv. Márie Magdalény, pohľad od juhozápadu

Ešte pred postavením súčasnej patrnej kaplnky v polovici 18. storočia, stávala na Malom Blaníku kaplnka pôvodná, o ktorej je zmienka až z roku 1672, kedy bola posledným potomkom majiteľov Louňovického panstva Karlom Adamom Levom z Říčan odkázaná pražskému arcibiskupstvu. Púť na Malý Blaník a svätá omša zasvätená Márii Magdaléne sa vykonávala 22. júla. Umiestnenie pôvodnej kaplnky nie je známe. Novú kaplnku dal vystavať arcibiskup Khünburg pred rokom 1753, kedy bola táto baroková elipticky osemuholníková kaplnka s priľahlou sakristiou na severovýchode vysvätená. V dôsledku cirkev obmedzujúcich reforiem cisára Jozefa II. Z roku 1782 bola kaplnka rok potom uzavretá. Odvtedy kaplnka svätej Márie Magdalény chátra. Pokus o obnovenie pútí k Márii Magdaléne na Malom Blaníku učinil po viac ako sto rokoch (1887) arcibiskup František Schönborn pristavením drevenej kaplnky k samotnej kaplnke.[7]

V tomto stánku bola inštalovaná socha sv. Márie Magdalény od Eduarda Veselého do roku 1960.[8] Dodnes sa zachovala už len zrúcanina kaplnky z roku 1753, teda jej obvodové múry.

Prírodná rezervácia Malý Blaník bola vyhlásená ako osobitne chránené územie 22. októbra 1992 Správou CHKO Blaník.[2] V PR Malý Blaník je hlavným predmetom ochrany prirodzená bučina so svojimi typickými druhmi rastlín a živočíchov. Preto je tu najviac starostlivosti venovanej udržaniu a posilneniu prirodzenej skladby lesa a zvyšovaniu ekologickej stability.

Proces ochrany spočíva v postupnej eliminácii geograficky nepôvodných drevín (smrekovca), obmedzenie zastúpenia smreku, obnove pôvodných druhov drevín (buk, jedľa) aj s pôvodnou prímesou vzácnejších stromov (javor horský, lipa, jelša). Preferovaný spôsob obmeny skladby lesa je prirodzená obnova (odumretie starých jedincov, obnova pod materským porastom) vhodne podporená skupinovou sečou, zdravotným výberom a podsadbou. Cieľom obnovy je vekovo, druhovo i priestorovo diferencovaný les s vysokou mierou prirodzených druhov a vysokou ekologickou stabilitou.

Problém pre prirodzené omladzovanie a obnovu listnatého, najmä bukového, či jedľového lesného porastu predstavuje ohrýzanie zverou. Hlavný podiel nesie muflónia zver migrujúca z okolitých poľovných revírov, teda je nutná jej redukcia až likvidácia.[25]

Lesu, ako ochrannému, nehrozí masívnejšia ťažba. Pre biodiverzitu je prínosné ponechávanie odumretého dreva alebo dožívajúcich stromov (aspoň tam, kde neohrozujú prístupové cesty) a dutých stromov (košatých, s dutinami).[3]

V rezervácii nepriaznivo pôsobí turizmus odhadzovaním odpadkov, zakladaním ohňov, táborením, chodením mimo vyznačenej trasy, jazdou cyklistov, motocyklistov alebo jazdou na koni po nespevnených cestách. Prostriedkom ochrany môžu byť informačné tabule, osveta v miestnej tlači, zábrany proti vjazdu cyklistov, či Stráž prírody.[2][25]

Pre zabezpečovanie správneho manažmentu rezervácie bývajú vykonávané prieskumy vhodných lokalít pre hniezdenie vzácnych vtákov, výskyt bezstavovcov a botanické inventarizačné prieskumy.[25]

Oblasť Malého Blaníka spadá do regionálneho biocentrá RBC 392 Územného systému ekologickej stability.[3]

Väčšina lesa v PR Malý Blaník je majetkom Českej republiky, o lesné hospodárenie sa teda stará štátny podnik Lesy ČR, konkrétne Lesná správa Kácov.[26]

Kyslá bučina

Rezervácia spadá do prírodnej lesnej oblasti 16-Českomoravská vrchovina a nachádza sa v 4. až 5. vegetačnom stupni. Vrcholová časť Malého Blaníka je zaradená v kategórii ochranný les, okolité svahy sú vedené ako les osobitného určenia.[27]

V súčasnej druhovej skladbe lesa stále prevažuje pôvodný buk lesný (Fagus sylvatica) (47%), ale od 19. storočia bolo umelo navyšované zastúpenie ekonomicky využívaného smreku (Picea abies), ktorý by sa inak v rezervácii prakticky nevyskytoval. Obrat k lepšiemu, teda pôvodnejšiemu lesu, nastal od polovice 20. storočia, kedy bola na Malom Blaníku zavádzaná maloplošná obnova buka a jedle.[3]

Súčasný zvýšený podiel smreka (necelých 40%) je na úkor mizivého percenta jedle bielej (Abies alba) a ostatných listnatých stromov - lipa malolistá (Tilia cordata), javor horský (Acer pseudoplatanus), dub letný (Quercus robur). Nepôvodne sa v rezervácii vyskytuje tiež smrekovec opadavý (Larix decidua) a zvýšil sa podiel borovice lesnej (Pinus sylvestris).[2]

Terajší manažment spočíva vo výchove lesa k jeho pôvodnému zloženiu, omladzovaní, dosadbe a podsadbe ťažko sa regenerujúcich druhov (buk, jedľa), to všetko v maloplošných úsekoch, čo je v súlade s plánom starostlivosti PR.[28] Ponechanie lesa samovoľnému vývoju je zatiaľ len dlhodobý cieľ, ale po riadnej príprave štruktúry lesa (druhové, vekové zloženie) nie je nemožné.[3]

Malý Blaník je častým turistickým cieľom vďaka svojmu náučnému chodníku, ľahkej dostupnosti (napr. po diaľnici D1) a celkovému turistickému zázemiu. Sprevádza ním červená turistická značka vedúca od rázcestia pod Blaníkmi (tu je parkovisko) cez Malý Blaník a Býkovice do Hrajovic.[29]

Rozcestník Malý Blaník

Turisti sú tiež priťahovaní slávnejším Velkým Blaníkom, ktorý s Malým Blaníkom tesne susedí. V neďalekej obci Louňovice pod Blaníkem sa nachádza pre turistov Informačné centrum.[30] Táto oblasť zároveň spadá pod turistický región Posázaví.[31]

Turistom v prírodnej rezervácii je potrebné vyvarovať sa chodeniu mimo vyznačených trás, odhadzovaniu odpadkov, rušeniu zveri hlukom, nedovolenému táboreniu a zakladaniu ohňa.[3]

• Blaník

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Malý Blaník (prírodná rezervácia)

• Informácie na Biolib.cz
• Popis na CHKO Blaník

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Malý Blaník (přírodní rezervace) na českej Wikipédii.