Kôrovník dlhoprstý

Kôrovník dlhoprstý[3] (lat. Certhia familiaris) je veľmi malý vták z čeľade kôrovníkovité (Certhiidae). Obýva Európu a Áziu. Hniezdi na väčšine územia Slovenska do 1 620 m n. m..[4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov kôrovník dlhoprstý patrí medzi najmenej ohrozené druhy, populácia je stabilná (Európa v rokoch 1980 – 2013), nepravidelné kolísanie v severnej a východnej oblasti rozšírenia je pravdepodobne závislé od veľkosti úrody semien smreka.[1]

kôrovník dlhoprstý
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Certhia familiaris
Linnaeus, 1758

Mapa rozšírenia kôrovníka dlhoprstého

██  Hniezdiaci, celoročný výskyt

Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
 Biologický portál

Opis

Kôrovník dlhoprstý meria 125 mm.[5] a váži 6 - 9,5 g.[6] Na chrbtovej strane je samček aj samička hnedej farby s hnedými čiarkami a škvrnkami. Spodná časť tela je biela so striebristým leskom. Zobák je zahnutý nadol.[7] Nadchvostové krovky majú hrdzavú farbu. Mladé vtáky majú spodok tela žltobiely.[6]

Hlas

Spev

4,3 s, Slovensko, okrem spevu kôrovníka dlhoprstého počuť spev penice čiernohlavej a pinky obyčajnej.

Vábenie "siit"

52 s, Anglicko, okrem vábenia kôrovníka dlhoprstého počuť spev červienky obyčajnej a hlas brhlíka obyčajného.

Vábenie je jemné "siit"[7] alebo "srii"[5]. Spev trvá asi 3 s a možno rozlíšiť dve časti "zi-zi zisirri zrisirirr"[5].

Výskyt a stav na Slovensku

Je to stály druh a v mimohniezdnom období robí potulky v okolí hniezdiska.[4]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 100 000 - 150 000, zimujúcich jedincov 300 000 - 600 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v roku 1995 žiadny. V roku 1998 žiadny. V roku 2001 žiadny.[8] V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][9][10] Európsky ochranársky status nezaradený SPEC. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[4]

Biotop

Žije najmä v ihličnatých a zmiešaných lesoch. Hniezdi aj v listnatých lesoch a parkoch.[4]

Hniezdenie

Hniezdo si stavia pod odlúpenou kôrou, v škárach stromov a pod brečtanom.[7] Stavia iba samica a umiestňuje ho vo výške od 1 do 3 m. Používa drobné konáriky a kúsky kôry, vo vnútri jemné rastlinné časti, srsť a perie, na spájanie používa pavučinu. Kladie 5 - 7 bielych vajíčok s hrdzavými škvrnkami. Škvrnky sa zahusťujú na širšom konci vajíčka. Samica sedí na vajíčkach a samec ju kŕmi. Mláďatká sa vyliahnu za 13 - 15 dní. Obaja rodičia ich kŕmia 15 - 16 dní. Hniezda dva krát za rok, v apríli a v máji a potom v júni, júli.[6]

Potrava

Živí sa hmyzom alebo článkonožcami na kôre stromov v rôznom štádiu života - vajíčka, larvy aj kukly.[6] Pri hľadaní potravy sa pohybujú skackavo a špirálovite hore po kôre. Preletia na susedný strom, na spodnú časť kmeňa a opäť smerujú nahor.[5]

Ochrana

Podobne ako kôrovník krátkoprstý užitočný hmyzožravý druh. Obidva druhy treba všemožne chrániť.

Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 460 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015).[11]

Galéria
  • Opierajú sa o chvostové perá
  • Hnedý škvrnitý chrbát im zabezpečuje maskovanie na kôre stromu
  • Hniezdo za odlúpenou kôrou stromu
  • Mapa rozšírenia kôrovníka dlhoprstého a kôrovníka horského

    ██  Kôrovník dlhoprstý, stály

    ██  Kôrovník dlhoprstý, zimujúci

    ██  Kôrovník horský

  • Kompozitná fotografia - pomôcka na ľahšie spoznanie druhu

Referencie
  1. IUCN Red list 2020.2. Prístup 24. októbra 2020.
  2. Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2016-10-23, [cit. 2016-11-01]. Dostupné online.
  4. DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. (kap. Kôrovník dlhoprstý, str. 555 – 557, Kropil, R., Mošanský, L.). ISBN 80-224-0714-3.
  5. JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  6. FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  7. PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  8. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  9. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  10. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava : Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
  11. Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z.) s účinnosťou od 01.01.2015 [online]. epi.sk, [cit. 2020-02-18]. Dostupné online.

Iné projekty

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.