Majláthova chata

Chata sa nachádza v strednej časti Mengusovskej doliny na brehu Popradského plesa v blízkosti chaty pri Popradskom plese, priamo pod príjazdovou cestou. Je tak jednoducho dostupná po značených turistických chodníkoch a značky alebo po asfaltovej ceste po značke, vedúcej k plesu od železničnej zastávky Popradské Pleso.

• Chata pri Popradskom plese má dlhú históriu. V roku 1876 schválilo predsedníctvo Uhorského karpatského spolku stavbu turistickej chaty pri Popradskom plese. Odovzdali ju do užívania až po troch rokoch - 4. augusta 1879. Pomenovali ju Majláthova chata na počesť liptovského podžupana a I. podpredsedu liptovskej odbočky Uhorského karpatského spolku Vojtecha Majlátha, ktorý sa najviac zaslúžil o jej výstavbu. V inojazyčnej literatúre mala rôzne názvy (poľ. Schronisko Majlatha, maď. Majláth ház, Majláth- gunyhó, Majláth-kunyhó, nem. Majláth-Hütte, Mailáth-schutzhütte, Majláth-haus am Poppersee). Onedlho po postavení 18. júla 1880 vyhorela. Na svedomí ju mali, údajne, bylinkári, ktorí sa báli turistov, ktorí začali túto časť Tatier navštevovať a chceli ich odohnať zo svojho "kráľovstva".
• Po vyhorení, neďaleko pôvodnej, ešte v tom istom roku postavili nad rázcestím chodníkov do Žabej a Hincovej doliny provizórnu drevenú Hincovu kolibu, ktorá slúžila 15 rokov.
• Zakrátko na mieste vyhorenej v roku 1881 stála už nová Chata pri Popradskom plese. Staval ju Uhorský karpatský spolok. Keďže ju oficiálne nepomenovali, zdedila meno po svojej predchodkyni - Majláthova chata. O niečo neskôr sa ujalo pomenovanie Chata pri Popradskom plese (poľ. Popradszkie Schronisko, Schronisko nad Popradzkim Stawem, maď. Poprádtavi menház, Popráditaví menedkház, nem. Poppersee-hütte). Chata bola z kameňa. Boli v nej tri miestnosti. Od roku 1884 bol v nej stály chatár. V roku 1890 vyhorela.
• Na stavbu novej sa podujal batizovský statkár František Máriássy. Jeho chata bola zo žuly a dreva. Bola v prevádzke od roku 1892 do roku 1897.
• V roku 1897 prevzalo majetky Mariassyovcov javorinské knieža Hohenlohe a s nimi aj Mengusovskú dolinu a Chatu pri Popradskom plese. Nový majiteľ sa rozhodol vytlačiť turistov a chatu dal zbúrať. Verejná mienka ho však primäla k stavbe novej, v poradí už štvrtej chaty. Bolo to v roku 1899. Táto po niekoľkých prestavbách slúžila do roku 1961. V poslednej fáze ponúkala ubytovanie pre 150 turistov. Knieža Hohenlolhe počas výstavby chaty vyhlásil, že k nej nechá postaviť odbočku elektrickej železnice, ktorá sa mala odpájať pri dnešnej zástavke Popradské pleso. Nikdy sa táto myšlienka nerealizovala. V roku 1921 Hohenlohe chatu prenajal Klubu československých turistov. Od roku 1929 do roku 1947 chatu viedol bývalý čašník František Fiška (bol spolu s Otakarom Štáflom zakladateľom Symbolického cintorína), ktorý sa zaslúžil, aby k pôvodnej chate pribudla nocľaháreň. V roku 1951 dočasne prevzal chatu Oblastný zbor Slovakoturu v Starom Smokovci, ktorý ju premenoval na Chatu kpt. Morávku, na počesť veliteľa finančnej stráže v obci Štrbské pleso Štefana Morávku (1911-1945), ktorý padol ako partizánsky veliteľ v partizánskych bojoch počas druhej svetovej vojny na Grúniku (meno sa po zničení chaty prenieslo na novú chatu, ktorá nahradila zaniknutú chatu). V rokoch 1950 – 1951 tu pôsobil ako chatár Vincent Hudáček, potom v rokoch 1952 – 1956 Viliam Lampart, po ňom prišli Spišiaci Štefan Vojčík a Kopinec. Boli tu v rokoch 1957 – 1960. Chata aj naďalej stála pri novom horskom hoteli. V roku 1961 nevydržala nápor snehu a pod jeho ťarchou sa zrútila. Vtedy ju spravoval chatár Ing. Vladimír Šimo. On odovzdával nový horský hotel do užívania. V roku 1963 prišiel na chatu Miroslav Jílek. Za jeho pôsobenia sa skončila história staručkej chaty, ktorá po postavení nového horského hotela slúžila ako zamestnanecká nocľaháreň pri Popradskom plese. Plamene ju zničili 25. októbra 1964. Zostali iba múry a komín.
• Dňa 12. októbra 1957 za začala výstavba nového horského hotela, ktorý odovzdali do prevádzky na Vianoce v roku 1961 Hotel postavili podľa projektov architektov L. Bauera a F. Čapku. Po Miroslavovi Jílkovi prišiel na chatu Ctibor Kováč. Bol tu v rokoch 1967 – 1970. Po ňom Ján Lehotský. Bol tu až do roku 1976. Potom sa chatári striedali častejšie. Pôsobili tu E. Olejník, B. Číder, A. Kaníz, J. Pačin, J. Lampart, v máji 1981 Ján Šmída s manželkou Vierou, ktorá bola dcérou jedného z prvých chatárov Václava Fišku. Boli tu do roku 1987, kedy ich vystriedal Peter Žiška. V roku 1990 prišiel na chatu Július Fabián, ktorý v roku 1995 prevzal chatu do ekonomického prenájmu od Interhotela Tatry. Koncom roku 1996 kúpil chatu JUDr. Pavol Lazár, od ktorého prevzal v septembri 1997 vedenie Tatranec Tomáš Petrík.
• V marci 2011, po piatich rokoch výstavby, vyrástla len pár metrov od Chaty pri Popradskom plese nová chata s celoročnou prevádzkou. Majláthova chata nesie meno po iniciátorovi výstavby prvej chaty pri Popradskom plese Vojtechovi Majláthovi. Jej majiteľom je horolezec Pavol Lazár.[1][2][3]

• po značke (Tatranská magistrála):
  • z Podbanského cez Štrbské pleso
  • zo Sliezskeho domu okolo Batizovského plesa cez Ostrvu
• po značke:
  • zo železničnej zastávky Popradské pleso (TEŽ) (možno využiť odbočku cez Symbolický cintorín po značke)
  • z rázcestia nad Žábím potokom
• po značke:
  • zo Štrbského plesa

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Majláthova chata

• www.majlathovachata.sk