Mühlmannova chata

Štátna lesná správa z Liptovského Hrádku postavila v roku 1912 zrubovú lesnícku chatu. Nebola veľmi využívaná. V roku 1925 ju prevzal Klub československých turistov a prebudoval na turistickú chatu. Pomenovali ju po ministerskom tajomníkovi a vtedajšom predsedovi Slovenskej komisie Klubu československých turistov Jaroslavovi Mühlmannovi, pôvodom z Moravského Slovácka, ktorý sa pričinil o jej získanie do majetku klubu. Chata mala trvalého chatára a mohla byť otvorená celý rok. Turisti však veľký záujem o jej služby nemali. Chata mala verandu, spoločenskú miestnosť, kuchyňu a nocľaháreň. Vzadu bol zrub na drevo. Keď Mühlmannovi zakrátko vytkli jeho chyby v organizovaní turistiky na Slovensku a bol zbavený funkcie, chatu premenovali na Chatu Klubu československých turistov v Kôprovej doline. Klub ju prenajímal rôznym záujemcom, najmä v letnom období. Prvé leto (1925) spravovala chatu rodina Mašínova z Roudnice nad Labem. Chata, pod jej vedením bola otvorená aj v nasledujúcej zime, ale lyžiarov v tejto časti Tatier bolo málo. Častejšie sa tu ukazovali Poliaci. V rokoch 1927 – 1939 sa na chate vystriedali Jozef Hájek, Jozef Kertész (neskorší majiteľ Važeckej chaty) a Ján Harich. V roku 1931, po zriadení prístavby, mala chata 2 nocľahárne pre 32 hostí. Počas druhej svetovej vojny bola opustená. Koncom leta 1944 v nej mal sídlo štáb partizánskeho oddielu Vysoké Tatry. V bojoch bola ťažko poškodená. Po skončení vojny lesná správa vo Východnej chatu čiastočne opravila pre potreby lesných robotníkov. V roku 1956 ju už dlho nepoužívanú strhli vody rozvodneného Kôprovského potoka. Torzo chaty odstránili v roku 1969. Dnes v komplexe Tichej doliny a Kôprovej doliny nie je turistická chata.[1][2]

• Zoznam horských chát na Slovensku

• Turistika do Kôprovej doliny
• Poloha na turistickej mape