Otakar Štáfl

Narodil sa 30. decembra 1884 v Německém Brodě (dnes Havlíčkov Brod). Jeho otec Josef Štáfl (1861 – 1938) bol miestnym rezbárom. Od roku 1897 študoval na miestnom gymnáziu, ktoré však aj napriek nesúhlasu rodičov v roku 1903 opustil. Odišiel do Prahy, kde sa rozhodol venovať svojej záľube - maliarstvu. V Prahe bol žiakom Krajinárskej školy Ferdinanda Engelmüllera. Upozornil na seba perokresbami krajinárskych motívov, reprodukovanými v Revue Praha, Zlatá Praha a v iných umeleckých časopisoch. Veľké množstvo jeho obrázkov, najmä s architektonickými motívmi publikoval v časopise Český svět a v iných. Kreslil pražské zákutia perokresbami zdokumentoval Chrudim. Svoje grafické schopnosti uplatnil hlavne v náladovom farebnom drevoryte a v tvorbe plagátov.

Pamätná tabuľa na Symbolickom cintoríne

Štáflova chalupa v Havlíčkovom Brode

V roku 1910 sa oženil s dcérou riaditeľa nakladateľstva Politika Václavou Brychtovou.

Počas prvej svetovej vojny organizoval humanitárne akcie na prospech sirôt a vojnových vdov a angažoval sa vo verejnom živote rodného mesta. Po vojne sa zaslúžil o vybudovanie pomníku Karla Havlíčeka a o vznik Havlíčkovho múzea. V roku 1917 sa rozviedol a v roku 1927 sa znovu oženil s Vlastou Koškovou, známou spisovateľkou rozprávok a dievčenských románov.

V medzivojnovom období žil trvale vo Vysokých Tatrách. Prenajal si ateliér na Štrbskom Plese a začal maľovať obrazy s horskými motívmi. Krásu Vysokých Tatier zachytil na mnohých akvareloch a monumentálnych olejových maľbách. V roku 1928 vyšiel tlačou cyklus 120 akvarelov z Vysokých Tatier. Dva obrazy s motívmi z Vysokých Tatier boli vydané na poštovných známkach. Výstavy obrazov s tatranskou tematikou usporiadal v roku 1924 a 1930 v Prahe a v roku 1928 v Hradci Králové. Štáfl nemaľoval len Tatry. Nezabúdal ani na rodnú Vysočinu, kde namaľoval mnohé obrazy vysočinskej krajiny.

Počas pobytu vo Vysokých Tatrách bol spolunájomcom Chaty pri Popradskom plese. V roku 1930 spolu s tajomníkom Klubu československých turistov Alojzom Lutonským začal uvažovať o výstavbe Symbolického cintorína, ktorý sa obom podarilo zrealizovať v roku 1938. V roku 1938 Otakar Štáfl a jeho manželka odcestovali do Čiech a už sa na Slovensko nevrátili.

14. februára 1945 bol jeho ateliér na Vinohradech v Prahe zasiahnutý bombou spojeneckých lietadiel. Otakar Štáfl a jeho manželka zahynuli v troskách domu. V jeho rodnom meste mu bol v roku 1957 odhalený pomník.[1][2]

1. Kolektív autorov: Česká stopa v Tatrách, vydali Podtatranské noviny, 2015
2. Časopis Vysoké Tatry. In. Bohuš, Ivan, Smatana,Ľudo: Otakar Štáfl, roč.V., čís. 2/1966, str. 2-3.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Otakar Štáfl

• Vysočina
• Otakar Štáfl
• Diela na Webe umenia
• Otakar Štáfl
• Otakar Štáfl
• Otakar Štáfl: Obrazový cyklus Vysoké Tatry

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Otakar Štáfl na českej Wikipédii.