Jan Krzeptowski–Sabała
Jan Krzeptowski–Sabała alebo Sabalik, pôvodným menom Jan Krzeptowski (*26. január 1809 Kościelisko, † 8. január 1894 Zakopané) bol poľský goral, horský vodca, hudobník, poľovník, ľudový rozprávač a spevák.
| Jan Krzeptowski–Sabała | |||
 poľský horský vodca, muzikant | |||
| Rod. meno | Gąsienica | ||
|---|---|---|---|
| Narodenie | 26. január 1809 Kościelisko, Poľsko | ||
| Úmrtie | 8. december 1894 (85 rokov) Zakopané, Poľsko | ||
| Národnosť | poľská | ||
| Profesia | horský vodca | ||
| Odkazy | |||
| Commons |  Jan Krzeptowski–Sabała | ||
| |||
Prídomky Sabała, Sablik, Faktor, Kozica a Koziar umožňovali orientovať sa v mnohých afinitách goralských rodín, ktoré mali rovnaké priezviská (v niektorých rodinách sú podnes). Priezvisko Krzeptowski je novo získané. Predtým sa Ján a jeho bratia volali Gąsienica.
Zo života
V mladosti bol pytliakom, pravdepodobne aj zbojníkom. Po potlačení Chochołovského povstania 21. februára 1846 (ozbrojené povstanie goralov z Chochołówa, Cicheho, Dzianisza a Witówa proti rakúskym úradom, známe v histórii pod názvom "Povstanie pod Tatrami"), na ktorom sa zúčastnil, bol krátko väznený rakúskymi úradmi. Keď zanechal pytliactvo živil sa ako ľudový rozprávač a muzikant. Miestni gorali, najmä tí bohatší, ho považovali za čudáka, ale iní, najmä vzdelanejší ľudia, v ňom videli symbol gorala. Na vysokohorských túrach často sprevádzal Tytusa Chałubińského a Stanisława Witkiewicza. Witkiewicz ho nazval „Tatranským Homérom“. Bol krstným otcom jeho syna Stanisława Ignaca. Spevom a rozprávaním povestí zabával mnohých významných hostí doktora Chałubińskiego, dokonca účinkoval aj v jednom divadelnom predstavení.
Zomrel v roku 1894 vo vile „Zacisze”. Jej majiteľkou bola Wanda Lilpopowa, ktorá sa v posledných rokoch jeho života o neho starala. Pochovaný je na Cmentarzu Zasłużonych na Pęksowym Brzyzku v Zakopanom.
Hudba
Sabałowe nuty (Sabałowe nôty), ako volajú jeho piesne, ktoré hrával na goralských husliach „zlobcokoch“, goralské hudobné skupiny hrajú podnes. Sabała málokedy hrával v kapele alebo do tanca, jeho hudba skôr bola prejavom jeho neobyčajnej osobnosti. Jeho melódiami sa inšpirovali mnohí poľskí hudobní skladatelia ako napríklad: Ignacy Jan Paderewski, Karol Szymanowski, Stanisław Mierczyński, Adolf Chybiński, Jan Kleczyński.
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sabała na poľskej Wikipédii.
Galéria
Jan Krzeptowski
Náhrobok na Pęksowym Brzyzku
Pomnik Sabału v Zakopanom. V pravej dlani by mal držať sláčik, ale ten veľa razy neodolal vandalom