Mária Antoinetta

Maria Antónia Habsbursko-lotrinská, známa ako Mária Antoinetta (* 2. november 1755, Viedeň – † 16. október 1793, Paríž), dcéra Márie Terézie a jej manžela Františka I. Lotrinského, sa ako pätnásťročná stala manželkou francúzskeho následníka trónu, dauphina. Od roku 1774 bola francúzskou kráľovnou. Ona a jej muž Ľudovít XVI. boli popravení počas Veľkej francúzskej revolúcie.

Toto je článok o francúzskej kráľovnej. O rovnomennom filme pozri Mária Antoinetta (film).
Mária Antoinetta
Francúzska kráľovná
Panovanie
Panovanie1774 – 1792
Ostatné titulyRakúska arcivojvodkyňa
Biografické údaje
Narodenie2. november 1755
Viedeň, Rakúsko
Úmrtie16. október 1793 (37 rokov)
Paríž, Francúzsko
Rodina
Manžel
Potomstvo
Mária Terézia
Ľudovít Jozef
Ľudovít Karol
Sofia Helena
OtecFrantišek I. Lotrinský
MatkaMária Terézia
Odkazy
Mária Antoinetta
(multimediálne súbory na commons)
 Historický portál
 Biografický portál

Detstvo

Mária Antoinetta bola pätnástym a predposledným dieťaťom Márie Terézie a cisára Františka I. Lotrinského. Bola členkou Habsbursko-lotrinskej dynastie. Pokrstili ju ako Máriu Antóniu Jozefu Johannu Habsbursko-lotrinskú[1].

Vzťah so sestrou Máriou Karolínou

Mária Antónia bola vychovávaná spolu so svojou staršou sestrou, Máriou Karolínou, neskoršou neapolsko-sicílskou kráľovnou. Od roku 1767 mali spoločnú vychovávateľku.

Sobášna politika

Dlhé roky medzi sebou bojovali Rakúsko a Prusko. Obdobia vlády Márie Terézie sa týkajú dve dôležité vojny – Prvá a Druhá sliezska vojna. Rakúskym spojencom v týchto vojnách bolo Anglicko, no to po niekoľkých rokoch bojov bolo vyčerpané finančne aj vojensky. Preto dohodlo s Francúzskom mier, ktorý bola 30. apríla 1748 Mária Terézia donútená podpísať, a podľa ktorého stratila niekoľko významných oblastí, napríklad Sliezsko, ktoré získal pruský panovník Fridrich II. Mária Terézia sa však tak hospodársky významnej oblasti, akou bolo Sliezsko, nechcela vzdať, a preto potrebovala nájsť nového spojenca, ktorý by ju podporil v boji proti Prusku. Novým spojencom Rakúska sa stalo práve Francúzsko. Po niekoľkých úspešných rokovaniach bola 1. mája 1756 vo Francúzsku spísaná dohoda [1]. Ľudovít XV. podpísal zmluvu 2. mája a Mária Terézia až 19. mája toho roku. Táto zmluva bola navyše ešte upevnená dohodnutým politickým sobášom medzi 12ročnou Máriou Antóniou a Ľudovítom XVI., francúzskym dauphinom.

Výchova a vzdelanie
Podpis Márie Antoinetty

Od okamihu, keď bolo dohodnuté toto politické manželstvo, sa musela Mária Antónia začať venovať štúdiu. Musela sa naučiť písať po nemecky a francúzsky. Ďalej študovala aj dejepis, hudbu, tanec a musela mať všeobecný prehľad. Keďže Mária Terézia podporovala u všetkých svojich detí vzdelanie, na kráľovskom dvore bolo veľa učiteľov a vychovávateľov. Jej vychovávateľom sa stal pán Vermond. Hoci bola od útleho detstva vychovávaná s tým, že sa stane manželkou kráľa Francúzska, štúdiu sa veľmi nevenovala.

Francúzska kráľovná

Sobáš a odchod do Francúzska
Mária Antoinetta s deťmi

19. apríla 1770, teda keď mala Mária Antónia štrnásť rokov, sa konala svadba. Sobáš sa uskutočnil v zastúpení v augustiniánskom kostole vo Viedni. Francúzskeho následníka trónu zastúpil arcivojvoda Ferdinand, starší brat Márie Antónie[1].

21. apríla toho roku sa vydala Mária Antónia na cestu do Francúzska. Cestou na rakúsko-francúzske hranice ju sprevádzala rakúska družina. Na hraniciach medzi Francúzskom a Svätou rímskou ríšou národa nemeckého, kde dorazila 7. mája, sa musela obliecť do nových, francúzskych, šiat a všetky osobné veci z domovskej krajiny musela zanechať na hraniciach[1]. Oficiálny svadobný obrad sa konal 16. mája 1770 v kráľovskej kaplnke na zámku vo Versailles.

Mária Antoinetta si ťažko zvykala na život na francúzskom dvore, najmä na dvornú etiketu, tak odlišnú od atmosféry vo Viedni. Jedným z problémov bola milenka kráľa Ľudovíta XV., starého otca jej manžela, Madame du Barry, čo bolo niečo nepredstaviteľné na viedenskom dvore. Mária Antoinetta ju ignorovala, a to robilo problémy v rámci dvornej etikety.

Manželov nástup na trón

10. mája 1774 zomrel francúzsky kráľ Ľudovít XV. a novým kráľom sa stal manžel Márie Antoinetty, Ľudovít XVI. Počas obdobia panovania svojho manžela sa Mária Antoinetta pokúšala zasahovať do politických záležitostí. Podporovala de Choiseulea, ktorý bol predstaviteľ prorakúskej politiky vo Francúzsku. V roku 1784 otvorene podporovala záujmy svojho brata Jozefa II. v spore o Nizozemsko. Takisto zasahovala aj pri výbere ministrov, nechala odvolať de Calonna, a pri ďalšom menovaní uprednostnila Brienna [2] a ďalších svojich obľúbencov akými bola vojvodkyňa de Polignac, kňažná de Lamballe, knieža de Ligne, barón de Besenval, markíz d´Adhémar, vojvoda de Lauzun a iní.

Príčina finančných problémov Francúzska

Mária Antoinetta býva často označovaná ako hlavný vinník bankrotu štátnej pokladnice. Aj preto ju (často neprávom) označovali ako „Madame Déficit“. A to najmä preto, že si dávala dovážať drahé látky, čipky, šperky, usporiadavala nákladné plesy, v kartách prehrávala astronomické čiastky. Hoci náklady na kráľovský dvor sa rovnali desatine ročného štátneho rozpočtu, hlavná príčina bankrotu bolo financovanie amerických kolónií v boji o nezávislosť proti Veľkej Británii. Z veľkej časti môže za obrovský štátny dlh aj neschopnosť vtedajších ministrov a kráľa presadiť zdanenie šľachty, ktorá sa postavila proti vôli kráľa a tým neumožnila uzdravenie sa hospodárstva kráľovstva. Táto situácia potom viedla priamo k Veľkej francúzskej revolúcii.

Zatknutie a poprava
Francúzska kráľovná pred revolučným tribunálom

Mária Antoinetta pripravovala počas francúzskej revolúcie útek celej kráľovskej rodiny do zahraničia. Útek sa uskutočnil 16. júna 1791, no už 25. júna ich zatkli vo Varennese a priviedli naspäť do Paríža. 21. januára 1793 bol popravený Ľudovít XVI. a o deväť mesiacov neskôr, dňa 16. októbra 1793, bola sťatá v Paríži gilotínou aj Mária Antoinetta.

Potomkovia
V roku 1799 sa vydala za bratanca Ľudovíta Antona Bourbonského (1775 – 1844), vojvodu z Angoulême. Niekedy bola označovaná ako „Madame Royale“.
Zomrel na tuberkulózu.
Zomrel za neobjasnených okolností za hrôzovlády, keď bol poslaný na prevýchovu k obuvníkovi Simonovi. Niekedy sa v dejinách označuje aj ako Ľudovít XVII.
Narodila sa znetvorená a vo veku 11 mesiacov zomrela.

Rodokmeň
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Mikuláš II. (Lotrinsko)
 
 
 
 
 
 
 
Karol V. Lotrinský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Klaudia Lotrinská
 
 
 
 
 
 
 
Leopold I.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Karol II. Gonzaga
 
 
 
 
 
 
 
Eleonóra Magdaléna Gonzagová
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Mária Gonzaga
 
 
 
 
 
 
 
František I. Lotrinský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Ľudovít XIII.
 
 
 
 
 
 
 
Filip I. Orleánsky
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Anna Habsburská
 
 
 
 
 
 
 
Alžbeta Šarlota Orleánska
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Karol Ľudovít Falcký
 
 
 
 
 
 
 
Alžbeta Šarlota Falcká
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Šarlota Hessensko-Kasselská
 
 
 
 
 
 
 
Mária Antoinetta
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Ferdinand III. Habsburský
 
 
 
 
 
 
 
Leopold I.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Mária Anna Španielska
 
 
 
 
 
 
 
Karol VI. Habsburský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Filip Viliam Falcko-neuburský
 
 
 
 
 
 
 
Eleonóra Magdaléna Falcko-Neuburská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Alžbeta Amália Hesensko-darmstadtská
 
 
 
 
 
 
 
Mária Terézia
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Ľudovít Rudolf Brunšvicko-wolfenbüttelský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Alžbeta Kristína Brunšvicko-wolfenbüttelská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Albrecht Arnošt I. Öttingenský
 
 
 
 
 
 
 
Kristína Lujza Öttingenská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Kristína Frederika Württemberská
 
 
 
 
 
 

Referencie
  1. Antoinetta Mária [online]. encyklopédia sme, 2003-10-15. Dostupné online.
  2. Tvorcovia svetových dejín – Od renesancie po osvietenstvo, Kolektív autorov, Mladé letá, 2003

Literatúra
  • FARR, Evelyn: Marie Antoinetta a hrabě Axel Fersen : Příběh tajené lásky. Praha : BB/art, 1996. 228 s. ISBN 80-86070-09-3
  • FRASER, Antonia: Marie Antoinetta. Ostrava : Domino, 2003. 556 s. ISBN 80-7303-166-3
  • KUNEC, Patrik: Prvý pár Francúzska : Život na kráľovskom dvore vo Versailles. In: Historická revue, roč. 30, 2019, č. 7, s. 16 – 22.
  • KUNEC, Patrik: Cesta na popravisko : Kráľovská rodina vo víre revolúcie. In: Historická revue, roč. 30, 2019, č. 7, s. 31 – 35.
  • LENGYELOVÁ, Tünde: Tragédia francúzskej kráľovnej : Púť a premeny Márie Antoinetty. In: Historická revue, roč. 6, 1995, č. 4, s. 10 – 11.
  • WEISSENSTEINER, Friedrich: Dcéry Márie Terézie. Bratislava : IKAR, 1996. 254 s. ISBN 978-80-7118-303-7
  • ZWEIG, Stefan: Marie Antoinetta. Praha : Panorama, 1993. 357 s.

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.