Alžbeta Šarlota Falcká
Alžbeta Šarlota Falcká, nem. Elisabeth Charlotte von der Pfalz, zvaná Liselotte (* 27. máj 1652, Heidelberg, Nemecko – † 8. december 1722, Saint-Cloud, Francúzsko) bola falcká princezná a sobášom orleánska vojvodkyňa.
| Alžbeta Šarlota Falcká | |||
 falcká princezná a orleánska vojvodkyňa | |||
| Narodenie | 27. máj 1652 Heidelberg, Nemecko | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 8. december 1722 (70 rokov) Saint-Cloud, Francúzsko | ||
| Manžel | Filip I. Orleánsky (1671 - o. 1701) | ||
| Deti | Alexander Ľudovít (1673 – † 1676) Filip II. (1674 – † 1723) Alžbeta Šarlota (* 1676 – † 1744) | ||
| Podpis |  | ||
| Odkazy | |||
| Projekt Guttenberg | Alžbeta Šarlota Falcká (plné texty diel autora) | ||
| Commons |  | ||
| |||
Životopis
Narodila sa ako dcéra falckého kurfirsta Karola Ľudovíta Falckého a jeho manželky Šarloty Hessensko-Kasselskej. Jej prarodičmi boli z otcovej strany Fridrich Falcký ("zimný kráľ") a jeho manželka Alžbeta Stuartová.
Už v detstve jej začali hovoriť "Liselotte", skráteným spojením oboch jej mien. Manželstvo jej rodičov nebolo šťastné, otec sa s manželkou rozviedol rok po dcérinom narodení v roku 1653 a oženil sa znovu s Máriou Lujzou Degenfeld. Alžbetu a jej brata Karola vychovávala ich teta Žofia Falcká. Liselotte sa mala vydať za svojho bratranca Viliama III. Oranžského, jej otec sa však postavil na stranu Francúzska a vydal svoju dcéru za ovdoveného vojvodu orleánskeho Filipa I., brata francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV.
16. novembra roku 1671 sa v Metz konala svadba per procura. Sobáš bol podmienený zmenou Liselottinej viery z kalvinizmu na katolícke vyznanie. Bol to už druhý Filipov sobáš, ktorý mal so svojou prvou manželkou Henriettou Annou Stuartovou štyri deti (v čase sobáša Liselotte a Filipa však žili už len dve dcéry). Všeobecne známe boli jeho homosexuálne sklony, na jeho dvore prebýval rad jeho favoritov. Liselotte však na rozdiel od Filipovej prvej ženy hľadela na svojho muža zmierlivejším zrakom a hoci aj medzi nimi dochádzalo k sporom, v zásade bolo ich manželstvo spokojné; nepanovala síce medzi nimi skutočná láska a vášeň, ale prejavovali si vzájomnú úctu a uznanie a ich manželstvo bolo v rámci daných možností harmonické. Filip a jeho žena boli predovšetkým priateľmi a spojencami. Z ich manželstva vzišli tri deti; najstarší syn však zomrel už v útlom veku:
_391.jpg.webp)
- Alexander Ľudovít (* 1673 – † 1676)
- Filip II. (* 1674 – † 1723), pokračovateľ dynastie Bourbon-Orléans, regent neplnoletého kráľa Ľudovíta XV. Jeho manželkou bola Františka Mária Bourbonská, nemanželská dcéra Ľudovít XIV. zo vzťahu s madame de Montespan
- Alžbeta Šarlota Orleánska (* 1676 – † 1744), vydala sa za Leopolda Jozefa, vojvodu de Bar a vojvodu lotrinského a bola matkou Františka I. Štefana Lotrinského.
Po narodení tretieho dieťaťa sa dvojica dohodla na ukončení manželských stykov. Liselottinou vášňou sa stalo písanie dopisov. Jej obrovská korešpondencia obsahuje vynikajúce úvahy a postrehy o dvore Ľudovíta XIV.
Vojna o falcké dedičstvo
Keď zomrel bez potomkov Liselottin brat, kurfirst Rýnskeho Falcka Karol II. Falcký, mali jeho zeme prejsť pod vládu katolíckej línie rýnskych Wittelsbachov. Francúzsky kráľ však vystúpil menom Liselotty s dedičskými nárokmi na toto územie; v dôsledku toho vypukol devastujúci vojnový konflikt, Deväťročná vojna (1688 – 1697), kedy sa proti Francúzsku Ľudovíta XIV. postavila koalícia európskych štátov (Augsburgská liga) s cieľom zamedziť ďalšie francúzske územie expanziou. Titul falckého kurfirsta nakoniec prešiel do rúk katolíckej línie Wittelsbachovcov, reprezentovanej Filipom Viliamom Falckým, pravdaže za cenu zničenia do tej doby kvitnúcej zeme.
Smrť
Alžbeta Šarlota zomrela 8. decembra roku 1722 vo veku sedemdesiat rokov v zámku Saint-Cloud. Jej pozostatky boli pochované v bazilike Saint-Denis, mieste posledného odpočinku francúzskych kráľov.
Externé odkazy
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Alžběta Šarlota Falcká na českej Wikipédii.