Mária Anna Habsbursko-lotrinská

Mária Anna sa narodila v paláci Hofburg vo Viedni. Bola pokrstená druhý deň po narodení ako Mária Anna Jozefa Antónia, no v rodine jej hovorili Marianna. Meno Mária zdedila po tete, ktorá zomrela. Do roku 1741, kedy sa narodil jej brat Jozef, bola považovaná za možnú následníčku trónu.

Najlepší a najbližší vzťah mala so svojimi sestrami Máriou Karolínou, neskoršou neapolsko-sicílskou kráľovnou, a s Máriou Amáliou, parmskou vojvodkyňou. Veľmi dobre si rozumela aj s bratmi Leopoldom a Maximiliánom.

Portrét Márie Terézie s rodinou. Najstaršia dcéra je Mária Anna

Vychovávateľkou Márie Anny sa stala grófka Belruptová. Tak ako každé dieťa Márie Terézie mala svoje služobníctvo, ktoré tvorili jedna komorná, tri slúžky a jeden sluha.

Mária Anna bola inteligentná, ale psychicky labilná. Nevynikala jazykovými schopnosťami, dokonca nevedela dobre hovoriť po nemecky. Vynikala však v umeleckých oblastiach a vo vede. Vedela vynikajúco tancovať, spievať, hrala v divadle a maľovala. V neskorších rokoch sa zaoberala fyzikou, mechanikou, chémiou, botanikou a medirytectvom. V oblasti prírodných vied ju vzdelával Ignác Born.

Tak ako jej otec, sa Mária Anna stala numizmatičkou. Po smrti Františka Lotrinského zdedila jeho zbierku pamätných mincí, ktorú po celý život rozširovala. Napísala tiež odbornú príručku o pamätných minciach, ktoré sa vydali za vlády jej matky, Márie Terézie.

V roku 1757 ochorela Mária Anna na zápal pľúc, ktorý mal u nej veľmi ťažký priebeh. Počas choroby dokonca prijala posledné pomazanie. Z choroby sa nakoniec vyliečila, no zápal pľúc pravdepodobne spôsobil tuberkulózu kostí, ktorá napadla jej chrbticu. Následkom toho došlo k trvalému skriveniu chrbtice a vzniku hrbu. Pre túto chorobu a následné celoživotné postihnutie sa Mária Anna nikdy nevydala. Začala sa preto ešte intenzívnejšie venovať štúdiu, najmä botanike a mechanike.

2. februára 1766 sa, na základe rozhodnutia Márie Terézie, stala opátkou v Ústave šľachtičných, ktorý sa nachádzal v Prahe. Toto mesto však nikdy nenavštívila. Neskôr sa tejto funkcie vzdala a stala sa opátkou v Klagenfurte, ktorý prvýkrát navštívila v roku 1765.

V roku 1767 sa Mária Anna stala členom Mediryteckej akadémie vo Viedni a o dva roky neskôr prijala členstvo v Akadémií umenia vo Florencii.

Mária Anna na portréte s bratom Jozefom a sestrou Máriou Alžbetou

Po matkinej smrti sa rozhodla opustiť Viedeň a odišla do Klagenfurtu, kde prišla 25. apríla 1781. Predtým predala svoju zbierku minerálov univerzite v Budíne a svoju osobnú knižnicu spojila s Viedenskou univerzitnou knižnicou.

Z jej súrodencov ju navštívili Maximilián, Jozef II. (v roku 1783), Leopold (v roku 1784) a taktiež sestra Mária Amália, s ktorou mala už od detstva veľmi blízky vzťah. Niekoľkokrát z Klagenfurtu odišla, aby sama navštívila svojich príbuzných. Po jednom takomto návrate, kedy ju obyvatelia mesta Klagenfurt nadšene privítali, povedala:

„Som medzi vami veľmi šťastná. Také dobré a otvorené srdcia som ešte nikde nenašla. Štyridsať rokov som žila vo Viedni a nikto mi tam nedal najavo, že ma má rád.“

Mária Anna mala podlomené zdravie a počas života prekonala niekoľko zápalov pľúc. Veľké problémy jej spôsobovala aj chorá chrbtica – mala problémy s dýchaním a trápil ju silný kašeľ. 3. novembra 1789 prijala posledné pomazanie a o šestnásť dní neskôr zomrela. Celý jej majetok zdedil Alžbetínsky kláštor.

• Mária Terézia
• František I. Lotrinský
• Zoznam detí Márie Terézie

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mária Anna Habsbursko-lotrinská

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Marie Anna Habsbursko-Lotrinská na českej Wikipédii a Archduchess Maria Anna of Austria (1738–1789) na anglickej Wikipédii.