Filip I. Orleánsky

Filip sa narodil ako druhorodený syn kráľa Ľudovíta XIII. z rodu Bourbonovcov a jeho manželky Anny Rakúskej z rodu španielskych Habsburgovcov. Ako dieťa mal titul vojvodu z Anjou. Po otcovej smrti v roku 1643 a bratovej korunovácii sa stal následníkom trónu a bol nazývaný Grand Dauphin (tento titul mal v rokoch 1643 až 1661). Pri dvore bol v tej dobe známy aj ako Malý Monsieur, aby sa odlíšil od svojho strýka Gastona, prezývaného Veľký Monsieur. Po Gastonovej smrti v roku 1660 získal jeho údelné panstvo, vojvodstvo orleánske, a bol známy ako Monsieur, alebo vojvoda orleánsky[1].

Filip bol od začiatku považovaný za veľmi zvláštnu, originálnu a svojbytnú osobnosť. Už ako malé dieťa si veľmi potrpel na vkusné a elegantné oblečenie, rád sa krášlil, líčil a pudroval a postupne z neho vyrastal až nápadne jemný a zženštilý chlapec. Povahovo i výzorom bol pravým opakom svojho staršieho brata. V niečom si ale boli bratia veľmi blízki – obaja boli veľmi bystrí, inteligentní a obaja milovali umenie. Keď v roku 1658 Ľudovít vážne ochorel, začal sa Filip na príkaz svojej matky a kardinála Mazarina intenzívne vzdelávať a pripravovať na prevzatie trónu. Na krátky čas sa stal pri dvore najdôležitejšou osobou a každý sa snažil získať jeho priazeň[2]. Ľudovít sa ale nakoniec uzdravil a Filip sa opäť ocitol v jeho tieni.

Veľa ľudom pri dvore sa ale uľavilo, pretože len málokto si vedel Filipa predstaviť ako kráľa Francúzska. Bol tu známy svojou neviazanosťou, roztopašnosťou a tiež dával úplne otvorene najavo svoju homosexualitu[3][4]. Filip tiež viedol veľmi nákladný život – rovnako ako ostatní dvorania sa s veľkým zaujatím venoval hazardným kartovým hrám.

Filip Orléansky bol veľký milovník umenia a mecenáš mnohých významných osobností z radov maliarov, sochárov, spisovateľov a hudobníkov. Práve Filip bol prvým mecenášom Molièra a jeho divadelnej spoločnosti. Vďaka jeho podpore sa Molière mohol stretnúť s kráľom, ktorý potom náležite odmenil jeho mimoriadny talent. Filip tiež vlastnil rozsiahle zbierky obrazov, drahokamov a šperkov. Hoci sa na kráľovskom dvore preslávil radom homosexuálnych škandálov, prejavoval aj mimoriadnu zbožnosť a nechýbal na žiadnom kázaní. Dokonca zbieral ružence.

Na svojom zámku Saint-Cloud žil v nádhere a prepychu a prevádzka tohto jeho okázalého súkromného dvora zhltla nemalé finančné prostriedky. Filip tak neustále žiadal svojho brata o zvýšenie apanáže a pridelenie ďalších lén, z ktorých by získal finančné prostriedky. Po čase však už Ľudovít ďalšie jeho žiadosti rezolútne odmietal.

Napriek svojej jemnej povahe a slabšej telesnej konštitúcii sa Filip prejavil ako veľký vojenský talent a súčasníkov prekvapil svojou odvahou v boji. V rokoch 1672 – 1677 sa zúčastnil vojny medzi Francúzskom a Holandskom a dosiahol v nej niekoľko víťazstiev (napr. v bitkách pri Peene a Nordpeene v roku 1677, kedy porazil Viliama III. princa Oranžského). Po svojom príjazde do Francúzska bol Filip ľudom búrlivo privítaný a oslavovaný. Ľudovít XIV. ale natoľko žiarlil na bratove úspechy, že ho z velenia armády odvolal. Tento čin bol do určitej miery pochopiteľný – mal stále v živej pamäti povstanie Frondy a zradu svojho strýka Gastona, ktorý svojimi intrigami strpčoval dlhé roky život Ľudovítovi XIII. a potom i jemu samotnému. Ľudovít XIV. sa snažil nedopustiť niečo podobné a držal svojho brata zámerne čo najďalej od moci. Filip pochopil, bratovi sa podvolil a politicky sa stiahol do ústrania. Začal sa znovu venovať svetu umenia a najmä sa stal uznávaným odborníkom na dvorskú etiketu a francúzsky dvorský ceremoniál.

Filip bol nositeľom nasledujúcich šľachtických titulov a oslovení: Monsieur, syn Francúzska[5], vojvoda z Anjou (do roku 1668), vojvoda orleánsky (tento titul získal po smrti svojho strýka Gastona v roku 1660), vojvoda zo Chartres, z Valois, z Nemours, z Montpensier, zo Châtellerault, zo Saint-Fargea, z Beaupréa, pair de France.
Ďalej: Dauphin d'Auvergne, princ z Dombes, princ z Joinville, gróf z Dourdan a Romorantin, gróf z Mortain, gróf z Bar-sur-Seine, vikomt z Auge a Domfront, markíz z Coucy a Folembray, markíz z Mézières, barón z Beaujolais, pán z Montargis a rytier z l'Ordre du Saint-Esprit.

Z manželstva uzavretého v roku 1661 s anglickou princeznou Henriettou Annou Stuartovou (* 1644 – † 1670) mal tri deti:

• Mária Lujza (* 26. marec 1662 – † 12. február 1689) ∞ 1679 španielsky kráľ Karol II. (* 1661 – † 1700)
• Filip Charles (* 16. júl 1664 – † 8. december 1666)
• mŕtvonarodená dcéra (*/† 9. júl 1665)
• Anna Mária (* 27. august 1669 – † 26. august 1728) ∞ 1684 sardínsky a sicílsky kráľ Viktor Amadeus II. (* 1666 – † 1732)

V manželstve uzavretom v roku 1671 s falckou princeznou Alžbetou Šarlotou (* 1652 – † 1722) mal tiež tri deti:

• Alexandre Louis (* 2. jún 1673 – † 16. marec 1676)
• Filip II. (* 2. august 1674 – † 2. december 1723), regent Ľudovíta XV. ∞ 1692 Františka Mária Bourbonská (* 1677 – † 1749), nemanželská dcéra Ľudovíta XIV. a madame de Montespan
• Alžbeta Šarlota (* 13. september 1676 – † 24. december 1744) ∞ 1698 lotrinský vojvoda Leopold I. Lotrinský (* 1679 – † 1729)

1. Barker, p 15
2. Barker, p 52
3. Van der Cruysse: Madame sein ist ein ellendes Handwerck. S. 153 ff.
4. Die Memoiren des Herzogs von Saint-Simon. Ullstein, Frankfurt-M. 1977, ISBN 3-550-07360-7, Bd. 1, S. 285
5. http://www.heraldica.org/topics/france/frroyal.htm

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Filip I. Orleánsky

• Genealógia rodu Bourbon-Orleáns

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Filip I. Orléanský na českej Wikipédii.