Luise Rainerová

Narodila sa v Düsseldorfe do židovskej rodiny podnikateľa Heinricha Rainera a jeho ženy Emmy Koenigsbergerovej. Detstvo strávila v Düsseldorfe a vo Viedni, kde chodila do školy. Záľubu našla v tanci a v maľovaní. Vo veku šestnástich rokov predviedla svoj divadelný debut v umeleckej škole v Düsseldorfe. Prijala úlohu Wendly vo Wedekindovej hre Frühlings Erwachen, čím nahradila chorú herečku. Čoskoro na to dostala ponuku od Louisa Dumonta a Gustava Lindemanna, ktorí jej nakoniec dali angažmán v Dumontovom divadle. Tam začala pôsobiť od roku 1928. Hrávala v hrách od Ibsena (Peer Gynt), Shakespeara (Oko za oko), a tiež Pirandella (Šesť postáv hľadá autora). Keď sa rozhodla hosťovať v divadle Ha-Bima, jej otec bol silne proti. Ani on, ani nikto z jej rodiny na predstavenia nechodil, pretože to bolo pre nich ponižujúce. Rainerová si nakoniec vybrala Maxa Reinhardta a jeho umeleckú skupinu. Predstavenia sa konali vo Viedni, Berlíne a v iných európskych mestách. Zažila požiar budovy Ríšskeho snemu v Berlíne 27. februára 1933, čo bolo považované za nástup nacizmu v Nemecku. Rainerová neváhala a chytila ​​sa príležitosti vycestovať do Spojených Štátov. Jej rodičia ju neskôr nasledovali.

Ešte pred odchodom hrala v niekoľkých nemeckých filmoch. Hľadač talentov z MGM, Bob Ritchie, si všimol Rainerovú v jednom z predstavení Dreiserovho románu Americká tragédia. Po vystupňovaní napätia v Európe a ponuke od MGM, vycestovala do USA. Prvé mesiace bývala v plážovom domčeku, ktorý jej platilo štúdio. Popri čakaní na svoju prvú americkú filmovú ponuku si krátila čas tým, že sa učila anglický jazyk. Po prvotných dezilúziách a rozpakoch získala v roku 1935 rolu v romantickom filme Escapade, v ktorom jej partnera robil William Powell.[2].

Luise Rainerová v roku 1930

Po podpísaní päťročného kontraktu so štúdiom MGM a po filmovej premiére filmu Escapade dostala prezývku „nová Garbo“. Druhá šanca prišla v podobe hudobného filmu The Great Ziegfeld, kde stvárnila Annu Heldovú, prvú manželku broadwayského impresária Florenza Ziegfelda. V snímke jej sekundovali William Powell a Myrna Loyová. Film získal troch Oscarov, jedného z nich získala Luise Rainerová za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe, čo bol jej prvý Oscar.[3]. Hneď ďalšou snímkou, drámou The Good Earth, zlomila rekord. Stala sa prvou ženou, ktorá získala druhého Oscara a prvým hereckým umelcom, ktorému sa to podarilo dva roky po sebe. V tomto dramatickom filme hrala čínsku farmárku O-Lan. Partnera jej robil Paul Muni.

V roku 1937 nakrútila ešte snímku Big City so Spencerom Tracym. O rok neskôr jej Mayer ponúkol hlavnú úlohu v romantickej dráme Dramatic School a v muzikáli The Great Waltz. Po týchto krátkych, hoci úspešných roliach sa kariéra Rainerovej blížila ku koncu. Po päťročnej prestávke ešte natočila vojnovú snímku Hostages s Paulom Lukasom.

Sporadicky sa však objavila ešte v niekoľkých televíznych filmoch a v roku 1997 získala rolu v holandskej snímke The Gambler.

Ešte pred odchodom do USA v januári 1935, prišla o svojho snúbenca pri leteckej nehode.

Prvé z dvoch manželstiev uzavrela so scenáristom Cliffordom Odetsom 8. januára 1937. O tri roky neskôr sa však rozviedli. Druhým manželom sa v roku 1945 stal newyorský nakladateľ Robert Knittel, s ktorým žila až do jeho smrti v roku 1989 vo Švajčiarsku. Mali spolu jednu dcéru, Francescu Knittel-Bowyerovú.

Po smrti druhého manžela sa presťahovala do Londýna, kde zomrela vo veku 104 rokov na zápal pľúc, dva týždne pred oslavou 105. narodenín.

• 1937: Najlepšia herečka v hlavnej úlohe – The Great Ziegfeld (cena)
• 1938: Najlepšia herečka v hlavnej úlohe – The Good Earth (cena)