Fiodor Ivanovič Šaľapin

Šaľapin sa narodil v Kazani na Rybárskej ulici vo veľmi chudobnej rodine. Pochádzal z troch súrodencov. Keď mal jedenásť rokov, začal sa učiť za obuvníka, neskôr za kováča a truhlára. Viac ako učenie ho však bavilo ustavične si spievať, spieval aj v kostole. Prvý raz vystupoval ako dvanásťročný v divadelnom zbore. Vyhľadával rušný divadelný život, chodil na divadelné predstavenia a keď mal sedemnásť rokov, pripojil sa ku kočovnej hereckej spoločnosti ako tanečník a spevák.

Jeho operným debutom sa stalo účinkovanie v Glinkovej opere Život pre cára.

V roku 1896 začal spievať v Mamontovovej opere v Moskve, neskôr spieval v opere Veľkého divadla. Od roku 1922 žil v Paríži.

Najobľúbenejšími a najúspešnejšími úlohami Fiodora Ivanoviča Šaľapina boli Don Basilio v Barbierovi zo Sevilly a Leporelo v Donovi Giovannim.

Zomrel 12. apríla 1938 na leukémiu vo svojom dome v Paríži, pochovali ho na parížskom cintoríne Batignolles. 29. októbra 1984 jeho pozostatky podľa želania jeho detí uložili v urne na Novodievčom cintoríne v Moskve.

Jeho umenie má veľa podôb - spieval ľudové piesne, ako aj umelú piesňovú tvorbu a árie svetového operného repertoáru, väčšinou v pôvodnom jazyku.

Spolu s Enricom Carusom prispel veľkou mierou k rozvoju gramofónového priemyslu.

• ŠAĽAPIN, Fiodor Ivanovič. Z môjho života (Preložila Magda Takáčová). Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1971. S. 271.

• Vysilanĺ “Šaľapiniana” (cyklus M. Malkova “Kolekce vzacnych desek” – rusky jazyk).

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Fiodor Ivanovič Šaľapin