Ladislav Kubala

Narodil sa v Budapešti v slovensko-maďarskej rodine. Otec Pavol sa narodil v Martine, matka Anna Steczová mala slovensko-poľsko-maďarské korene.

S futbalom začínal v továrenskom tíme Ganz TE, ako dorastenec prestúpil do slávneho TE Ferencváros. V roku 1946 sa v rámci repatriácie presťahoval do Česko-Slovenska, v drese ŠK Bratislava odohral počas dvoch sezón 33 zápasov, strelil 14 gólov. V roku 1948 sa vrátil späť do Maďarska, odkiaľ po komunistickom prevrate ušiel v nákladnom aute cez Rakúsko do Talianska. Začal hrávať v klube Pro Patria, FIFA mu však na žiadosť Maďarskej futbalovej federácie z dôvodu nedodržania zmluvy a opustenia krajiny bez povolenia udelila ročný zákaz činnosti. Kubala sa ocitol v utečeneckom tábore v mestečku Cinecittà. Spolu s ďalšími emigrantmi založili tím Hungaria pod vedením Ferdinanda Daučíka. V roku 1950 odohral tento výber niekoľko stretnutí v Španielsku, kde si Kubalu všimol manažér FC Barcelona Josep Samitier.

Kubala sa upísal katalánskemu veľkoklubu 15. júna 1950 a napriek tomu, že prvých deväť mesiacov nehral – stále mal zákaz činnosti –, v nasledujúcich rokoch 1951 – 1962 sa stal ústrednou postavou mužstva, ktoré získalo štyri majstrovské tituly a päťkrát vyhralo Španielsky pohár. Základy tohto tímu položil Kubalov švagor Ferdinand Daučík, slovenský tréner Barcelony. V prvej sezóne 1951/52 odohral Kubala 19 zápasov a strelil 26 gólov, 25. februára 1952 v zápase proti Sportingu Gijón (9 : 0) strelil sedem gólov [1], čo je dodnes rekordný výkon v histórii španielskej ligy. Skóroval aj vo finále pohára proti Valencii (4 : 2). Táto sezóna patrí k najúspešnejším v histórii klubu, Barcelona získala päť trofejí – majstrovský titul, Španielsky pohár (vtedy nazývaný Copa del Generalissimo), Copa Eva Duarte (Španielsky superpohár), Latinský pohár (súťaž majstrov Španielska, Portugalska, Talianska a Francúzska) a Copa Martini & Rossi (víťaz Latinského pohára vs. víťaz Stredoeurópskeho pohára). Počtom trofejí v jednej sezóne prekonal tento výsledok až v roku 2009 tím Pepa Guardiolu. V nasledujúcej sezóne 1952/53 si Barca zopakovala double, Kubala opäť prispel gólom vo finále pohára, tentoraz do siete Athletica Bilbao (2 : 1).

Kubala spolu s legendárnym Di Stéfanom z Realu Madrid boli považovaní za najväčšie osobnosti španielskej ligy tohto obdobia [2]. V drese blaugranas odohral celkom 256 súťažných zápasov, strelil 194 gólov (bilancia v lige 215/131). Dvakrát v sezónach 1951/52 a 1953/54 mu tesne unikla trofej Pichichi pre najlepšieho strelca. Na medzinárodnom poli sa Kubala podieľal na dvoch triumfoch v Pohári veľtrhových miest, predchodcovi Pohára UEFA (1958, 1960). V sezóne 1960/61 sa Barcelona prebojovala do finále Európskeho pohára majstrov, pričom vyradila dovtedy 5-násobného víťaza EPM Real Madrid, vo finálovom dueli však podľahla portugalskému majstrovi Benfice Lisabon 2 : 3.

Po odchode z FC Barcelona pokračoval v kariére v klube mestského rivala RCD Espanyol, kde pôsobil ako hrajúci tréner a v FC Zürich. Svoju obdivuhodnú hráčsku kariéru ukončil v severoamerickej lige NPSL. V klube Toronto Falcons sa opäť stretol s Ferdinandom Daučíkom, v mužstve hrali aj synovia obidvoch velikánov Branko Kubala a Yanko Daučík, najlepší strelec ligy 1967 [3].

V roku 1999 sa Kubalovi dostalo významného ocenenia, pri príležitosti 100. výročia založenia FC Barcelona bol vyhlásený za najlepšieho hráča klubu v jeho histórii. O jeho popularite svedčí aj fakt, že ako jedinému hráčovi klubu mu v roku 2009 postavili sochu pred štadiónom Camp Nou.

Ladislav Kubala obliekol počas svojej kariéry dresy troch reprezentácií – Maďarska, Československa a Španielska [4], nikdy si však nezahral na významnom turnaji. Zaujímavé je, že v Španielsku sa takmer vôbec nevedelo o tom, že Kubala má aj slovenský pôvod, všetci ho považovali za čistokrvného Maďara.

V reprezentácii Československa odohral šesť zápasov, debutoval 27. októbra 1946 vo Viedni proti Rakúsku. V reprezentačnom drese strelil štyri góly, dva Poľsku (6 : 3) a dva Rumunsku (6 : 2). V reprezentácii ČSR nastúpil v dvoch zápasoch po boku najlepšieho českého kanoniera, legendárneho Josefa Bicana [5]. Trikrát reprezentoval Maďarsko, v 19 zápasoch v drese Španielska strelil 11 gólov.

Dvakrát bol členom výberu Európy, v roku 1953 strelil dva góly Anglicku (4 : 4) pri oslavách 90. výročia založenia The Football Association a v roku 1965 prispel jedným gólom k výhre 6 : 4 nad výberom Veľkej Británie v rozlúčkovom zápase Stanleyho Matthewsa. V tomto zápase boli jeho spoluhráčmi aj traja reprezentanti Československa Josef Masopust, Svatopluk Pluskal a slovenský futbalista storočia Ján Popluhár.

Začínal v mládežníckom tíme Barcelony, krátko viedol aj A-mužstvo, vo viacerých kluboch pôsobil ako hrajúci tréner. V rokoch 1969 – 1980 viedol reprezentáciu Španielska, pod jeho taktovkou odohrala La Furia Roja 69 zápasov [6], do nástupu Vicente del Bosqueho to bol rekordný počet zápasov pri reprezentácii. Kubalovi sa podarilo povýšiť záujmy reprezentácie nad záujmy klubových gigantov Realu Madrid a FC Barcelona, výsledkom čoho bola účasť na záverečnom turnaji MS 1978 po dvanástich rokoch a postup na ME 1980. Počas Kubalovej éry sa Španielsko stretlo dvakrát s Československom, v roku 1978 prehralo v Bratislave na Tehelnom poli 0 : 1, o dva roky neskôr v Gijóne sa v rámci prípravy na európsky šampionát rozišli nerozhodne 2 : 2.

Olympijské mužstvo Španielska priviedol k triumfu na OH 1992 v Barcelone, v meste svojich najväčších hráčskych úspechov. V roku 1995 bol trénerom reprezentácie Paraguaja.

Kubala sa oženil s Annou Violou Daučíkovou, sestrou Ferdinanda Daučíka (často sa nesprávne uvádza, že s jeho dcérou). Synovia Branko, Ladislao a Carlos.

• Ladislav Kubala na national-football-teams.com
• Ladislav Kubala na eu-football.info
• Ladislav Kubala na fotbal.cz
• Ladislav Kubala na bdfutbol.com
• Ladislav Kubala na nasljerseys.com