Josef Masopust

Prvú ligu začal hrať na futbalovom štadióne Na drožďárně v Tepliciach. Potom prestúpil do klubu Dukly Praha, za ktorý hral takmer celú svoju kariéru a v ktorého drese, vedľa reprezentačného, tiež získaval futbalovú slávu.

Krátko po vojne sa stal hráčom dorasteneckého mužstva Mostu, kam sa rodina po vojne presťahovala. Ako sedemnásťročný už hral za A-mužstvo. V roku 1949, v osemnástich rokoch, podpísal prestup do ligových Teplic, za ktoré hral od začiatku sezóny 1950 dva roky. Keď nastúpil na vojenskú základnú službu prešiel do novo sa tvoriaceho klubu ATK Praha, ktorý neskôr pôsobil pod názvami ÚDA a Dukla Praha. V armádnom mužstve zostal pätnásť rokov. Po celú dobu hral na mieste ľavého záložníka. Stal sa tvorcom hry a spolu s tímom získal sedem ligových titulov.

Česko-Slovensko reprezentoval prvýkrát v roku 1954. Mal veľký podiel na treťom mieste Česko-slovenských futbalistov na majstrovstvách Európy 1960 vo Francúzsku a najmä na striebornom umiestnení na majstrovstvách sveta 1962 v Čile. O pol roka neskôr získal Zlatú loptu, ktorá je každoročne určená pre najlepšieho futbalistu Európy. V rokoch 1963 – 1965 hral za vybrané mužstvá sveta a Európy, v tíme Európy vo funkcii kapitána. Záver hráčskej kariéry strávil v rokoch 1968 – 1970 v Belgicku. Na vrcholovej úrovni hral do svoji tridsiatich deviatich rokov.

Z mnohých zápasov, ktoré odohral, mu najviac v pamäti utkvel zápas Dukla Praha – FC Santos v roku 1959 v Mexiko City a Česko-Slovensko – Brazília vo finále majstrovstiev sveta v roku 1962 v Santiagu. V stretnutí v Mexiku vyhrala Dukla Praha nad vtedy asi najlepším svetovým futbalovým klubom sveta z Brazílie 4:3. Vstrelil dva góly, bol najlepším hráčom zápasu a podal lepší výkon než najväčšia hviezda Santosu Pelé. Druhým vrcholom bolo finále majstrovstiev sveta 1962 v ktorom vstrelil Brazílii jediný a vedúci gól Československa, ktoré prehralo 1:3.

V 63 reprezentačných zápasoch (1954 – 1966) dal Masopust 10 gólov.[2] Svoju hráčsku kariéru prežil v tímoch Teplic (54 zápasov v rokoch 1950 – 1951) a najmä v ATK, neskôr premenovaný na Dukla Praha (350 zápasov v období 1952 – 1968). V československej lige zaznamenal 386 zápasov a 79 gólov. V marci 2004 ho Pelé zaradil medzi 125 najlepších žijúcich futbalistov sveta.[3]

Po roku 1968 sa stal hrajúcim trénerom belgického tímu Crossing. V roku 1978 priviedol k titulu ligového majstra Brno, v rokoch 1984 – 1988 bol trénerom reprezentácie Česko-Slovenska. V rokoch 1988 až 1991 pôsobil aj v Indonézii ako tréner reprezentačného mužstva juniorov (hráčov do 21 rokov). Radu rokov vykonával funkciu predsedu Nadácie futbalových internacionálov.