Katalánsko

Katalánsko (po katalánsky Catalunya, po okcitánsky Catalonha, po španielsky Cataluña) je autonómne spoločenstvo a historické územie v severovýchodnom Španielsku s hlavným mestom Barcelonou. Žijú tu prevažne Katalánci.

Katalánsko
Vlajka Znak
Národné motto:
nie je
Štátna hymna:
Els Segadors
Miestny názov  
 • dlhýCatalunya (kat.)
Catalonha (ok.)
Cataluña (šp.)
 • krátkyId.
Hlavné mesto Barcelona
41°23′ s.š. 2°11′ v.d.
Najväčšie mesto Barcelona
Úradné jazyky Katalánčina, okcitánčina (arančina), kastílčina
Štátne zriadenie
Prezident		 Autonómne spoločenstvo
Carles Puigdemont i Casamajó
Vznik 988/1283/1932/1979
Susedia Francúzsko, Andorra, Aragónsko, Valencia
Rozloha
 • celková
 • voda (%)		  
32 108 km² (6.)  
- km² (- %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2016)
 • sčítanie (2016)
 • hustota (2016)		  
7 522 596 (2.)
Id.
235/km² (6.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)		 2012
255 204 mil. $ (1.)
33 580 $ (4.)
Index ľudského rozvoja (2010) 0,895 (8.) – vysoký
Mena Euro (€)
Časové pásmo
 • Letný čas		 CET (UTC+1)
CEST (UTC+2)
Medzinárodný kód ES-CT
Medzinárodná poznávacia značka E
Internetová doména .cat
Smerové telefónne číslo +34 97-
+34 93 (Barcelona)

27. októbra 2017 parlament Katalánska jednostranne vyhlásil nezávislosť pod názvom Katalánska republika.[1]

Dejiny

Vytváralo sa počas reconquisty dobývaním a dosídľovaním území ovládaných Arabmi. Pôvodne španielska marka Franskej ríše, ktorá sa rozpadla na samostatné kniežatstvá, do 12. stor. patriace k Francúzsku. Od 1137 únia Katalánska s Aragónskom. Katalánci sa zúčastnili na kolonizácii Baleár, spory medzi nimi a aragónskymi kráľmi upevnili ich zvláštne postavenie, ktoré stratili 1714 v rámci centralizácie štátu.

1812 bolo Katalánsko Napoleonom I. pripojené k Francúzsku, po obnovení španielskej monarchie 1814 hnutie za nezávislosť, ktoré vyvrcholilo 1932 vyhlásením autonómie a 6. októbra 1934 samostatnej republiky v rámci španielskej federácie. Nezávislá republika bola presne po 10 hodinách existencie zrušená po zásahu španielskych síl pod vedením generála Bateta. Pokus skončil uväznením členov katalánskej vlády a pozastavením štatútu autonómie zo strany španielskej vlády.

V roku 1977 bola obnovená autonómia, 1979 potvrdená referendom.

V roku 1990 získala arančina (miestna okcitánčina) postavenie kooficiálneho jazyka (spolu s katalánčinou a španielčinou) v údolí Val d'Aran[2] v Katalánsku, od roku 2006[3] v celom Katalánsku.

Katalánsko je prvý španielsky pevninský región, v ktorom boli zakázané býčie zápasy.[4]

27. októbra 2017 vyhlásil katalánsky parlament nezávislosť Katalánska pod názvom Katalánska republika; španielska vláda v Madride v ten istý deň odvolala katalánsku vládu, rozpustila katalánsky parlament a obmedzila autonómiu.

Referencie
  1. VASILKO, Tomáš. Katalánsky parlament schválil nezávislosť, Madrid odvolal ich vládu a prevezme právomoci [online]. N Press, 2017-10-27, [cit. 2017-10-27]. Dostupné online.
  2. Text zákona
  3. La llengua occitana, denominada aranès a l'Aran, és la llengua pròpia d'aquest territori i és oficial a Catalunya, d'acord amb el que estableixen aquest Estatut i les lleis de normalització lingüística. Štatút Katalánska v katalánčine: http://www.gencat.net/generalitat/cat/estatut/titol_preliminar.htm#a6
  4. Korida má v Katalánsku utrum. Parlament schválil zákaz býčích zápasů [online]. Praha : MAFRA, 28.7.2010, [cit. 2017-10-30]. Dostupné online.

Iné projekty

Externé odkazy
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.