Ladislav Guderna

Detstvo prežil v Nitre, kde navštevoval aj Štátne reálne gymnázium. V roku 1933 sa rodina Gudernovcov presťahovala do Bratislavy. Ladislav začal študovať na Obchodnej akadémii. Súčasne navštevoval večerné kurzy kreslenia na Škole umeleckých remesiel, kde ho viedol profesor Ľudovít Fulla (1902 – 1980). Absolvoval aj výtvarné školenie u Maximiliána Schurmanna (1890 – 1960). Od roku 1938 študoval na Oddelení kreslenia a maľovania SVŠT v ateliéri profesora Jána Mudrocha (1909 – 1968). O štyri roky neskôr ho zo školy vylúčili, údajne pre nedisciplinovanosť, v skutočnosti však pre politické názory. V roku 1944 absolvoval Akadémiu výtvarných umení v Belehrade. Už ako dvadsaťročný vydal teoretický spis Tvar v maliarstve. Od začiatku svojej tvorby spolupracoval s nadrealistickými básnikmi, a to vo forme ilustrácií ich básnických zbierok a zborníkov.

1945 - zakladajúci člen Skupiny výtvarných umelcov 29. augusta a člen českého výtvarného spolku Mánes.
1946 - účasť na výstave mladého československého umenia v Paríži
1948 - účasť na Bienále v Benátkach
1957 - predseda Zväzu slovenských výtvarných umelcov.
1958 - získal striebornú medailu za výtvarné návrhy na EXPO ’58 v Bruseli
1968 - na protest proti okupácii Československa emigroval do Kanady. Najskôr žil v Toronte, roku 1979 sa presťahoval do Vancouvru.
1979 - člen medzinárodnej surrealistickej skupiny Melmoth a Skupiny West Coast Surrealist.
V rokoch 1979 – 1998 vydával spolu so synom Martinom surrealistický časopis Scarabeus, ktorého vyšlo okolo dvadsať čísel. V rokoch 1981 – 1986 vychádzal pod ich vedením aj rovnako zameraný časopis Melmoth Vancouver.[1]

Guderna si našiel vlastný surrealistický rukopis, svojou výtvarnou aj teoretickou prácou sa zapájal do scény nadrealistickej poézie na Slovensku. Je považovaný za jedného zo zakladateľov slovenského výtvarného surrealizmu. Bol maliar, grafik, a vynikal aj v technike koláží.
V prvej polovici 40. rokov boli jeho diela charakteristické líniou ohraničujúcou tvary. Môžeme ich označiť ako predmetné, ale bez detailnej realistickej popisnosti, založené skôr na vyjadrovaní vo forme symbolov.

Po roku 1945 bol inšpirovaný fauvizmom, dielom G. Rouaulta, ale tiež analytickým a syntetickým kubizmom. V tomto období v jeho tvorbe prevláda motív kubistických hláv žien. Tu sa tiež prvýkrát objavuje forma polmesiaca, ako profilu ženskej hlavy.
V 60. rokoch postupne nachádzal svoje surrealistické poňatie maľby. V aktoch, portrétoch a zátišiach zjednodušuje tvary, ktoré sa menia na symboly a získavajú monumentálny charakter. Typickým prvkom jeho tvorby je humor, irónia, odľahčenosť vo výraze a schopnosť spájať zdanlivo nesúrodé tvary.[2]

• Galéria Nedbalka - Bratislava
• Slovenská národná galéria - Bratislava
• Galéria mesta Bratislavy
• Nitrianska galéria - Nitra
• Stredoslovenská galéria - Banská Bystrica

• Kára, Ľubor: Ladislav Guderna. Bratislava : SFVU, 1960
• Kubíková, Klára: Ladislav Guderna. Kat. výst. Bratislava : SNG, 1991
• Kiss-Szemán, Zsófia: Ladislav Guderna - Lietajúca ryba : Ladislav Guderna - Flying Fish. Kat. výst. Bratislava : GMB, 2011, 218 s. ISBN/ISSN 978-80-89340-32-3
• KISS-SZEMÁN, Zsófia – OBUCHOVÁ, Viera – PAŠKO, Peter: Galéria Nedbalka. Slovenské moderné umenie. Bratislava : Galéria Nedbalka, 2012. ISBN 978-80-970531-2-3
• KISS-SZEMÁN, Zsófia: Galéria Nedbalka. Slovenské moderné umenie. Stála expozícia. Bratislava : Galéria Nedbalka, 2014, 392 s., s. 330 – 335. ISBN 978–80–971269–4–0.[5]
• KISS-SZEMÁN, Zsófia: Ladislav Guderna, Koincidencia. Bratislava : Galéria Nedbalka, 2016. ISBN 978-80-89784-04-2

• Životopis na artcapital.sk
• Životopis na nedbalka.sk
• ladislavguderna.com