Ladislav Bittman

Do Komunistickej strany Česko-Slovenska vstúpil v roku 1946 vo veku 15 rokov. Od roku 1950 študoval na fakulte medzinárodných vzťahov. V októbri 1953 bol členom česko-slovenskej delegácie repatriačnej komisie neutrálnych štátov v Kórei. Po návrate mu bolo oznámené, že sa po dokončení štúdií stane členom rozviedky.[1]

1. septembra 1954 tak Bittman začal štúdiá na operatívnej škole rozviedky, známej tiež ako „Sternova špionážna škola“. V marci 1955 prešiel na 8. študijný odbor, analytická časť Prvej správy Štátnej bezpečnosti. Tento odbor analyzoval výsledky operatívnych odborov a tiež zadával úlohy ich prostredníctvom agentom ŠtB. Pripravoval aj tzv. Denné správy ministrovi vnútra a niektorým členom Ústredného výboru KSČ. Bittman mal na starosti oblasť Západného Nemecka.

1. februára 1958 bol Bittman preložený na operatívny 4. odbor, tzv. nemecko-rakúsky odbor, ktorý mal na starosti okrem iného únosy ľudí zo Západu. Po niekoľkých rokoch získal v roku 1961 miesto v Berlíne ako kultúrny atašé, odkiaľ riadil činnosť niekoľkých agentov, prenikajúcich do orgánov v Západnom Berlíne. V roku 1963 sa vrátil späť do Česko-Slovenska a o rok neskôr sa stal zástupcom náčelníka 8. odboru aktívnych opatrení, ktorý sa zaoberal provokáciami a vytváraním dezinformácií. Prvou operáciou nového odboru bola Akcia Neptún – nález falošných dokumentov kompromitujúcich vedúcich činiteľov SRN na dne šumavského Čierneho jazera. Úspešnosť dezinformačných kampaní česko-slovenskej Štátnej bezpečnosti pozitívne hodnotila aj sovietska KGB.[1]

Bittmanove úspechy viedli k tomu, že bol znova vyslaný na trvalý pobyt do zahraničia. Stal sa tzv. rezidentom vo Viedni. Ako tlačový atašé mal vo Viedni mal obhajovať streľbu pohraničníkov do ľudí, ktorí sa snažili utiecť na Západ. To už robilo Bittmanovi značné problémy, a tak keď 21. augusta 1968 vojská Varšavskej zmluvy vstúpila do Československa, v 3. septembra 1968 z našej ambasády vo Viedni odišiel do Nemecka aj spolu so svojou druhou ženou Alicou, ktorá v Rakúsku pracovala ako redaktorka ČTK. V Nemecku potom požiadal o azyl v Spojených štátoch.[3] O dva roky neskôr bol za to v Česko-Slovensku v neprítomnosti odsúdený na sedem rokov nepodmienečne.

Americké tajné služby Bittman informoval o tom, ako fungovali a aké činnosti vykonávali komunistické rozviedky. V máji 1971 vypovedal pod krycím menom Lawrence Britt pred podvýborom Senátu amerického Kongresu. Vďaka svojmu niekdajšiemu vysokému postaveniu mohol podať americkým úradom informácie o viac než polovici agentov ŠtB pôsobiacich v Nemecku a Rakúsku a dostatočne podrobné vedomosti mal i o činnosti ŠtB v ďalších krajinách. Česko-slovenské súdy ho za vystúpenie pred kongresom v roku 1972 odsúdili v neprítomnosti na trest smrti a prepadnutie majetku. Rehabilitovaný bol až v roku 1994.

Svoje skúsenosti z práce v komunistických tajných službách vložil aj do niekoľkých kníh, ktoré boli vydané v USA, Nemecku, Indonézii, Španielsku a Kanade.

Pôsobil na Bostonskej univerzite, prednášal o medzinárodnej komunikácii, dezinformácii a propagande. Svoje pôsobenie ukončil s titulom emeritný profesor.

Po ukončení akademickej kariéry sa venoval výtvarnému umeniu. Pri maľovaní používal vodové farby. Svoje diela charakterizoval ako realistické fantázie či semiabstraktné vízie. Medzi zdroje svojej inšpirácie radil Josefa Ladu a Friedensreicha Hundertwassera. Bol stálym členom umeleckého združenia Local Colors Artisans Cooperative v Gloucestere v štáte Massachusetts.[4]