Akcia Neptún

Akcia Neptún je krycí názov jednej z najúspešnejších dezinformačných kampaní Štátnej bezpečnosti (ŠtB), pri ktorej boli v roku 1964 na dne Černého jezera na Šumave senzačne objavené štyri debny. Debny boli neskôr vyzdvihnuté z jazera a za účasti kamier prevezené do Prahy. 16. júla 1964 vydalo Ministerstvo vnútra oficiálnu správu o náleze nacistických písomností v nich. Oznámenie vyvolalo veľký ohlas médií, a to aj v zahraničí. 15. septembra 1964 na tlačovej konferencii minister vnútra Štrougal oznámil, že obsahom nájdených debien sú dokumenty, ktoré obsahujú písomné dôkazy o tom, že Západné Nemecko a Rakúsko je prešpikované prisluhovačmi bývalého nacistického režimu, čo komunistický režim využil na masívnu propagandu v domácich aj svetových médiách. Pravé pozadie tejto diskreditačnej a dezinformačnej operácie (vypreparované debny tam týždeň pred objavením vhodila ŠtB a dokumenty, ktoré v debnách ani neboli, pripravilo KGB) odhalil verejnosti až v 70. rokoch agent ŠtB Ladislav Bittman, ktorý prebehol na Západ.

Černé jezero na Šumave

Ciele akcie

Cieľom celej akcie Neptún bolo mystifikovať a ovplyvniť verejnú mienku v Česko-Slovensku a v zahraničí (najmä v Rakúsku a Nemecku) a diskreditovať niektorých západných politikov. Zákon o premlčaní zločinov nacistov mal začať platiť v Nemecku od roku1965. Hlavný cieľ akcie bol donútiť západonemeckú vládu, aby bola táto lehota predĺžená. Západné Nemecko malo byť vďaka kampani predstavené ako pokračovateľ nacistického Nemecka. Okrem toho bolo zámerom akcie vyvolať zneistenie Západu tým, že medzi nájdenými dokumentmi sú zoznamy nacistických kolaborantov, ktoré môžu byť kompromitujúce pri vyšetrovaní nacistických zločinov.[1]

Príprava akcie

Akciu Neptún pripravilo nové oddelenie česko-slovenskej rozviedky, tzv. odbor aktívnych opatrení. Tento odbor sa zaoberal dezinformáciami, propagandou a politickými provokáciami voči Západu. Akcia bola inšpirovaná nálezom množstva falošných anglických libier pochádzajúcich z nacistickej falšovateľskej dielne, ktoré sa našli na dne jazera Toplitsee v roku 1963. Príležitosť na zinscenovanie senzačného nálezu sa naskytla, keď sa redaktori obľúbeného televízneho magazínu Zvedavá kamera chystali preskúmať Čertovo a Černé jazero v šumavských lesoch. Jeden z potápačov Zväzarmu, ktorých si televízia najala, bol totiž Ladislav Bittman – zástupca náčelníka dezinformačného oddelenia (ktorý sa neskôr po okupácii Česko-Slovenska stal jedným z najznámejších defektorov, keď utiekol do USA, kde spolupracoval s americkou tajnou službou, prednášal a publikoval, a odhalil pravé pozadie celej akcie Neptún).

Priebeh akcie

20. júna 1964 boli z Prahy na Šumavu dovezené štyri debny, ktoré boli vopred pripravené tak, aby vyzerali, že boli 20 rokov ukryté na dne jazera. Debny boli naplnené čistým papierom, pretože v tom čase ešte česko-slovenská rozviedka nemala k dispozícii "tajné nacistické dokumenty". Tie mala dodať sovietska spravodajská služba až neskôr. V noci 21. júna 1964 boli tieto debny tajne uložené na dno jazera. Niekoľko dní potom na jazere prebiehalo pátranie, ktoré organizoval televízny štáb. Redaktori o zinscenovaní celej akcie nevedeli. Ladislav Bittman ako jeden zo zväzarmovských potápačov nasmeroval hľadačov k debnám, ktoré boli nakoniec naozaj objavené 3. júla 1964. Nález bol nahlásený úradom a iniciatívu prevzali policajní a vojenskí potápači. Debny boli vyzdvihnuté z jazera a za účasti kamier boli prevezené do Prahy. 16. júla 1964 vydalo Ministerstvo vnútra oficiálnu správu o náleze nacistických písomností na Šumave. Oznámenie vyvolalo veľký ohlas médií, a to aj v zahraničí. Podľa serveru Totalita.cz požiadala Eurovízia a Intervízia o odkúpenie práv na dokument Československej televízie z vyťahovania nálezu.[2]

Nasledovala celá kampaň v televízii a novinách, ktorá vyvrcholila 15. septembra 1964 tlačovou konferenciou za účasti česko-slovenského ministra vnútra Lubomíra Štrougala. Ten zoznámil verejnosť s obsahom nájdených debien. Dokumenty podľa neho obsahovali písomné dôkazy o tom, že Západné Nemecko a Rakúsko je prešpikované prisluhovačmi nacistického režimu. Tlačová konferencia mala veľký ohlas vo svete. Celý nález pôsobil veľmi vierohodne a mystifikácii uverili ako novinári tak aj verejnosť.

Dopady akcie

Akcia splnila svoje ciele. Dokumenty vzrušili svetovú verejnosť, zahraničné organizácie stíhajúce nacistických zločincov stupňovali svoje úsilie. Mnoho materiálov bolo využitých na kompromitovanie západonemeckých, rakúskych či talianskych politikov. Spôsobila odchod niektorých politikov zo scény aj niekoľko samovrážd.[1] Pravé pozadie diskreditačnej a dezinformačnej operácie odhalil verejnosti až v 70. rokoch samotný Ladislav Bittman.

Zákon o premlčaní zločinov nacistov, ktorý mal začať platiť v roku 1965 Nemci skutočne zrušili, respektíve amnestiu odsúdených nacistov posunuli na rok 1970.

Referencie
  1. Tajné akce StB [online]. Praha : Česká televize, [cit. 2020-02-09]. Dostupné online.
  2. MIKEŠ, Zolo. Kalendárium: Akcia Neptún, alebo ako KGB a ŠTB vodili za nos svetové médiá. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2020-02-09. Dostupné online [cit. 2020-02-09].

Zdroje

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.