Kirgizština
Kirgizština (-kodifikovaný tvar) alebo zriedkavo kyrgyzština (v latinke kyrgyzcha, kyrgyz tili, v cyrilike кыргызча, кыргыз тили, v arabskom písme, قىرعىز تىلى, قىرعىزچا) je úradný jazyk Kirgizsku. Je to turkický jazyk kypčackej vetvy blízko príbuzný kazaštine a karakalpačtine. Po kirgizsky hovorí asi 3-5 miliónov ľudí v Kirgizsku, Číne, Afganistane, Tadžikistane a v ďalších krajinách.
Kirgizština (кыргыз тили, قىرعىز تىلى) | |||
Štáty | Kirgizsko, Čína, Kazachstan, Afganistan, Pakistan, Tadžikistan | ||
---|---|---|---|
Región | Stredná Ázia | ||
Počet hovoriacich | 3-5 000 000 | ||
Poradie | - | ||
Klasifikácia | altajské jazyky
| ||
Písmo | cyrilika, arabské písmo | ||
Postavenie | |||
Úradný jazyk | |||
Regulátor | - | ||
Jazykové kódy | |||
ISO 639-1 | ky | ||
ISO 639-2 | kir | ||
ISO 639-3 | kir | ||
SIL | kir | ||
Wikipédia | |||
Adresa | ky.wikipedia.org | ||
Pomenovanie | Уикипедия, ачык энциклопедия | ||
Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov | |||
Písmo
Kirgizština sa do roku 1928 písala upravenou verziou perzsko-arabského písma. Upravenou latinkou sa písala od roku 1928 do roku 1940, kedy bola z politických dôvodov povinne zavedená cyrilika pre všetky jazyky na území bývalého Sovietskeho zväzu (cieľom vládcov Sovietskeho zväzu bolo čo najviac obmedziť kontakty medzi turkickými národmi žijúcimi v južných republikách s tými, ktoré žili za hranicami ZSSR a zároveň tak obmedziť vplyv islamu v týchto republikách). Po nezávislosti Kirgizska v roku 1991 boli snahy opäť používať latinka, kvôli veľmi silnej rusifikácii, početným rusky hovoriacim komunitám a z politických dôvodov (dobré vzťahy s Ruskom) sa tieto snahy nerealizovali.
- Cyrilika sa oficiálne používa v Kirgizsku a v bývalých krajiných ZSSR.
- Arabské písmo sa oficiálne používa v Číne.
Cyrilika | Názov v kirgizštine | Arabské písmo | Transliterácia | Latinka (1928—1940) |
IPA |
А а | а | ا | A a | A a | /ɑ/ |
Б б | бе | ب | B b | B в | /b/, [w], [v] |
В в | ве | ۋ | V v | V v | /v/ |
Г г | ге | گ ع* | G g | G g, Ƣ ƣ | /ɡ/ [ʁ] |
Д д | де | د | D d | D d | /d/ |
Е е | e | ه | E e | E e | /je/, /e/ |
Ё ё | ё | يو | Yo yo | Yo yo | /jo/ |
Ж ж | же | ج | J j | Ç ç (Ƶ ƶ od roku 1938) | /dʒ/ |
З з | зе | ز | Z z | Z z | /z/ |
И и | и | ى | İ i | I i | /i/ |
Й й | ий | ي | Y y | J j | /j/ |
К к | кa | ك ق* | K k | K k, Q q | /k/, [q], [χ] |
Л л | эл | ل | L l | L l | /l/ |
М м | эм | م | M m | M m | /m/ |
Н н | эн | ن | N n | N n | /n/ |
Ң ң | ың | ڭ | Ñ ñ | Ŋ ŋ | /ŋ/ |
О о | о | و | O o | O o | /o/ |
Ө ө | ө | ۅ | Ö ö | Ɵ ɵ | /ø/ |
П п | пe | پ | P p | P p | /p/ |
Р р | эр | ر | R r | R r | /r/ |
С с | эс | س | S s | S s | /s/ |
Т т | те | ت | T t | T t | /t/ |
У у | у | ۇ | U u | U u | /u/ |
Ү ү | ү | ۉ | Ü ü | Y y | /y/ |
Ф ф | эф | ف | F f | F f | /f/ |
Х х | ха | ح | H h | X x (H h do roku 1938) | /χ/ (=/k/) |
Ц ц | це | تس | C c | Ts ts | /ʦ/ |
Ч ч | че | چ | Ç ç | C c | /tʃ/ |
Ш ш | ша | ش | Ş ş | Ş ş | /ʃ/ |
Щ щ | ща | - | Şç şç | Şc şc | /ʃtʃ/, /ʃː/ |
Ъ ъ | ажыратуу белгиси | - | - | - | (nemá fonetickú hodnotu, len v prevzatých slovách z ruštiny) |
Ы ы | ы | ى | İ i | Ь ь | /ɯ/ |
Ь ь | ичкертүү белгиси | - | - | - | (nemá fonetickú hodnotu, len v prevzatých slovách z ruštiny) |
Э э | э | ه | É é | E e | /e/ |
Ю ю | ю | يۋ | Yu yu | Yu yu | /ju/, /jy/ |
Я я | я | يا | Ya ya | Ya ya | /ja/, /jɑ/ |
- Písmeno К ك sa mení na ق ak sa pred ním alebo za ním nachádzajú zadné samohlásky (а, о, у, ы).
- Písmeno Г گ sa mení na ع ak sa pred ním alebo za ním nachádzajú zadné samohlásky (а, о, у, ы).
Vzorový text
Článok 1 Všeobecnej deklarácie ľudských práv v kirgizštine [1]
Cyrilika | Arabské písmo | Latinka | Slovensky |
Бардык адамдар өз беделинде жана укуктарында эркин жана тең укуктуу болуп жаралат. Алардын аң-сезими менен абийири бар жана бири-бирине бир туугандык мамиле кылууга тийиш. | باردىق ادامدار ۅز بەدەلىندە جانا ۇقۇقتارىندا ەركىن جانا تەڭ ۇقۇقتۇۇ بولۇپ جارالات.۔ الاردىن اڭ-سەزىمى مەنەن ابئيىرى بار جانا بئرى-بئرىنە بئر تۇۇعاندىق مامئلە قىلۇۇعا تئيىش. | Bardık adamdar öz bedelinde jana ukuktarında érkin jana teñ ukuktuu bolup jaralat. Alardın añ-sezimi menen abiyiri bar jana biri-birine bir tuugandık mamile kıluuga tiyiş. | Všetci ľudia sa rodia slobodní a sebe rovní, čo sa týka ich dôstojnosti a práv. Sú obdarení rozumom a majú navzájom konať v bratskom duchu. |