Kirgizština

Kirgizština (-kodifikovaný tvar) alebo zriedkavo kyrgyzština (v latinke kyrgyzcha, kyrgyz tili, v cyrilike кыргызча, кыргыз тили, v arabskom písme, قىرعىز تىلى, قىرعىزچا) je úradný jazyk Kirgizsku. Je to turkický jazyk kypčackej vetvy blízko príbuzný kazaštine a karakalpačtine. Po kirgizsky hovorí asi 3-5 miliónov ľudí v Kirgizsku, Číne, Afganistane, Tadžikistane a v ďalších krajinách.

Kirgizština
(кыргыз тили, قىرعىز تىلى)
ŠtátyKirgizsko, Čína, Kazachstan, Afganistan, Pakistan, Tadžikistan
RegiónStredná Ázia
Počet hovoriacich3-5 000 000
Poradie-
Klasifikáciaaltajské jazyky
Písmocyrilika, arabské písmo
Postavenie
Úradný jazyk Kirgizsko
Regulátor-
Jazykové kódy
ISO 639-1ky
ISO 639-2kir
ISO 639-3kir
SILkir
Wikipédia
Adresaky.wikipedia.org
PomenovanieУикипедия, ачык энциклопедия
Pozri aj: JazykZoznam jazykov
Jazykový portál

Písmo

Kirgizština sa do roku 1928 písala upravenou verziou perzsko-arabského písma. Upravenou latinkou sa písala od roku 1928 do roku 1940, kedy bola z politických dôvodov povinne zavedená cyrilika pre všetky jazyky na území bývalého Sovietskeho zväzu (cieľom vládcov Sovietskeho zväzu bolo čo najviac obmedziť kontakty medzi turkickými národmi žijúcimi v južných republikách s tými, ktoré žili za hranicami ZSSR a zároveň tak obmedziť vplyv islamu v týchto republikách). Po nezávislosti Kirgizska v roku 1991 boli snahy opäť používať latinka, kvôli veľmi silnej rusifikácii, početným rusky hovoriacim komunitám a z politických dôvodov (dobré vzťahy s Ruskom) sa tieto snahy nerealizovali.

  • Cyrilika sa oficiálne používa v Kirgizsku a v bývalých krajiných ZSSR.
Cyrilika Názov v kirgizštine Arabské písmo Transliterácia Latinka
(1928—1940)
IPA
А ааاA aA a/ɑ/
Б ббеبB bB в/b/, [w], [v]
В ввеۋV vV v/v/
Г ггеگ
ع*
G gG g, Ƣ ƣ/ɡ/ [ʁ]
Д ддеدD dD d/d/
Е еeهE eE e/je/, /e/
Ё ёёيوYo yoYo yo/jo/
Ж жжеجJ jÇ ç (Ƶ ƶ od roku 1938)/dʒ/
З ззеزZ zZ z/z/
И ииىİ iI i/i/
Й йийيY yJ j/j/
К ккaك
ق*
K kK k, Q q/k/, [q], [χ]
Л лэлلL lL l/l/
М мэмمM mM m/m/
Н нэнنN nN n/n/
Ң ңыңڭÑ ñŊ ŋ/ŋ/
О ооوO oO o/o/
Ө өөۅÖ öƟ ɵ/ø/
П ппeپP pP p/p/
Р рэрرR rR r/r/
С сэсسS sS s/s/
Т ттеتT tT t/t/
У ууۇU uU u/u/
Ү үүۉÜ üY y/y/
Ф фэфفF fF f/f/
Х ххаحH hX x (H h do roku 1938)/χ/ (=/k/)
Ц ццеتسC cTs ts/ʦ/
Ч ччеچÇ çC c/tʃ/
Ш шшаشŞ şŞ ş/ʃ/
Щ щща-Şç şçŞc şc/ʃtʃ/, /ʃː/
Ъ ъажыратуу белгиси---(nemá fonetickú hodnotu, len v prevzatých slovách z ruštiny)
Ы ыыىİ iЬ ь/ɯ/
Ь ьичкертүү белгиси---(nemá fonetickú hodnotu, len v prevzatých slovách z ruštiny)
Э ээهÉ éE e/e/
Ю ююيۋYu yuYu yu/ju/, /jy/
Я яяياYa yaYa ya/ja/, /jɑ/
  • Písmeno К ك sa mení na ق ak sa pred ním alebo za ním nachádzajú zadné samohlásky (а, о, у, ы).
  • Písmeno Г گ sa mení na ع ak sa pred ním alebo za ním nachádzajú zadné samohlásky (а, о, у, ы).

Vzorový text

Článok 1 Všeobecnej deklarácie ľudských práv v kirgizštine [1]

Cyrilika Arabské písmo Latinka Slovensky
Бардык адамдар өз беделинде жана укуктарында эркин жана тең укуктуу болуп жаралат. Алардын аң-сезими менен абийири бар жана бири-бирине бир туугандык мамиле кылууга тийиш.باردىق ادامدار ۅز بەدەلىندە جانا ۇقۇقتارىندا ەركىن جانا تەڭ ۇقۇقتۇۇ بولۇپ جارالات.۔ الاردىن اڭ-سەزىمى مەنەن ابئيىرى بار جانا بئرى-بئرىنە بئر تۇۇعاندىق مامئلە قىلۇۇعا تئيىش.Bardık adamdar öz bedelinde jana ukuktarında érkin jana teñ ukuktuu bolup jaralat. Alardın añ-sezimi menen abiyiri bar jana biri-birine bir tuugandık mamile kıluuga tiyiş.Všetci ľudia sa rodia slobodní a sebe rovní, čo sa týka ich dôstojnosti a práv. Sú obdarení rozumom a majú navzájom konať v bratskom duchu.

Pozri aj

Zdroje

  1. Všeobecná deklarácia ľudských práv v kirgizštine
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.