Jalta
Jalta (rus. Ялта; ukr. Ялта; krymskotat. Yalta) je prímorské letovisko na severnom pobreží Čierneho mora a na južnom pobreží polostrova Krym (t.j. na uzemí, ktoré si v súčasnosti nárokuje Rusko aj Ukrajina). Mesto sa nachádza na mieste starej gréckej kolónie založenej gréckymi námorníkmi, jednej z mnohých krymských zátok obklopené Krymskými vrchmi.
| Jalta (Ялта) | |||
| mesto | |||
 Pohľad na Jaltu z mora | |||
|
|||
| Oficiálny názov: Ялта – Jalta | |||
| Štát |   | ||
|---|---|---|---|
| Región | Krym | ||
| Nadmorská výška | 40 m n. m. | ||
| Súradnice | 44°30′15″S 34°09′23″V | ||
| Rozloha | 28,29 km² (2 829 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 79 400 (2007) | ||
| Hustota | 2 806 obyv./km² | ||
| Primátor | Sergij Brajko | ||
| Časové pásmo | MSK (UTC+4) | ||
| PSČ | 298600 – 298639[1] | ||
| Telefónna prevoľba | +7-865[1] | ||
 Poloha mesta v rámci Ukrajiny  Poloha mesta v rámci Ukrajiny
| |||
 Poloha mesta v rámci polostrova Krym Poloha mesta v rámci polostrova Krym
| |||
| Webová stránka: www.yalta-gs.gov.ua | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
V meste je stredomorské podnebie, takže mesto je obklopené početnými vinicami a ovocnými sadmi v jeho okolí. Na severozápad od mesta sa nachádza najvyšší vrch Krymu – Roman-Koš (1 545 m).
Zloženie obyvateľstva
Podľa sčítania ľudu v roku 2007, v meste bývalo 79 400 obyvateľov. Podľa etnika v meste žije až 48,3 % Rusov; 25,7 % Ukrajincov; 21 % krymských Tatárov; 2 % Bielorusov a iné etnické skupiny.
Dejiny
Mesto sa prvýkrát spomína v 12. storočí ako prístav a rybárska osada. V 14. storočí sa stala súčasťou siete Janovských obchodných kolónií. Na konci 15. storočia bolo toto územie obsadené Osmanskou ríšou a stalo sa súčasťou Krymského chanátu. V roku 1783 sa mesto pripojilo k Ruskej ríši. V Livadijskom paláci na južnom predmestí Jalty sa počas II. svetovej vojny konala Jaltská konferencia zástupcov ZSSR, Spojeného kráľovstva a USA. Medzi najkrajšie architektonické pamiatky mesta patrí Chrám svätého Alexandra Nevského (Jalta).
Doprava
Do mesta nevedie žiadna železnica; najbližšia stanica je v Simferopoli. S Aluštou a Simferopoľom je Jalta spojená najdlhšou trolejbusovou traťou na svete.
Partnerské mestá
Galéria
Livadijský palác_2007.JPG.webp)
Hrad „Lastovičie hniezdo“
Pamätník Lenin
