Jevpatorija

Jevpatorija (rus. Евпатория; ukr. Євпаторія; krymskotat. Kezlev, Кезлев) je kúpeľné mesto na pobreží Čierneho mora v rovinatej západnej časti Krymu, čiže na území spornom medzi Ruskom a Ukrajinou. V roku 2006 tu žilo 106 500 obyvateľov.

Jevpatorija
(Евпатория)
Kezlev
mesto
Panoráma mesta
Vlajka
Erb
Oficiálny názov: Евпатория – Jevpatorija
Štát Rusko (de facto)
Ukrajina (de iure)
Región Krym
Nadmorská výška 10 m n. m.
Súradnice 45°12′13″S 33°21′41″V
Rozloha 65,0 km² (6 500 ha)
Obyvateľstvo 106 500 (2006)
Hustota 1 638,46 obyv./km²
Primátor Andrej Danilenko
PSČ 97400—97490
Telefónna prevoľba +380 6569
Poloha mesta v rámci Ukrajiny
Poloha mesta v rámci Ukrajiny
Poloha mesta v rámci polostrova Krym
Poloha mesta v rámci polostrova Krym
Webová stránka: www.kalamit.info
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

Názov

Prvým sídlom na území Jevpatorije bola grécka kolónia Kérkintis. Patrila do Pontskej ríše císára Mithriada VI., nazývaného aj Eupatór. Z tohoto priezviska bol po dobytí krymu Ruským impériom vytvorený ruský (a dnes súčasne ukrajinský) názov Jevpatorija.

Dejiny a pamiatky
Chrám Sv. Mikuláša

Mesto má viac ako 2 500 rokov dlhú históriu, na ktorej začiatku stojí grécka kolónia Kérkintis. Neskôr mesto patrilo Pontu, v ranom stredoveku potom ríši Chazarov a neskôr Krymskému chanátu . V závere 18. storočia dobyli mesto (rovnako ako aj celý Krym a južnú Ukrajinu – tzv. Novorusko) vojská Ruského impéria. Roku 1784 potom mesto získalo súčasný názov, ktorý, podobne ako Odesa alebo Sevastopoľ , vychádza z gréčtiny a mal symbolizovať nadväznosť Ruskej ríše na vyspelú grécku civilizáciu.

V roku 1855 sa v blízkosti mesta odohrala tzv. Bitka pri Jevpatorii, jedna z bitiek krymskej vojny. Najväčší rozkvet mesto zažilo v 2. polovici 19. storočia a na začiatku storočia 20. storočia, kedy sa mesto okrem iného dočkalo aj divadla (1910), múzea, električkovej dopravy a železnice (1915). 20. storočie potom prinieslo rozvoj rekreačnej a kúpeľnej infraštruktúry.

V roku 1941 tu žilo asi 47 000 ľudí. 31. októbra 1941 mesto obsadili nacistické vojská, ktoré ho držali až do 13. apríla 1944. 18. mája 1944 boli z mesta deportovaní do Strednej Ázie miestni Krymskí Tatári, 26. júla ich nasledovali Arméni, Bulhari a Gréci.

Na Štedrý deň v roku 2008 došlo v jednom z miestnych panelových domov k výbuchu plynu, ktorý usmrtil 27 osôb. Na miesto tragédie sa dostavil aj prezident Juščenko a premiérka Tymošenková.[1]

Jevpatorija má množstvo architektonických pamiatok, medzi ktoré patrí pravoslávny Chrám Sv. Mikuláša z konca 19. storočia, zo starších pamiatok potom mešita Džuma-Džami, tekiye dervišov, chrámový komplex (kenesa) krymských Karaimov a ďalšie. Býval tu aj poľský básnik Adam Mickiewicz a napísal tu jeden zo svojich krymských sonetov.

Hospodárstvo a doprava

V Jevpatorii nie sú žiadne veľké priemyselné podniky. Prevažujú malé a stredné podniky, najmä potravinárske.

Jevpatorija je spojená frekventovanými prímestskými vlakmi so Saki a Simferopolom. V letnej sezóne sem navyše denne smeruje niekoľko priamych vlakov hlavne z Moskvy a Kyjeva. Do mesta sa možno dopraviť aj autobusovou dopravou.

V meste je v prevádzke tiež menšia sieť električkovej dopravy.

Funguje tu aj námorný prístav.

Referencie
  1. Portál 5.ua , správa zo dňa 27. 12. 2008.

Iné projekty
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jevpatorija

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jevpatorija na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.