Kostol svätého Jakuba (Banská Bystrica)

Hlavná loď, dlhá približne 14 metrov a vysoká 8,6 m je podoprená 6 vnútornými a dvoma vonkajšími piliermi, ktoré plnia statickú funkciu prenosu zaťaženia klenutého stropu. Postupujúc smerom od západu, na severnej stene sú klenbové rebrá nesené profilovanými nábežníkmi, ktoré sú následne osadené na spomínaným pilieroch, približne vo výške piatich metrov. V strednej časti lode, kde sa nachádzajú dva vnútorné piliere na každej strane, rebrá naväzujú na pilierový nosný systém približne v rovnakej výške, spomínaných, piatich metrov, bez nábežníkov, prípory či konzol. V mieste ukončenia lode a napojenia apsidy sa opakuje riešenie zo západnej časti a teda, rebrá sú osadené na nábežníkoch. Loď je zaklenutá charakteristickou hviezdicovitou sieťovou klenbou s vloženými medzipoliami v trojitej náväznosti. Klenbu tvoria rebrá s dvoma typmi profilov, jednoduchým hranolovitým a hranolovitým s dvojitým vyžlabením. Osvetlenie centrálneho priestoru je zabezpečené spolu siedmimi oknami, pričom štyri z nich z nich sa nachádzajú na západnom priečelí nad, už spomínaným, lomeným oblúkovitým portálom, ostatné tri sú umiestnené na južnej strane kostola.

Okná južného priečelia sú umiestnené rovnomerne vzhľadom na južnú fasádu lode. Všetky tri majú tvar lomeného oblúku, pričom špičky zalomenia sú v jednej vodorovnej línii. Ich ďalším spoločným znakom je vnútorná štruktúra, t. j. členenie prostredníctvom bifory, mníšky (trojlisty) nad každou časťou a ozdobnosť kružby. Pri detailnejšom preskúmaní zisťujeme, že sa však okná navzájom práve týmto dekorom jemne odlišujú. Okno vsadená do steny najbližšie k západnému priečeliu zaberá najmenšiu plochu, keďže rešpektuje výšku kruchty, druhého podlažia, teda je umiestnené vo väčšej výške. Okrem spomínanej bifory, v mieste spoja mníšok na osi okna sa nachádza štvorcípa hviezdica, z ktorej sa vinú dva oblúky navzájom pretínajúce sa, a následne spájajúce sa v zalomení oblúku.

Druhé a tretie okno sú rozmerom identické, obe s biforou, mníškami, zatiaľ, čo pri druhom okne je nad trojlistom vsadený uzatvorený kruh, ktorého oblúkovitý dekor je stredovo symetrický. Tretie okna má nad trojlistom štvorcípu hviezdicu, nad ktorou sa spájajú laloky, výchadzajúce zo styku lemu okna a mníšky.

Celá severná stena lode je plná, bez akýchkoľvek otvorov či okien.

Na loď z východnej strany naväzuje presbytérium, vysoké približne 8 metrov, s trojitým polygonálnym záverom, ktorého priemer je o niečo menší ako šírka lode. Navyše je konštrukčne oddelená, čím sa pomyselne uzatvára a chráni sakrálny priestor s oltárom. Na presbytérium je z vonkajšej strany v miestach styku jednotlivých polygónov napojených päť operných pilierov, do ktorých je zvedený tlak klenby. Hviezdicovitý klenbový vzorec je identický so vzorcom centrálnej časti, pomer opakujúcich sa jednotlivých polí klenby v apside vzhľadom na loď je 1:3.

Priestor kňažiska presvetľujú tri okná, umiestnené na južnej strane, a tak ako si môžeme všimnúť pri štruktúre lode, severná strana zostáva plná.

V porovnaní s oknami spomínanej lode, okná sú identické, význačné vertikalitou a väčším pomerom výšky k svojej šírke, plošne však jednoznačne menšie. Posadené sú v jednej horizontálnej línii, ktorá sa však nachádza o niečo nižšie ako línia spodného lemu druhých dvoch okien centrálnej lode. Čo sa týka dekoru, sú podstatne jednoduchšie zdobené, čo dokazuje, že presbytérium pochádza zo staršieho obdobia, než zvyšok stavby, tento fakt potvrdzujú tiež historické záznamy a písomné pramene. Okná nie sú osovo členené biforou, namiesto mníšky sú zdobené dvojitým poloblúkom, na ktorý nadväzuje čistá, jednoduchá okrúhla kružba bez dekoru.

Na severnej strane kňažiska, v časti rovnobežnej so severnou stenou lode sa nachádza vstup do sakristie.

Sakristia ma obdĺžnikový pôdorys je klenutá krížovou klenbou a v súčasnosti je zastrešená pultovou plechovou strechou, pričom nie je prístupná iným spôsobom ako zo spomínanej apsidy. Jej jediný kontakt s exteriérom tvorí malé okienko tvaru lomeného oblúku s ostením, bez výrazného dekoru.

Kruchta, t. j. chór, pristavaná k lodi kostola v neskoršom období, je prístupná z hlavnej lode pôvodným točitým strmým kamenným schodiskom nachádzajúcim sa v severnom rohu západnej steny kostola. Plošne zaberá toto druhé podlažie približne tretinu plochy lodi a je nesené dvoma stĺpmi rovnomerne rozmiestnenými v ortogonálnom smere k jej osi. Stĺpy majú antikizujúci charakter, čo dokazujú proporcie stĺpov (ich štíhlostť) a spôsob vegetabilného dekoru hlavice, ktorá silne pripomína grécko korintský rád. Stĺpy majú okrúhly prierez, sú hladké bez kanelovania, ich hlavicu tvoria tri rady zatočených akantových listov a sú ukončené hranolovými profilovanými nábežníkmi. Pri čelnom pohľade smerom z apsidy, stĺpy spolu s profilom konštrukcie druhého podlažia tvoria antickú idylu stĺpu nesúceho kladie. Bezpečnosť pohybu na druhom podlaží vytvára neskorogotické zábradlie so štvorlistovým dekorom, ktoré je nesené dvoma stĺpikmi, nachádzajúcimi sa v osiach stĺpov podopierajúcich kruchtu.V úrovni chóru, druhého podlažia sa nachádza okno posadené centrálne presne na osi západného priečelia. Zaujímavosťou je že ako jediné nemá tvar lomeného oblúku. Osovo je členené úzkym stĺpikom, čím vzniká tzv. bifora, obe tieto časti sú ukončené mníškami (trojlistom) v mieste stretu ktorých, sa na osi okna začína zvislým smerom hore vinúť oblúkovitý lalok, ukončený až pri ostení, zdobený dvoma horizontálne posadenými poloblúkmi.

Vyššie, asi 1,3 metra nad ním v štíte sedlovej strechy, presvetľujú úroveň konštrukcie dreveného krovu nad zaklenutým stropom, tri okrúhle jednoduché okienka s priemerom približne 40 cm, rozmiestnené v jednej horizontálnej línii, symetricky vzhľadom na šírku štítu. Práve z podkrovia je prístupná hranolovitá drevená veža, siahajúca do výšky 13 metrov, zastrešená trojstupňovou plechovou strechou.

V kostole sa nachádzajú dva oltáre, oltár sv. Jakuba a oltár Panny Márie. Hlavný oltár sv Jakuba je v mieste presbytéria, vedľajší je otočený čelne ku chóru, ktorý umiestnený priamo pred apsidou na severnej strane lode. Oba sú však iba replikami z 20. rokov 19. storočia, zatiaľ čo originál oltára sv. Jakuba bol prevezené do Ostrihomu a originál oltára Panny Márie do Farského kostola v Banskej Bystrici. Pohľad na hlavný oltár vytvára dojem pohľadu na zmenšeninu trojlodej katedrály. V každej z troch lodí je umiestnená plastika, pričom v centrálnej časti je zobrazený práve sv. Jakub. Nad ňou je sa nachádza slepá kružba zdobená krabmi, nad všetkými troma časťami sú fiály. Celý oltár je ladený do svetlých farieb, využíva jemný zlatý dekor.

Na pravej strane lode sa nachádza neskorogotická drevená kazateľnica, zdobená plastikami evanjelistov, polychrómovanými drevorezbami a fiálami so zlátenými krabmi na zvukovej strieške.