Bifórium

Bifórium alebo bifora (lat. biforis) je forma združeného okna deleného stredným stĺpom na dve oblúkové polia, typické predovšetkým pre románsku a gotickú architektúru.[1][2][3][4] Obdobnou formou združeného okna je trifórium. Bifórium sa začalo objavovať na konci antiky a najmä v rannokresťanskej architektúre. V byzantskej architektúre sa skôr bežne vyskytuje trifórium ale aj bifórium ako je napríklad Bazilika Sant'Apollinare Nuovo v Ravenne. V západnej predrománskej architektúre je bifórium oveľa častejšie vo vizigótskych a predrománskych kostoloch v Astúrií a Galícií. Najčastejšie sa vyskytujú v románskom, potom v gotickom slohu. Bifórium zohráva osobitnú úlohu v maurskom štýle a mudejarskom štýle na Pyrenejskom polostrove.[5][6] Bifórium sa primárne používalo na sakrálnych stavbách niekedy aj v dvoch či troch úrovniach nad sebou. Výnimočné prípady použitia sú na svetských stavbách ako je napríklad románsky palác na Spišskom hrade. Okná s rozdeľoval v strede stĺp s pätkou a hlavicou, v neskororománskom období mal už aj polygonálny prierez ovplyvnený prenikajúcou gotikou. Pri tehlovej architektúre a neskôr v gotickom období bol stredový stĺp nahradený jednoduchým murovaným pilierom.[7] Bifórium bolo často používané aj v období renesancie. V barokovej a klasicistickej architektúre bolo bifórium do značnej miery zabudnuté alebo nahradený prvkami, ako je napríklad benátske okno. V 19. storočí sa bifórium vrátilo do módy hlavne v období eklekticizmu, neorománskej a neogotickej architektúre.

Románske bifórium.

Galéria

Bazilika Sant'Apollinare Nuovo v Ravenne, Taliansko.
Monastier Hosios Lukas, Grécko.
Bifórium v maurskom štýle v Alhambre, Granada, Španielsko.
Románske bifórium na hrade Hornberg v Nemecku.
Gotické bifórium.
Giottova zvonica vo Florenci, Taliansko.
Kostol svätého Jakuba staršieho vo Štvrtku na Ostrove.
Evanjelický kostol v Ochtinej.
Kostol svätého Martina v Martinčeku.
Kostol svätého Vavrinca v Hrabušiciach.
Kostol Ducha Svätého v Žehre.
Katedrála svätého Martina v Spišskej Kapitule.
Románsky palác na Spišskom hrade.
Románsky okenný stĺpik z bifória. prvá polovica 13. storočia, Spišský hrad.
Gotické bifórium na Starej radnici v Bratislave.
Bifórium na renesančnej zvonici v Strážkach.

Referencie

bifórium In: Encyclopaedia Beliana [online]. Slovenská akadémia vied, [cit. 2020-08-09]. Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.
bifórium In: SYROVÝ, Bohuslav. Architektura oborový slovník. 2. vyd. Praha : Státní nakladatelství technické literatury, 1972. S. 43.
ŠEDIVÁ, Zdenka, a kol Architektonická a umenovedná terminológia používania pri opise epigrafických nosičov zo Slovenska. Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, Spolok Slovákov v Poľsku, Towarzystwo Słowaków w Polsce, 2014. ISBN 978-80-223-3776-2. S. 194.
HAVIAR, Tomáš; HAVIAROVÁ, Michaela. Spišské renesančné zvonice. Martin : Vydavateľstvo Matici slovenskej, 2011. ISBN 978-80-8115-054-8. S. 100.
biforium, bifora, tweelicht [online]. www.joostdevree.nl, [cit. 2020-08-10]. Dostupné online.
SMITH, Timothy B.. Art as Politics in Late Medieval and Renaissance Siena. [s.l.] : Routledge, 2017. ISBN 9781351575591. S. 53.
PODOLINSKÍ, Alexandra a Štefan. Bifórium [online]. apsida.sk, [cit. 2020-08-10]. Dostupné online.

Pozri aj

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bifórium

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bifora (architecture) na anglickej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.

[bel-1] órium In: Encyclopaedia Beliana [online]. Slovenská akadémia vied, [cit. 2020-08-09]. Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.

[:0-2] órium In: SYROVÝ, Bohuslav. Architektura oborový slovník. 2. vyd. Praha : Státní nakladatelství technické literatury, 1972. S. 43.

[3] ŠEDIVÁ, Zdenka, a kol Architektonická a umenovedná terminológia používania pri opise epigrafických nosičov zo Slovenska. Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, Spolok Slovákov v Poľsku, Towarzystwo Słowaków w Polsce, 2014. ISBN 978-80-223-3776-2. S. 194.

[4] HAVIAR, Tomáš; HAVIAROVÁ, Michaela. Spišské renesančné zvonice. Martin : Vydavateľstvo Matici slovenskej, 2011. ISBN 978-80-8115-054-8. S. 100.

[5] biforium, bifora, tweelicht [online]. www.joostdevree.nl, [cit. 2020-08-10]. Dostupné online.

[6] SMITH, Timothy B.. Art as Politics in Late Medieval and Renaissance Siena. [s.l.] : Routledge, 2017. ISBN 9781351575591. S. 53.

[7] PODOLINSKÍ, Alexandra a Štefan. Bifórium [online]. apsida.sk, [cit. 2020-08-10]. Dostupné online.