Korytnačka písmenková ozdobná

Korytnačky písmenkové ozdobné objavil zrejme James Cook pri svojej plavbe aj pár korytnačiek priviezol aj do Európy. Pravý odchov však začal až okolo roku 1656, keď sa objavila prvá zmienka o korytnačke, ktorá bola chovaná v zajatí. Dnes je korytnačka písmenková ozdobná v prírode slabo ohrozená a jej množstvo v odchove každým rokom pribúda.

Od juhovýchodu Spojených štátov cez Strednú Ameriku po severozápad Južnej Ameriky.

Umelo vysadené populácie korytnačiek žijú a niekedy sa aj úspešne množia tiež v iných oblastiach s podobným podnebím. Často tak negatívne ovplyvňujú tamojšie živočíšne druhy (napr. v Čechách na Liberecku alebo v južnom Francúzsku).

Korytnačka písmenková ozdobná sa objavuje v stredoeurópskej prírode aj ako voľne žijúca. Bola hlásená dokonca aj z oblastí v bezprostrednom okolí Nízkych Tatier na Slovensku. Také vnikanie nepôvodných druhov do prírody sa považuje za negatívne, lebo väčšinou poškodzuje prirodzené prírodné spoločenstvá. U nás napríklad vytláča vzácnu a chránenú korytnačku močiarnu, Emys orbicularis.[1]

Svrček poľný, výborná strava pre vodné korytnačky

Potrava korytnačiek by mala byť pokiaľ možno čo najpestrejšia, bohatá na vitamíny a minerálne látky. Najlepším spôsobom výberu obľúbenej stravy je ponúknuť korytnačkám čo najširšie spektrum potravy a výber nechať na nich samotných. Aj to, o čo nejavia záujem, je dobré im ponúknuť po čase znovu – niekedy totiž zmenia názor. Potravu požierajú len vo vode, preto je nutné, aby ju dostávali práve tam.

Mláďatá korytnačiek je nutné kŕmiť denne, dospelé korytnačky trikrát týždenne. Mláďatá sú takmer výhradne mäsožravé; ako korytnačky rastú, postupne vzrastá podiel rastlinnej zložky v ich potrave. Potrava je v prírode zo 60 % živočíšna (22 % hmyz, 17 % slimáky, 13 % ryby, 8 % kôrovce). Ostatných 40 % sa skladá z rastlín, kde prevažujú vodné rastliny rodov Naias, Lemna, Sagittaria a Ceratophyllum.[2]

Hlavnú zložku potravy by mali tvoriť ryby. V ideálnom prípade by to mali byť primerane veľké ryby podávané vcelku vrátane kostí a vnútorností. Výborné sú tiež tzv. grundle predávané mrazené v supermarketoch. Ďalšou možnosťou sú akvarijné ryby, ktoré ale slúžia skôr pre spestrenie jedálnička. Nevýhodou zostáva ich cena a fakt, že z vlastného chovu sa dajú často uživiť len mláďatá korytnačiek.

Na kŕmenie sa tiež hodia prevažne všetky druhy slimákov (s ulitou aj bez nej), a to suchozemské aj vodné. Slimáky možno zbierať aj v prírode, ale ich skrmovanie nemožno jednoznačne odporučiť, pretože môžu prenášať choroboplodné zárodky, napr. parazity. Možno ich ale pomerne ľahko chovať. Kŕmia sa listami šalátu, špenátu a inou rastlinnou potravou. Ideálne sú akvarijné slimáky, ktorých chov je nenáročný. Druhy s ulitou sú pre korytnačky výborným zdrojom vápnika.

Osvedčili sa aj múčne červy. Ide o larvy múčiara obyčajného, ktoré možno rovnako kúpiť v špecializovaných predajniach. Ľahko sa dajú aj chovať. Kŕmia sa rastlinnou aj živočíšnou potravou.

Korytnačkám možno dávať aj svrčky, menšie kobylky, muchy a pavúky. Možno ich tiež kŕmiť rybím, kuracím, teľacím a hovädzím mäsom. Mäso musí byť chudé. Pre vysoký obsah tuku je nevhodné mäso bravčové, pretože korytnačky nevedia odbúravať tuky.

Na trhu je veľa granulovaných prípravkov určených pre vodné korytnačky. Tiež možno bez problémov podávať granuly určené mačkám. Výhodou granúl (či už korytnačích alebo mačacích) je, že sú bohaté na vitamíny, sú dostupné a ľahko skladovateľné. Je to výborné doplnkové krmivo, ale nemalo by slúžiť ako náhrada pestrej stravy.

S tým ako korytnačky dospievajú, začínajú vyhľadávať viac rastlinnej potravy. Niektoré rastlinnú potravu celkom odmietajú, preto sa neodporúča robiť z korytnačiek vegetariánov násilím.

Ku kŕmeniu možno použiť vodné (vodomor, lemna, kabomba, rožkatec) aj suchozemské rastliny (hviezdica, púpava, ďatelina, jahoda). Korytnačkám tiež chutí ovocie (slivky, jahody, čerešne, banány, jablká atď.) a zelenina (listy špenátu, šalát, čínska kapusta, mrkva atď.).

Vzhľadom na to, že aj pri podávaní rozmanitej potravy väčšinou korytnačky nedostanú všetky potrebné vitamíny a minerálne látky v potrebnom množstve, je vhodné im chýbajúce vitamíny a minerály dodať v podobe rôznych doplnkových prípravkov. To je dôležité najmä u mladých korytnačiek, ktoré rastú. Pre tvorbu panciera potrebujú okrem iného mnoho vápnika. Prípravky sa väčšinou podávajú tak, že sa injekčne vpravia do potravy (napr. mŕtvej ryby). Práškové prípravky predtým rozpustíme vo vode. Vápnik možno korytnačkám dodávať buď formou nejakého preparátu alebo prírodnou formou v podobe napr. vaječných škrupiniek, ulít alebo sépiovej kosti. Zatiaľ čo vitamínmi a minerálmi, ktoré sú prirodzene obsiahnuté v potrave, predávkovať zvieratá nemožno, o umelo vyrobených prípravkoch toto neplatí. Preto treba dodržiavať priložený návod, resp. dávkovanie.

Hlavné zdroje rôznych vitamínov:

Liahnúca sa korytnačka s vaječným zubom.

Dvorenie a párenie u korytnačiek písmenkových ozdobných väčšinou prebieha od marca do júla. Podmienkou je pohlavná dospelosť oboch jedincov, čo pri tomto druhu býva medzi 3 – 5 rokmi života. Samec pripláva k samici a stimuluje jej krk a hlavu pomocou svojich dlhých pazúrov. Potom, pokiaľ je samica spokojná, sa ponorí pod vodu a je pripravená na párenie (môže sa tiež stať, že jej samec nevyhovuje a samica začne byť agresívna). Samotný akt bežne trvá od 15 – 45 minút. Niekedy môžu dva samce svojim chovaním nápadne pripomínať dvorenie na párenie. Ide však o známku dominancie a samce môžu začať medzi sebou bojovať.

Po párení môže trvať aj niekoľko dní, než samica bude schopná naklásť vajcia, ktoré sa potom bude snažiť zahrabať ich do piesku. Pokiaľ piesok nenájde, nakladie vajcia do vody – v takom prípade je nutné ich hneď vybrať a umiestniť do inkubátora. Samica počas starostlivosti o vajcia môže zmeniť jedálniček či nejesť tak často, ako bola navyknutá. Malým nevyliahnutým korytnačkám možno regulovať pohlavie počas vývoja teplotou vajec: pokiaľ chce chovateľ samicu, teplota by nemala stúpnuť nad 28 °C, pokiaľ samca, odporúča sa teplota okolo 30 °C.[3] Malé korytnačky sa vyliahnu medzi 60 – 90 dňami po nakladení vajec. Neskoršie kladenie môže spôsobiť, že korytnačky prečkajú zimu vo vajciach a vyliahnu sa až v teplejšom počasí na jar.

Pri vyliahnutí korytnačky používajú tzv. vaječný zub, ktorým sa prehryzú skrz škrupinku; ten im odpadne asi hodinu po vyliahnutí. Môže sa stať, že malé korytnačky zostanú ešte deň či dva v škrupinke. Potom čo sa rozhodnú škrupinku opustiť, na plastróne sa im objaví malý vačok – vajce totiž obsahuje z polovice korytnačku samotnú a z druhej polovice práve vaječný vak. Ten obsahuje vitamíny a živiny a hrá dôležitú úlohu aj po vyliahnutí; hneď ako sa dostane do korytnačieho tela vzduch poškodením vaku, spôsobí to jej smrť. To je hlavný dôvod, prečo sa značia vršky korytnačích vajec – vajce otočené hore nohami totiž preruší rast embrya, pretože ich vak zadusí. Pokiaľ sa toto stane, samica sa bude automaticky snažiť otočiť vak, tak aby nedošlo k vniknutiu vzduchu do malej korytnačky alebo k uduseniu embrya.

Rovnako ako vzduch je smrteľná aj voda, ktorá môže do korytnačky preniknúť skôr, než je celý vak absorbovaný a plastrón je zahojený – to môže trvať aj 21 dní. Vak nikdy neodpadne sám, vždy musí byť vstrebaný. Ideálne je čerstvo vyliahnuté korytnačky umiestniť zvlášť od ostatných a položiť ich na vlhký ručník, odkiaľ si v prípade potreby berú vodu. Až po dvoch mesiacoch sa môžu umiestniť do akvaterária spoločne s ostatnými.

Malá korytnačka písmenková ozdobná – samica dorastie aj do 30 cm

Veľké samice môžu dosiahnuť až 30 cm, samce spravidla okolo 25 cm. Okrem meniacej sa veľkosti je sprievodným javom rastu obmena vrchnej časti štítkov na pancieri. To sa prejavuje tým, že sa korytnačke "lúpe pancier". Toto "lúpanie" je súčasťou prirodzenej regenerácie a rastu panciera. Intenzita olupovania je priamo úmerná rastu, tzn. čím viac korytnačka rastie, tým častejšie u nej možno pozorovať odlupujúce sa doštičky. Niekedy to môže úplne uniknúť pozornosti chovateľa, obzvlášť u veľmi malých korytnačiek. Okrem panciera sa lúpe aj koža korytnačky. Na suchu to väčšinou tiež ujde pozornosti, ale vo vode z nej visia priehľadné, belavé „závoje“ – zdrapy jej starej kože.

Zimný spánok, tzv. hibernácia, je stav strnulosti, v ktorom korytnačky prečkávajú zimné obdobie. Deje sa tak vo vode, aj na suchu. Metabolizmus je v tomto období takmer úplne zastavený, preto prežijú korytnačky aj pod ľadom, keď im stačí len kyslík, ktorý získajú z vody. Pretože je výrazne spomalené aj trávenie, mohli by zvyšky potravy v črevách začať hniť a korytnačka by uhynula. Preto pri vonkajšom chove korytnačky samé prestávajú prijímať potravu. V teráriu je nutné asi 14 dní pred zazimovaním prestať korytnačky kŕmiť. Zimovanie nie je rozhodne nutnosťou, preto sa dávajú zimovať len korytnačky vo výbornom zdravotnom stave.

Letný spánok, tzv. aestivácia, je tiež stav strnulosti, ktorý sa ale líši od zimného. Korytnačky pomocou neho preklenú nepriaznivé obdobie (prílišné teplo, nedostatok vody) v stave pokoja. Z toho vyplýva, že aj dĺžka takého stavu je veľmi premenlivá a dostavuje sa len v prípade potreby.

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Želva nádherná na českej Wikipédii.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Korytnačka písmenková ozdobná
• Wikislovník ponúka heslo Korytnačka písmenková ozdobná

• Hlavný zdroj tohoto článku
• Želva nádherná