Naum Ochridský
Naum Ochridský (iné názvy: svätý Naum, (svätý) Naum z Preslavu, (svätý) Naum Preslavský; * okolo 830 – † 23. december 910, Monastier sv. archanjelov neďaleko Ochridu, Severné Macedónsko) bol spisovateľ a žiak sv. Cyrila a Metoda, jeden zo svätých sedmopočetníkov.
Svätý Naum (Ochridský) | |||
![]() spisovateľ a žiak sv. Cyrila a sv. Metoda | |||
Narodenie | okolo 830 | ||
---|---|---|---|
Úmrtie | 23. december 910 Monastier sv. archanjelov neďaleko Ochridu, Severné Macedónsko | ||
Odkazy | |||
Commons | ![]() | ||
|
Život
Pochádzal pravdepodobne zo slovanských obyvateľov Byzantskej ríše, ktorí žili niekde pri hraniciach s Bulharskom. Bol vznešeného pôvodu a pochádzal z bohatej rodiny. Od mladosti sa poznal so svätým Klimentom Ochridským.
Ešte pred misiou na Veľkú Moravu vstúpil do monastiera. Na kňaza bol vysvätený v roku 868 počas návštevy solúnskych bratov v Ríme.
Po vyhnaní z Veľkej Moravy po roku 885 sa spolu s ostatnými žiakmi sv. vierozvestcov uchýlil do Bulharska, kde pôsobil najprv v Preslave. V roku 893 odišiel za sv. Klimentom do oblasti Ochridu (v dnešnom západnom Macedónsku), kde pôsobil ako učiteľ v miestnom slovanskom učilišti a podieľal sa aj na fungovaní strediska slovanskej bohoslužby. Napomohol tiež rozvoju mníšskeho života a sám založil významný monastier na juhozápadnom brehu Ochridského jazera (okolo r. 905). Tu aj zomrel 23. decembra 910 a podnes sú tu jeho ostatky. Monastier, dnes známy pod menom sv. Nauma, sa stal významným pútnickým miestom regiónu; sv. Naum je uctievaný ako divotvorca a uzdravovateľ.
Dielo
- Kánon sv. apoštolovi Andrejovi
- S. Kožucharov mu pripisoval Kánon na prenesenie ostatkov sv. Jána Zlatoústeho, G. Popov je proti tejto atribúcii
- V staršej literatúre sa mu pripisoval aj spis Obrana slovanského písma (O pismenech) napísaný pod pseudonymom mních Chrabr, dnes je ale táto teória málo uznávaná
Pramene

Zachovali sa tri slovanské životy sv. Nauma a dva grécke. Najviac informácií o živote a pôsobení sv. Nauma máme v dlhom Živote Klimenta od sv. Teofylakta Ochridského. Okrem toho sa Naum spomína aj v ďalších starobylých prameňoch – slovanských i gréckych. Na jeho počesť bola zložená služba, ktorú poznáme vo viacerých slovanských i gréckych redakciách.
Úcta
Sv. Naum má u južných Slovanov sviatok 23. decembra a 20. júna. U nás nemá svoj osobitný sviatok, ale je uctievaný spolu s ostatnými svätými sedmopočetníkmi 27. júla u gréckokatolíkov a pravoslávnych, resp. u rímskokatolíkov v ten istý deň v rámci spomienky svätého Gorazda a spoločníkov.
Literatúra
- ŠKOVIERA, Andrej. Svätý Naum Ochridský. Konštantínove listy, 2009, roč. 2, čís. 2, s. 58-68. ISSN 1337-8740.
- ŠKOVIERA, Andrej. Tretí slovanský život Nauma Ochridského a dátum vyhnania Metodových učeníkov. Slavica Slovaca, 2007, roč. 42, čís. 2, s. 111–123. Dostupné online [cit. 2014-08-31]. ISSN 0037-6787.
- STANISLAV, Ján. Životy slovanských apoštolov Cyrila a Metoda v legendách a listoch. Turčiansky Sv. Martin: Matica slovenská, 1950, s. 121–123.
- ŠKOVIERA, Andrej. Svätí slovanskí sedmopočetníci. 1. vyd. Bratislava : Slovenský komitét slavistov - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV, 2010. 247 s. Dostupné online. ISBN 978-80-89489-02-2.