Henrich V. (Svätá rímska ríša)

Henrich sa narodil ako najmladšie dieťa cisára Henricha IV. a Berty Savojskej.

Korunovaný bol už v roku 1098, v roku 1104 sa postavil proti otcovi, zajal ho a donútil vzdať sa trónu. Ďalšiemu boju medzi otcom a synom zabránila Henrichova smrť v roku 1106 a Henrich V. sa stal rímskym kráľom, ale cisársku korunu získal až v roku 1111.

V roku 1109 podnikol pod zámienkou ochrany práv ašpiranta na poľský kniežací stolec Zbigniewa, brata Boleslava III. Krivoústého, výpravu do Poľska, ale bol porazený v bitke na Psích poliach. V januári 1110 na stretnutí v Rokycanoch potvrdil vládu českého kniežaťa Vladislava I.

Najprv, rovnako ako jeho otec, presadzoval protipápežskú politiku. Nakoniec však s cirkvou v roku 1122 uzatvoril tzv. konkordát wormský, dôležitý medzník, oficiálne zakončujúci boje o investitúru. V tejto zmluve sa Henrich V. a pápež Kalixt II. dohodli na kompromise ohľadne práva ustanovovať cirkevný hodnostárov. Tých naďalej vyberal pápež, ale len za prítomnosti cisára. Pápež potom zvolenému hodnostárovi odovzdal prsteň (symbol cirkevnej moci) a cisár žezlo (symbol moci svetskej). Ani táto dohoda ale neznamenala koniec sporov medzi pápežmi a cisármi.

Henrich V. sa v roku 1114 v Mainzi oženil s Matildou Anglickou (* 1101 – † 1167), ale zomrel bez potomkov a to znamenalo i koniec vládnucej dynastie. Srdce a vnútornosti panovníka boli pochované v katedrále sv. Martina v Utrechte a zvyšok ostatkov v Speyeri.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Henrich V. (Svätá rímska ríša)

• Henrich V.