Medzevská pahorkatina

Územie zaberá mierne zvlnenú severozápadnú časť kotliny na hornom toku riek Bodva, Ida a ich prítokov. Na severovýchode sa pahorkatiny dotýka Hornádske predhorie (podcelok Čiernej hory), severne ležia Volovské vrchy s podcelkami Kojšovská hoľa, Holička a Pipitka. Na západe susedí Jasovská planina (podcelok Slovenského krasu) a južným smerom pokračuje Košická kotlina podcelkom Košická rovina.[1]

Zvlnený, mäkký, málo rozčlenený reliéf popretkávaný menšími tokmi S-J smeru sa tu vytvoril na predkvartérnych a kvartérnych pokryvných útvaroch. Zaujímavú časť Medzevskej pahorkatiny tvorí relatívne ploché, len niekoľko desiatok metrov nad alúvium vyzdvihnuté a málo rozčlenené územie západne od rieky Bodva medzi Jasovom a Moldavou nad Bodvou v Košickej kotline. Jeho južnú časť od Jasovskej planiny geomorfologicky oddeľuje potok Sór (čítaj Šór). Geologicky pahorkatinu v týchto častiach buduje strednotriasový wettersteinský vápenec. V nadloží ho však prekrývajú pestré íly, štrky a piesky poltárskeho súvrstvia neogénneho veku a pleistocénne deluviálne sedimenty würmského veku (porovnaj J. Mello et al, 1996), a preto sa na jeho povrch prakticky neinterpretuje pestrý svet endokrasu, ktorý sa ukrýva v útrobách. V masíve tejto časti Medzevskej pahorkatiny dnes poznáme vyše 50 jaskýň rôznych morfologických typov, ktoré prekonali rôzny speleogenetický vývoj (jaskynná sústava Jasovskej jaskyne, Moldavská jaskyňa, Mníchova diera, Helena, Matejova jaskyňa, Jazvečí hrad).

Východné stráne ukláňajúce sa do doliny Bodvy, ktorú kontroluje významná geologická štruktúra S-J vergencie, pokrývajú listnaté lesy so zastúpením duba, hrabu, lipy a borovice. V južnej a severnej časti v svahoch vystupuje geologické podložie (vápence), centrálna časť svahov je prekrytá svahovinami. Plošina pahorkatiny západne od Bodvy sa vzhľadom na prítomný geologický podklad poľnohospodársky intenzívne využíva. V okrajovej časti v severnej a SV časti tohto územia sa nachádzajú ponory (napr. Sellyedés, Gazka), ktoré komunikujú s rozľahlými jaskynnými sústavami.

Okrajová časť Košickej kotliny s pomerne riedkym osídlením v centrálnej oblasti má komunikácie lokálneho významu. Z Košíc do Medzeva vedie cesta II/548, z Moldavy nad Bodvou do Jasova vedie západným okrajom cesta II/550. V jej blízkosti je trasovaná i železničná trať Moldava nad Bodvou – Medzev, odbočujúca z trate Zvolen – Košice.[2]

• Geomorfologické členenie Slovenska (2014)
• Ján Mello et al. (1996): Geologická mapa Slovenského krasu 1:50 000. Geologická služba Slovenskej republiky, Bratislava.