Robert Creeley

Creeley sa narodil v meste Arlington, Massachusetts a vyrástol v Actone. Žil a cestoval so svojou matkou a sestrou Helen. Keď mal štyri roky, prišiel o ľavé oko. Študoval na „Holderness School“ v New Hampshire. Potom nastúpil na štúdiá na Harvard University v roku 1943, ale opustil ju, aby slúžil v americkej armáde v Barme a Indii v rokoch 1944 – 1945. Vrátil sa na Harvard v 1946, ale svoj titul bakalára umení dosiahol na „Black Mountain College“ v 1955, kde aj vyučoval v niektorých kurzoch. Keď „Black Mountain School“ v 1957 zavreli, Creeley sa premiestnil do San Francisca, kde sa stretol s Jackom Kerouacom a Allenom Ginsbergom. Neskôr stretol a spriatelil sa s Jacksonom Pollockom v „Cedar Tavern“ v New York City.

Krátky čas bol aj farmárom na slepačej farme, tesne predtým, ako začal učiť. Farma sa nachádzala v Littletone, New Hampshire. Vtedy mal 23 rokov. Creeley raz odtiaľ napísal do rádia Cidovi Cormanovi, ktorého show raz na farme počúval, čo prvýkrát o Creeleym povedal Charles Olson.

V rokoch 1951 – 1955 žil Creeley aj so svojou ženou Ann a ich troma deťmi na španielskom ostrove Mallorca. Odišli tam s podporou ich priateľov Martina Seymoura-Smitha a jeho ženy Janet. Spolu založili „Divers press“ a publikovali práce Paula Blackburna, Roberta Duncana, Charlesa Olsona a iných. Creeley tu napísal polovicu svojej publikovanej prózy vrátane zbierky poviedok „The Gold Diggers“ a románu „The Island“. Cestoval medzi Mallorcou a „Black Mountain College“, kde mal miesto učiteľa. Tak sa stalo, že niektoré vydania „Black Mountain Review“ pochádzajú z Mallorcy, pretože ich tlač tam bola výrazne lacnejšia.

Titul magistra umení získal na „University of New Mexico“ v 1960. Svoju akademickú kariéru začal učením na prestížnej „Albuquerke Academy“ okolo 1958 do cca 1961. V roku 1957 stretol Bobbie Louise Hawkins, s ktorou žil v úradne uzavretom manželstve do roku 1975. Mali spolu dve deti, Sarah a Katherine. Venoval jej svoju knihu „For Love“.

Creeley vystupoval na „Vancouver Poetry Festival“ v 1963 a v 1965 na „Berkeley Poetry Conference“. Neskôr potom cestoval a usídlil sa na English faculty of "Black Mountain II" pri „University at Buffalo“ v 1967. Vydržal tu do roku 2003, kedy prijal miesto na „Brown University“.

Prvú slávu získal v roku 1962 svojou zbierkou poézie „For Love“. Získal cenu „Bollingen Prize for Poetry“ a pozíciu v „New York State Poet Laureate“ od 1989 do 1991. V roku 2003 bol zvolený za člena American Academy of Arts and Sciences.

V roku 1968 podpísal tak ako mnohí spisovatelia protest “Writers and Editors War Tax Protest” proti vojne vo Vietname, čo znamenalo neplatenie daní štátu. Vo svojich neskorších rokoch bol advokátom a mentorom viacerých mladých básnikov vďaka svojej osobnej morálke, on sám bral toto svoje poslanie veľmi vážne. Vo svojich posledných rokoch používal internet, aby sa mohol kontaktovať s mladými básnikmi a priateľmi.

V rokoch 1990 – 2003 žil s rodinou v Black Rock, v prestavanom hasičskom dome na rohu Amherst a East Street. V čase jeho smrti sídlil v mieste, kde mala sídlo „Lannan Foundation“ v Marfa, Texas.

Creeley zomrel pri východe slnka 30. marca 2005 v meste Odessa (Texas) na zápal pľúc. Jeho smrť zaregistroval celý poetický svet. Bol pochovaný v Cambridge, Massachusetts. Jeho meno je na zozname Albuquerque Academy, kde mal učiteľský post a kde zomrel 10 dní predtým ako mohol osláviť 50. výročie akadémie.

Creelyho prvá knižka „Le Fou“ bola publikovaná v 1952, odvtedy prešlo veľa rokov, kým sa zjavila ďalšia. V roku 1983 vyšla zbierka „Mirrors“, ktorá mala tendencie k vecnej predstavivosti. Kritici mali problém pochopiť, že jeho tvorba prežila básnickú školu Black Mountain Poets, čo formuloval Charles Olson v korešpondencii a čo popularizoval vo svojej eseji „Projective Verse“, že " Táto forma nikdy nie je viac ako rozmer obsahu". Jeho básne boli často vo forme stancí (kuplety[1], triplety, quatrainy). Príkladom je báseň „The Hero“ zo zbierky „Collected Poems“. The Hero je napísaný v sylabickom prozodickom systéme, počet slov vo verši sa mení od troch do sedem, ale tiež aj od štyroch do šesť. Iná technika je variabilný rým, ktorý nemá schému, ale niektoré z veršov sa rýmujú a báseň obsahuje rýmovaný kuplet. Všetky stance sú quatrainy, napríklad:

THE HERO

Each voice which was asked

spoke its words, and heard

more than that, the fair question,

the onerous burden of the asking.

And so the hero, the

hero! stepped that gracefully

into his redemption, losing

or gaining life thereby.

Vzhľadom k tejto forme sa rôzni kritici nazdávali, že Creeley vytvoril voľné verše. M. L. Rosenthal v eseji The New Poets citoval Creeleyho "používanie osobného rytmu v zmysle, že objavenie vonkajšieho ekvivalentu reči spadá do pravdivého predmetu poézie" a že "Ak používa predstavivosť, Creeley môže byť zaujímavý a efektívny na úrovni zmyslov."

V jednej eseji nazvanej "Poetry: Schools of Dissidents," akademický básnik Daniel Hoffman napísal v The Harvard Guide to Contemporary American Writing, ktorý editoval, že ako odrasteného staršieho básnika Creeleyho jeho práca smeruje stať sa čím ďalej tým viac fragmentárnou vo svojej podstate, dokonca tituly v zbierke „For Love: Poems 1950-1960“ kolíšu smerom k fragmentárnosti zážitku v básňach: Words, Pieces, A Day Book.

Posmrtné vydania Creeleyho diela pokračujú, niektoré z nich obsahujú dvojdielnu zbierku Collected Poems.

1. Definícia kupletu - poetry foundation

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Robert Creeley

• Robert Creeley v Encyclopædia Britannica
• Poetry foundation - CV

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Robert Creeley na anglickej Wikipédii.
• Revue Transatlantica