Philip Glenn Whalen
Philip Glenn Whalen, obvykle len Philip Whalen, (* 20. október 1923, Portland, Oregon, USA – † 26. jún 2002, San Francisco, Kalifornia)[1] bol americký básnik, ústredná osobnosť sanfranciskej renesancie a hnutia Beat generation. Počas Druhej svetovej vojny slúžil v americkom letectve. Bakalár umení, zen-budhistický kňaz a ekológ sa stal predlohou pre postavu Warrena Coughlina v Kerouacovom románe „Dharmoví tuláci“.
| Philip Glenn Whalen | |||
| Philip Whalen, zenbudhistický kňaz. | |||
| Osobné informácie | |||
|---|---|---|---|
| Narodenie | 20. október 1923 | ||
| Portland, Oregon, USA | |||
| Úmrtie | 26. jún 2002 (78 rokov) | ||
| San Francisco, Kalifornia, USA | |||
| Národnosť | americká | ||
| Zamestnanie | básnik, zenbudhistický kňaz, ekológ | ||
| Dielo | |||
| Žánre | poézia | ||
| Témy | ekológia, príroda, vzťahy | ||
| Literárne hnutie | Beat generation | ||
| |||
Život a tvorba
Philip Whalen narodený v roku 1923 bol povolaný do americkej armády, kde slúžil v letectve v rokoch 1943 - 1946. Na „Reed College“ v Portlande potom vyštudoval literatúru a lingvistiku a promoval ako bakalár umení. Jeho obľúbenými sférami záujmu boli literatúra, príroda a zenbudhizmus. Na univerzite sa spriatelil s básnikom Garym Snyderom a Lewom Welchom, s ktorými zdieľal svoje záujmy. Obaja sa zúčastnili performance v „Six Gallery“ v San Franciscu, kde sa šesť básnikov zúčastnilo čítačky poézie, ktorej následkom bol súdny proces s Allenom Ginsbergom.
Whalen prežil potom niekoľko rokov v Japonsku a v roku 1973 sa tam nechal vysvätiť za zenbudhistického kňaza. Odišiel pôsobiť ako lektor v stredisku zenu v San Franciscu a v Zenovom horskom stredisku vTassajara Springs v Kalifornii. Od roku 1991 až do dôchodku viedol „Zenové stredisko na Hartfordskej ulici v San Franciscu“. Mal dlhoročné problémy so zrakom. Zomrel 26. júna 2002.
Whalen písal poéziu v bítnickom štýle. Bol oceňovaný kritikmi aj svojimi kolegami básnikmi, napríklad Norman Fischer v recenzii zbierky „Overtime“ o ňom napísal: Všetci sme čítali Williamsa, Steinovú, Olsona, Creeleyho, Ginsbergha. Ale práve Whalenov duch, jeho humor a sloboda, jeho kompozičná odvaha, jeho ochota obsiahnuť všetko a čokoľvek, nám dali nástroje, ktoré sme potrebovali na písanie takej poézie, akú sme potrebovali písať.[2]
Dielo
Poézia
- The Calendar, a Book of Poems. Reed College, thesis (B.A.), Portland, Ore. 1951.
- Self Portrait from Another Direction. Auerhahn Press, San Francisco 1959.
- Memoirs of an Interglacial Age. Auerhahn Press, San Francisco 1960.
- Like I Say. Totem Press/Corinth Books, New York 1960
- Monday in the Evening, 21:VII:61. Pezzoli, Milan 1964
- Every Day. Coyote's Journal, Eugene, Oregon 1965
- Highgrade: Doodles, Poems. Coyote's Journal, San Francisco 1966
- On Bear's Head. Harcourt, Brace & World/Coyote, New York 1969
- Scenes of Life at the Capital. Maya, San Francisco 1970
- Enough Said: Fluctuat Nec Mergitur: Poems 1974-1979. Grey Fox Press, San Francisco 1980.
- Heavy Breathing: Poems 1967-1980. Grey Fox Press, San Francisco 1983
- Canoeing up Cabarga Creek: Buddhist Poems 1955-1986. Parallax Press, Berkeley 1996.
- Overtime: Selected Poems by Philip Whalen. Penguin, New York 1999.
- The Collected Poems of Philip Whalen. Wesleyan University Press, Middletown, Connecticut 2007.
Próza
- You Didn't Even Try. Coyote, San Francisco 1967. román
- Imaginary Speeches for a Brazen Head. Black Sparrow Press, Los Angeles 1972. román
- Off the Wall: Interviews with Philip Whalen. Donald Allen, editor. Grey Fox Press, Bolinas, California 1978.
- The Diamond Noodle. Poltroon Press, Berkeley 1980. (memoirs)
- Two Novels. Zephyr Press, Somerville, Mass. 1985.
- Goof Book (for Jack Kerouac). Big Bridge Press, Guerneville, Calif. 2001. denník
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Philip Whalen na anglickej Wikipédii.
Externé odkazy
Referencie
- - rok úmrtia-upresnenie
- Beatnici, zostavil Marián Andričík, Slovart, 2010, strana 196
 |
Literárny portál |