Kalocsa
Kalocsa (historický slovenský názov aj Kaloča) je maďarské mesto na ľavom brehu Dunaja v Báčsko-malokumánskej župe v Kalocsskom okrese.
Kalocsa | |||
mesto | |||
|
|||
Štát | |||
---|---|---|---|
Župa | Báčsko-malokumánska | ||
Obvod (Kistérség) | Kalocsský | ||
Súradnice | 46°31′31″S 18°58′56″V | ||
Rozloha | 53,18 km² (5 318 ha) | ||
Obyvateľstvo | 17 165 (1. január 2011) | ||
Hustota | 322,77 obyv./km² | ||
Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
- letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
PSČ | 6300 | ||
KSH | 06442 | ||
| |||
Wikimedia Commons: Kalocsa | |||
Štatistika: www.ksh.hu | |||
Webová stránka: http://www.kalocsa.hu | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Má rozlohu 5 318 ha a žije tu 17 165 obyvateľov (1. január 2011)
Dejiny
Kalocsa je jedno z najstarších maďarských miest.
V roku 1000 tu uhorský kráľ Štefan I. zriadil prvé biskupstvo v Uhorsku, v roku 1135 povýšené na arcibiskupstvo, prvým biskupom bol Astrik.
V roku 1529 bolo mesto zničené Turkami. Biskupský hrad bol využívaný ako pevnosť a v roku 1602 renovovaný, ale mesto upadalo. V roku 1664 referoval turecký cestovateľ Evliya Çelebi len o „mešite, troch obchodoch a malom hostinci“. Pri vyhnaní v roku 1686 Turci vypálili biskupský hrad. Arcibiskup Kolonič začal obnovu renováciou gotickej kaplnky, jeho nasledovníci rozšírili stavbu o novú rezidenciu v roku 1775. Súčasne ožilo aj mesto.
V roku 1784 založil arcibiskup Adam Patachich na základoch hospodárskej evidencie stredovekého kláštora a svojej objemnej 17 000 zväzkovej súkromnej zbierky biskupskú knižnicu obsahujúcu dnes vyše 140 000 zväzkov, medzi inými aj neoceniteľné staré rukopisy.
V roku 1875 bola veľká časť mesta poškodená požiarom.
Od pätdesiatych rokov bola Kalocsa ako arcibiskupské sídelné mesto pod tlakom komunistickej správy, sídlo župy bolo prenesené do Kecskemétu, rovnako ako inštitúcie vysokého školstva. V rámci mesta sa usídlila sovietska posádka, z bývaleho jezuitského internátu priamo v centre sa stala ženská väznica.
Ekonomika
Kalocsa je centrum poľnohospodársky orientovaného regiónu a najväčšej pestovateľskej oblasti papriky. Od začiatku 20. storočia nahradila Segedín ako centrum maďarského paprikového "priemyslu". Sídli tu Múzeum papriky a Výskumný ústav papriky. Ďalšími dôležitými regionálnymi produktmi sú víno, ovocie, ľan, konope a obilie, ale aj rybolov.
V meste sídli pedagogická a teologická fakulta.
Kalocsa je aj turistický cieľ, najmä návštevníkov z výletných dunajských lodí. Aj z tohto dôvodu tu boli v roku 2002 otvorené termálne kúpele.
V Kalocse sa narodil svetovoznámy sochár Nicolas Schöffer, ktorý tu má múzeum so svojimi pôvodnými modelmi, kresbami a projektmi. Jeho svetelná a kinetická veža je jednou z dominánt mesta.