Jozef Heriban (1925)

Narodil sa Ignácovi Heribanovi a Márii (rod. Bohovičovej), ktorí dali svojim trom deťom kresťanskú výchovu. Po ukončení základnej školy navštevoval biskupské gymnázium v Trnave. Matka mu zomrela, keď mal pätnásť rokov. Popri štúdiu navštevoval saleziánsky študentský domov, až kým v roku 1943 nevstúpil do saleziánskeho noviciátu v Hronskom Svätom Beňadiku. Po zložení prvých rehoľných sľubov v roku 1944 pokračoval v štúdiách v Saleziánskom pedagogickom študentáte v Trnave, kde v rokoch 1947 – 1950 vykonal povinnú pedagogickú prax profesora cudzích jazykov. Keď ho v roku 1950 zastihla tzv. Akcia K, zdalo sa, že cesta k jeho povolaniu sa skončila. S malou skupinkou mladých saleziánov, ktorú viedol Titus Zeman, však 1. septembra prekročil hranice Česko-Slovenska a dostal sa do Turína, kde pokračoval v štúdiách. Tu 1. novembra toho istého roku zložil doživotné rehoľné sľuby. V rokoch 1951 – 1955 absolvoval teologické štúdiá na Pápežskej saleziánskej univerzite v Turíne; v poslednom roku dosiahol teologický licenciát (ThLic.) diplomovou prácou z oblasti mariológie. 1. júla 1955 bol v turínskej bazilike vysvätený za kňaza.

V rokoch 1955 – 1957 študoval na Pontificio Istituto Biblico v Ríme, dosiahol licenciát z biblických vied. V októbri 1957 sa zúčastnil archeologickej študijnej výpravy v Kumráne a Jerichu. Po ukončení biblických štúdií bol v rokoch 1957 – 1967 profesorom biblických vied v Tokiu, zároveň zastával funkciu špirituála bohoslovcov. Od roku 1965 do 1973 pôsobil ako kaplán a špirituál pri veľkej škole Inštitútu dcér Márie Pomocnice Seibi Gakuen College v Akabane (Tokio), na pozvanie ako docent novozákonnej exegézy na teologickej fakulte otcov jezuitov na Sophia University (Jōchi Daigaku) v Tokiu, ktorá je jednou z najznámejších japonských neštátnych univerzít uznaných štátom. Popritom prednášal Sväté písmo na Shirayuri Women’s University.

Neskôr pôsobil ako riaditeľ saleziánskej komunity pri strednom a vyššom gymnáziu Seikō Gakuin v Osake, popritom bol správcom tamojšej farnosti, pôsobil ako profesor na Shin’ai Women’s College v Osake a Obayashi Seishin Gakuin v Takarazuke a prednášal biblické vedy na teologickej fakulte Sapientia University (Eichi Daigaku). V Japonsku a po návrate do Európy publikoval viaceré práce v japončine pre vedeckú komunitu, pre mladých, publikoval v japonských časopisoch, pre poslucháčov na univerzitách pripravil rôzne didaktické pomôcky k štúdiu Svätého písma. Okrem japončiny ovládal ďalších 10 jazykov.

V roku 1976 sa vrátil do Talianska[1], začal publikovať v taliančine a 15. novembra 1980 obhájil vyše 450-stranovú dizertačnú prácu z biblickej teológie; knižne vyšla v roku 1983. Popritom prednášal exegézu a novozákonný grécky jazyk. Taktiež už v tomto období pripravoval prvé práce z biblických vied pre Slovensko. Ide predovšetkým o publikáciu Bibliografická príručka pre štúdium Svätého písma vydanú v roku 1986 v SÚSCM, v ktorej podáva detailný prehľad 406 najlepších svetových biblických diel, ďalej priekopnícke poznámky k spisom Nového zákona z roku 1988, svetovo cenené encyklopedické dielo v podobe 1 300-stranového Príručného lexikónu biblických vied z roku 1992. Jedinečná je jeho spolupráca na prvom jednozväzkovom vydaní Svätého písma s prihliadnutím na Neovulgátu z roku 1995, ku ktorému napísal všetky biblické úvody a preložil knihy Tobiáš a Judita; všetky úvody vyšli v roku 1997 v knihe Úvody do Starého i Nového zákona s výberovou a tematicky zoradenou bibliografiou. Prof. Heriban publikoval aj semiotické články o japonskom jazyku a mnohé iné práce.

V roku 1989 bol v Dubline zvolený za člena medzinárodnej organizácie Studiorum Novi Testamenti Societas, združujúcej svetových odborníkov na Nový zákon. Jeho meno sa uvádza medzi najvýznamnejšími veličinami v oblasti biblických vied a archeológie. Prednášal biblické vedy na viacerých univerzitách vo svete, okrem vyššie spomínaných to boli Filipíny a Nemecko. Zúčastňoval sa na viacerých svetových kongresoch biblistov (Izrael, Francúzsko, Nemecko, Španielsko, Mexiko, Škótsko, Belgicko) a organizoval a viedol niekoľko vedeckých výprav do Svätej zeme. Prof. Jozef Heriban napísal súhrnne vyše 100 diel v rôznych jazykoch (taliančina, francúzština, angličtina, nemčina, japončina).

Pochovaný je na cintoríne v Šelpiciach.

Vďaka jeho dielu v oblasti biblistiky sa slovenská biblická veda dostala na medzinárodnú úroveň. Príručný lexikón biblických vied je prekladaný zo slovenčiny do svetových jazykov.

• 30. júla 1969 – udelenie čestného štátneho občianstva Rakúskej republiky
• 1989 – riadny člen Studiorum Novi Testamenti Societas, Dublin
• riadny člen Associazione Biblica Italiana, Rím
• 24. mája 1995 – zaslúžilý docent Teologickej fakulty Pápežskej saleziánskej univerzity, Rím
• 2001 – Medaglia d’argento dell’Università
• 1. januára 2005 – Pribinov kríž III. triedy za významné zásluhy o kultúrno-duchovný rozvoj Slovenskej republiky
• 12. decembra 2005 – Doctor honoris causa Trnavskej univerzity v Trnave[2]
• 5. marca 2006 – čestný občan mesta Trnava

• Osobnosť svätého Pavla a jeho misionárska metóda. Fukyô, 1963. (článok v japončine)
• Príprava na budúcnosť: problémy mladosti. Tokio, 1972. (monografia v japončine)
• Kto je Ježiš z Nazareta? Seikô, 1973. (článok v japončine)
• Pavlove listy; Katolícke listy; Úvod do gréčtiny Nového zákona; Novozákonná gréčtina (skriptá pre poslucháčov Pápežskej saleziánskej univerzity v Ríme, kde začal prednášať od roku 1979)
• Správne „zmýšľanie“ a „kenóza“. Exegetická štúdia k Flp 2,1-5.6-11. Rím, 1983. (monografia v taliančine)
• Hymnológia v apoštolských listoch. 1987. (skriptá v taliančine)
• Apoštol Pavol v službe evanjelia. Bratislava, 1995. Monografia.
• L’evangelizzare (Evanjelizovať). Rím, 1996. Štúdia.
• Prvé jednozväzkové katolícke vydanie Biblie v slovenčine: jeho zrod, koncepcia a realizácia. Trnava, 1996. Štúdia.
• Sväté písmo vo vydaniach Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme. Turčiansky Svätý Martin, 1997.

• 1Dve jubileá Dr. h. c. Jozefa Heribana SDB,misionára a univerzitného profesora
• Biografické štúdie - snk.sk