Jozef Heriban (1925)

Prof. ThDr. Jozef Heriban SDB, Dr. h. c. (* 7. máj 1925, Šelpice – † 16. apríl 2009, Rím, Taliansko) bol slovenský saleziánsky kňaz, polyglot, medzinárodne uznávaný biblista, náboženský spisovateľ, misionár.

Jozef Heriban
slovenský saleziánsky kňaz a biblista
Štát pôsobenia Taliansko
Japonsko
Biografické údaje
Narodenie7. máj 1925
Šelpice, ČSR
Úmrtie16. apríl 2009 (83 rokov)
Rím, Taliansko
PochovanýŠelpice
Svätenia
Cirkevrímskokatolícka
Rehoľník
RehoľaSaleziáni Don Bosca
Vstup1943
Večné sľuby1. november 1950 (25 rokov)
Kňaz
Kňazská vysviacka1. júl 1955 (30 rokov)
Turínsky dóm
Biografický portál

Životopis

Narodil sa Ignácovi Heribanovi a Márii (rod. Bohovičovej), ktorí dali svojim trom deťom kresťanskú výchovu. Po ukončení základnej školy navštevoval biskupské gymnázium v Trnave. Matka mu zomrela, keď mal pätnásť rokov. Popri štúdiu navštevoval saleziánsky študentský domov, až kým v roku 1943 nevstúpil do saleziánskeho noviciátu v Hronskom Svätom Beňadiku. Po zložení prvých rehoľných sľubov v roku 1944 pokračoval v štúdiách v Saleziánskom pedagogickom študentáte v Trnave, kde v rokoch 1947 – 1950 vykonal povinnú pedagogickú prax profesora cudzích jazykov. Keď ho v roku 1950 zastihla tzv. Akcia K, zdalo sa, že cesta k jeho povolaniu sa skončila. S malou skupinkou mladých saleziánov, ktorú viedol Titus Zeman, však 1. septembra prekročil hranice Česko-Slovenska a dostal sa do Turína, kde pokračoval v štúdiách. Tu 1. novembra toho istého roku zložil doživotné rehoľné sľuby. V rokoch 1951 – 1955 absolvoval teologické štúdiá na Pápežskej saleziánskej univerzite v Turíne; v poslednom roku dosiahol teologický licenciát (ThLic.) diplomovou prácou z oblasti mariológie. 1. júla 1955 bol v turínskej bazilike vysvätený za kňaza.

V rokoch 1955 – 1957 študoval na Pontificio Istituto Biblico v Ríme, dosiahol licenciát z biblických vied. V októbri 1957 sa zúčastnil archeologickej študijnej výpravy v Kumráne a Jerichu. Po ukončení biblických štúdií bol v rokoch 1957  1967 profesorom biblických vied v Tokiu, zároveň zastával funkciu špirituála bohoslovcov. Od roku 1965 do 1973 pôsobil ako kaplán a špirituál pri veľkej škole Inštitútu dcér Márie Pomocnice Seibi Gakuen College v Akabane (Tokio), na pozvanie ako docent novozákonnej exegézy na teologickej fakulte otcov jezuitov na Sophia University (Jōchi Daigaku) v Tokiu, ktorá je jednou z najznámejších japonských neštátnych univerzít uznaných štátom. Popritom prednášal Sväté písmo na Shirayuri Women’s University.

Neskôr pôsobil ako riaditeľ saleziánskej komunity pri strednom a vyššom gymnáziu Seikō Gakuin v Osake, popritom bol správcom tamojšej farnosti, pôsobil ako profesor na Shin’ai Women’s College v Osake a Obayashi Seishin Gakuin v Takarazuke a prednášal biblické vedy na teologickej fakulte Sapientia University (Eichi Daigaku). V Japonsku a po návrate do Európy publikoval viaceré práce v japončine pre vedeckú komunitu, pre mladých, publikoval v japonských časopisoch, pre poslucháčov na univerzitách pripravil rôzne didaktické pomôcky k štúdiu Svätého písma. Okrem japončiny ovládal ďalších 10 jazykov.

V roku 1976 sa vrátil do Talianska[1], začal publikovať v taliančine a 15. novembra 1980 obhájil vyše 450-stranovú dizertačnú prácu z biblickej teológie; knižne vyšla v roku 1983. Popritom prednášal exegézu a novozákonný grécky jazyk. Taktiež už v tomto období pripravoval prvé práce z biblických vied pre Slovensko. Ide predovšetkým o publikáciu Bibliografická príručka pre štúdium Svätého písma vydanú v roku 1986 v SÚSCM, v ktorej podáva detailný prehľad 406 najlepších svetových biblických diel, ďalej priekopnícke poznámky k spisom Nového zákona z roku 1988, svetovo cenené encyklopedické dielo v podobe 1 300-stranového Príručného lexikónu biblických vied z roku 1992. Jedinečná je jeho spolupráca na prvom jednozväzkovom vydaní Svätého písma s prihliadnutím na Neovulgátu z roku 1995, ku ktorému napísal všetky biblické úvody a preložil knihy Tobiáš a Judita; všetky úvody vyšli v roku 1997 v knihe Úvody do Starého i Nového zákona s výberovou a tematicky zoradenou bibliografiou. Prof. Heriban publikoval aj semiotické články o japonskom jazyku a mnohé iné práce.

V roku 1989 bol v Dubline zvolený za člena medzinárodnej organizácie Studiorum Novi Testamenti Societas, združujúcej svetových odborníkov na Nový zákon. Jeho meno sa uvádza medzi najvýznamnejšími veličinami v oblasti biblických vied a archeológie. Prednášal biblické vedy na viacerých univerzitách vo svete, okrem vyššie spomínaných to boli Filipíny a Nemecko. Zúčastňoval sa na viacerých svetových kongresoch biblistov (Izrael, Francúzsko, Nemecko, Španielsko, Mexiko, Škótsko, Belgicko) a organizoval a viedol niekoľko vedeckých výprav do Svätej zeme. Prof. Jozef Heriban napísal súhrnne vyše 100 diel v rôznych jazykoch (taliančina, francúzština, angličtina, nemčina, japončina).

Pochovaný je na cintoríne v Šelpiciach.

Vedecký prínos

Vďaka jeho dielu v oblasti biblistiky sa slovenská biblická veda dostala na medzinárodnú úroveň. Príručný lexikón biblických vied je prekladaný zo slovenčiny do svetových jazykov.

Ocenenia

  • 30. júla 1969 – udelenie čestného štátneho občianstva Rakúskej republiky
  • 1989 – riadny člen Studiorum Novi Testamenti Societas, Dublin
  • riadny člen Associazione Biblica Italiana, Rím
  • 24. mája 1995 – zaslúžilý docent Teologickej fakulty Pápežskej saleziánskej univerzity, Rím
  • 2001 – Medaglia d’argento dell’Università
  • 1. januára 2005 – Pribinov kríž III. triedy za významné zásluhy o kultúrno-duchovný rozvoj Slovenskej republiky
  • 12. decembra 2005 – Doctor honoris causa Trnavskej univerzity v Trnave[2]
  • 5. marca 2006 – čestný občan mesta Trnava

Výber z publikačnej činnosti

  • Osobnosť svätého Pavla a jeho misionárska metóda. Fukyô, 1963. (článok v japončine)
  • Príprava na budúcnosť: problémy mladosti. Tokio, 1972. (monografia v japončine)
  • Kto je Ježiš z Nazareta? Seikô, 1973. (článok v japončine)
  • Pavlove listy; Katolícke listy; Úvod do gréčtiny Nového zákona; Novozákonná gréčtina (skriptá pre poslucháčov Pápežskej saleziánskej univerzity v Ríme, kde začal prednášať od roku 1979)
  • Správne „zmýšľanie“ a „kenóza“. Exegetická štúdia k Flp 2,1-5.6-11. Rím, 1983. (monografia v taliančine)
  • Hymnológia v apoštolských listoch. 1987. (skriptá v taliančine)
  • Apoštol Pavol v službe evanjelia. Bratislava, 1995. Monografia.
  • L’evangelizzare (Evanjelizovať). Rím, 1996. Štúdia.
  • Prvé jednozväzkové katolícke vydanie Biblie v slovenčine: jeho zrod, koncepcia a realizácia. Trnava, 1996. Štúdia.
  • Sväté písmo vo vydaniach Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme. Turčiansky Svätý Martin, 1997.

Referencie

Zdroj

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.