Posledná veža
Posledná veža (poľ. Poślednia Turnia, nem. Jordánspitze, maď. Jordáncsúcs) je najvýraznejšia zo štyroch veží v hrebeni od Pyšného štítu po Lomnický štít, zhruba v jeho strede, medzi Jordánovou štrbinou (Zubatou vežičkou) a Poslednou štrbinou (Lomnickou vežičkou) vo Vysokých Tatrách.[1]
| Posledná veža | |||
| vrch | |||
 Poślednia Turnia v poľskom popise | |||
| Štát |  | ||
|---|---|---|---|
| Región | Spiš | ||
| Okres | Poprad | ||
| Pohorie | Vysoké Tatry | ||
| Nadmorská výška | 2 560 m n. m. | ||
| Súradnice | 49°11′43″S 20°12′35″V | ||
| Najľahší výstup | Len s horským vodcom | ||
 Poloha v rámci Slovenska  Poloha v rámci Slovenska
| |||
 Poloha v rámci Tatier Poloha v rámci Tatier
| |||
| Wikimedia Commons: Posledná veža | |||
| Freemap.sk: mapa | |||
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Názov
Názov pochádza od horolezcov. Je to posledná vežička v hrebeni medzi Baraními rohmi a Lomnickým štítom, ak Lomnickú vežičku nezohľadňujeme ako samostatný objekt.[1]
Prví na štíte
- 13. septembra 1898 Karol Jordán, vodcovia Klimek Bachleda a Józef Tatar (podľa poľských prameňov)
- 1900 Karol Jordán a vodca Ján Franz st.[1]
- 29. marca 1936 Stanisław Krystyn Zaremba, prvý zimný výstup
Turistika
Je prístupný len v sprievode horského vodcu.
Referencie
- BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Poślednia Turnia na poľskej Wikipédii.
Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.