Kostolík

Kostolík (poľ. Kościołek, nem. Kapelle, maď. Kápolna) je osamelá veža uprostred Batizovskej doliny. Podľa geológov ide o tzv. nunatak - skalný útvar, ktorý kedysi osamelo čnel z ľadovca. Dávnejšie sa mu hovorilo „Kanceľ“.[1]

O kostole pozri kostol.
Kostolík
vrch
Kostolík
Štát Slovensko
Región Prešovský kraj
Okres Poprad
Pohorie Vysoké Tatry
Povodie Poprad
Nadmorská výška 2 261,5 m n. m.
Súradnice 49°09′42″S 20°07′27″V
Najľahší výstup II, len s horským vodcom
Prvovýstup J. Chmielowski, J. Marusarz-Jarząbek
 - dátum 1905
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Kostolík
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

Topografia

Kužeľovitá vyvýšenina v hornej časti Batizovskej doliny (Vyšná Batizovská roveň) oproti Batizovskej próbe, jednej z ciest, ktorá sa používa na zostup z Gerlachu. Nie je prepojený na okolité hrebene. Má dva vrcholy, vyšší je severný. Horolezecky sa okrem hrán využíva západná a juhovýchodná stena, obe asi 100 metrov[1]

Názov

Štít má originálnu kužeľovitú formu. Pripomína gotický kostol. Vyniká v scenérii doliny, nie je napojený na hrebeň, oddelený je od neho len širokou a plytkou Pastrnákovou priehybou. Vyrastá priamo z Bazovskej doliny.[2]

Tmavý Kostolík je vľavo, vzadu vidno Batizovské pleso.

Zaujímavosti

Je spojený s jednou z najznámejších tatranských tragédií, keď na ňom v 4. augusta 1933 zahynul popredný horolezec W. Stanislawski so spolulezcom Witoldom Wojnarom. Obaja horolezci a ich priateľ Justyn T. Wojsznis v ten deň vystúpili na Kačací štít novou cestou v severozápadnej stene. Po výstupe neboli veľmi unavení, a tak sa rozhodli vystúpiť ešte nezlezenou západnou stenou na Kostolík. Wojsznis mal zdravotné problémy, preto s nimi nešiel. Bol pod Sedlom pod Drúkom, keď zo stien Kostolíka počul padajúce skaly. O priateľov sa nebál, veď boli dobrí horolezci. Keď obaja horolezci večer neprišli na Chatu pri Popradskom plese, začali ich kamaráti hľadať. Našli ich pod komínom západnej steny. Oboch spájalo lano. Príčinou tragédie boli padajúce skaly. Presne o tri roky 4. augusta 1936 zdolali Stanislawskeho cestu traja poľskí horolezci Hana Pomorska, Dawid Milechman a Maciej Zajączkowski. Kostolík nie je horolezcami veľmi vyhľadávaný. Vedie naň viacero ciest. Ich zlezenie trvá približne pol hodinu.[1]

Výstupy

Prví na ňom stáli 29. júla 1905 Janusz Chmielowski a Jęndrzej Marusarz Jarząbek, zakopanský goral, tesár, populárny horský vodca. Vystupovali z Pastrnákovej priehyby. Prvý zimný výstup urobili po rovnakej ceste 18. február a 1912 Julius Andreas Hefty a viedenský alpinista a maliar Siegfried Neumann.[1]

Referencie
  1. BOHUŠ, Ivan. Tatranské štíty a ľudia. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2012. ISBN 978-80-969017-9-1. S. 159.
  2. BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.

Iné projekty
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kostolík

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.