Ján VII. (konštantínopolský patriarcha)

Ján sa narodil v Konštantínopole do aristokrarickej rodiny Morocharzianovcov (aj Morokardaniovci, Morocharzamiovci). Rod mal možno arménsky pôvod. Niekedy v rokoch 811 – 813 (vláda cisára Michala I.) sa stal nižším klerikom anagnostom v monastieri Hodegon. V tomto období bol zástancom písania ikon a podľa neskoršieho patriarchu Fótia ich zrejme i sám písal. Jeho postoj potvrdzujú aj tri dochované listy, ktoré mu adresoval horlivý ikonodul Theodoros Studitský. Po tom, čo sa cisárom stal Lev V., zmenil Ján stranu a stal sa horlivým obrazoborcom. V roku 814 bol cisárom vybraný, aby preštudoval patristické texty, ktoré by podporili obrazoboreckú doktrínu. Výsledkom Jánovej činnosti bolo florilegium, ktoré bolo následne o rok neskôr použité na obrazoboreckom koncile. Ján bol za svoju podporu odmenený postom igumena Monastiera svätých Sergia a Bakcha. V nasledujúcom období Ján viedol mnohé učené dišputy a bola mu dokonca zverená výchova princa Theofila.[2]

Po tom, čo sa Theofilos stal cisárom, bol Ján menovaný synkellom a ako diplomat bol v rokoch 829/830 vyslaný k abbásovskému kalifovi Al-Ma’múnovi. Misia dosiahla veľký úspech a po smrti patriarchu Antónia bol v roku 837 menovaný patriarchom. O jeho patriarcháte sa veľa nevie, niesol sa však v obrazoboreckom duchu. Náuka v tomto období už ale nemala veľký ohlas a okrem Konštantínopola a intelektuálnych kruhov veľkú podporu nemala. V roku 842 cisár Theofilos zomrel a za maloletého Michala III. začala ako regentka vládnuť jeho matka Theodora. Theodora sa rozhodla obnoviť kult ikon a Ján, ktorý patril k rozhodným prívržencom obrazoborectva bol v roku 843 zosadený. Novým patriarchom sa stal Metod I. a za oficiálnu bola na synode obnovená ikonodulská doktrína. Ján bol poslaný do vyhnanstva, kde neskôr zomrel.[2][3]