Akademizmus

Akademizmus (angl. Academic Realism), jeho priaznivcami nazývaný ako tradičný humanizmus, je štýl vo výtvarnom umení, ktorý v druhej polovici 19. storočia zavŕšil klasicizmus. Hlavnou snahou akademizmu je dokončenosť a hladkosť maľby. Vychádza z antiky a vrcholnej renesancie, jednou z najdôležitejších techník, ktorú často používa, je barokový Caravaggiov (1571 – 1610) šerosvit. Akademickí maliari sa takmer všetci narodili medzi rokmi 1823 – 1836.

Alexandre Cabanel: Zrodenie Venuše, 1863

Akadémia výtvarného umenia (L’Académie des Beaux-Arts) mala päťdesiat členov. V roku 1795 boli zjednotené jej sekcie. Škola výtvarného umenia (L’Ecole des Beaux-Arts) sa tak menuje od roku 1793. Má tri sekcie: maľbu, sochárstvo a architektúru. Profesori školy mali les ateliers d’artistes, kde hlbšie zoznamovali študentov so svojou technikou.

Najslávnejšou akademickou výstavou bol Salón, ktorý sa konal od roku 1737 každý rok v apríli v Paríži v Apolónovom salóne (Salon d’Apollon) v Louvre. (V rokoch 1802 – 1831 a 1852 – 1863 sa konal ako bienále.) Po roku 1890 nastal jeho úpadok rozpadom na dva súperiace Salóny.

S akademizmom je úzko spojený Rímsky konkurz (Le concours de Rome), ktorého víťaz dostal Rímsku cenu (Premier Grand Prix de Rome) – trojročné štipendium pre najnadanejšieho maliara, aby v Ríme študoval antické umenie. Rímsky konkurz sa organizoval od roku 1664 až do roku 1967, kedy bol zrušený. Od roku 1803 štipendisti bývali vo Villa Médicis, sídle Académie de France.

Po roku 1874 sa stal súperom akademizmu modernizmus – avant-garde (teda impresionizmus, ktorý však bol ešte v podstate súčasťou tradičného umenia; od 80. rokov postimpresionizmus a symbolizmus). Dá sa povedať, že ako uznávaného umenia akademizmus skončil pred prvou svetovou vojnou. Po druhej svetovej vojne bol považovaný za spiatočnícke umenie, ktoré dusilo nastupujúce pokrokové smery. Renesancia akademizmu začala na konci 70. rokoch 20. storočia.