Marcel Proust

Narodil sa v štvrti Auteuil, v 16. parížskom obvode v dome svojho prastrýka dva mesiace potom, čo frankfurtská zmluva formálne ukončila francúzsko-pruskú vojnu.

Jeho otec Achille Adrien Proust bol prominentný patológ a epidemiológ zodpovedný za opatrenia proti šíreniu cholery, autor rozsiahlych kníh z odboru medicíny a hygieny. Jeho matka Jeanne Clémence Weil pochádzala z bohatej židovskej rodiny z Alsaska. Bola vzdelaná a vďaka skvelej znalosti angličtiny pomáhala synovi s prekladmi rôznych diel.

V ôsmich rokoch mal astmatický záchvat, od tej doby bol považovaný za choré dieťa. Prázdniny trávil v Illiers. Táto dedina, spolu so spomienkami na dom prastrýka v Auteuil, sa stala modelom pre jeho vymyslené mesto Combray, kde sa odohrávajú niektoré dôležité udalosti z "Hľadania strateného času". Pri príležitosti stého výročia Proustovho narodenia bolo Illiers premenované na Combray-Illiers.

V roku 1882 (v jedenástich rokoch) sa stal žiakom prestížneho Lycée Condorcet. Kvôli svojej chorobe často chýbal, ale aj napriek tomu získal v poslednom ročníku cenu, keďže vynikal v literatúre. Vďaka svojím spolužiakom získal prístup do vyššej spoločnosti, čo mu poskytlo bohatý materiál pre "Hľadanie strateného času".

Aj napriek svojej chorobe bol rok na vojne (1889 – 1890) v Orléans.

Aby vyhovel svojmu otcovi, ktorý si potrpel na kariéru svojho syna, začal pracovať ako knihovník v lete roku 1896 v Mazarinovej knižnici. Jeho choroba mu však nedovolila pracovať, kvôli častým absenciám a neschopnosti spravovať knižnicu nakoniec na svoju pozíciu rezignoval.

Proust bol skrytý homosexuál a ako jeden z prvých európskych románopiscov vo svojich dielach otvorene zobrazoval vzťahy medzi osobami rovnakého pohlavia.

Po smrti matky v roku 1905 zdedil značné dedičstvo, ktoré mu vystačilo ako hlavný zdroj financií po zvyšok života.

Jeho zdravie sa zhoršovalo, posledné tri roky života trávil v posteli a dokončoval román iba po nociach. Zomrel v roku 1922 na zápal pľúc, je pochovaný na cintoríne Père Lachaise v Paríži.

Jeho literárna tvorba sa opiera o filozofiu Henriho Bergsona, kde sa zdôrazňuje význam intuície a protirozumový výklad poznatkov.

Proustova literatúra je veľmi komplikovaná, dej je zatlačený do pozadia a prevláda opis nálad, pocitov a úvah. Prelínajú sa tu časové roviny, to všetko slúži na to, aby si rozprávač oživovaním minulosti ozrejmil zmysel svojho života. Pre tento druh literatúry bolo nutné zvoliť formu vnútorného monológu, používal zložitú lyrizovanú vetu, porušoval pravidlá syntaxe.

Touto metódou Proust vyjadroval svoj „intuitívny prúd vedomia“, je samozrejmé, že tento smer sa podpísal na prehľadnosti deja. Tento štýl značne skomplikoval literatúru, ale umožnil tým opísať veľa nových vecí.

Tento spôsob literatúry ovplyvnil väčšinu vtedajších avantgardných smerov, a to tak v próze, ako aj v poézii.

• Hľadanie strateného času – Román, ide o jeho najvýznamnejšie, možno povedať aj celoživotné dielo.

Krátke prózy:

• Napodobeniny a rozmanitosti
• Rozkoše a dni

Eseje:

• Kroniky
• Vybrané texty

Po jeho smrti bola niekoľkokrát knižne vydaná jeho korešpondencia.

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Marcel Proust
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Marcel Proust

Literárny portál Francúzsky portál